Po novom je zakázané nosiť do sály transparenty, zákonodarcovia nesmú využívať pri vystúpeniach zvukovú a obrazovú prezentáciu. Časovo sa obmedzia príspevky diskutujúcich. Predsedajúci bude môcť vykázať poslanca zo sály, ak naruší priebeh rokovania. V takom prípade môže dostať pokutu do výšky 2 000 eur a ak svoj prehrešok do roka zopakuje, sankcia je do 4 000 eur.
Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž očakáva, že na schôdzi dôjde k demonštratívnemu narušeniu rokovacieho poriadku. Podľa neho je však neprípustné meniť rokovanie Národnej rady na predvolebný míting a robiť cirkusy. „Rokovací poriadok je zákon a všetci poslanci sľubovali, že budú zákony dodržiavať. Igor Matovič avizuje, že chce organizovať konflikty s vedením parlamentu a v konečnom dôsledku sa dostane do konfliktu so zákonom. Tam sú riziká, uvidíme, čo sa bude diať,“ povedal Číž. Šéf opozičného klubu OĽaNO-Nova Richard Vašečka považuje niektoré ustanovenia o rokovacom poriadku za nespravodlivé, preto budú podľa neho vyvolávať rozpory.
„Napríklad zákaz akýchkoľvek grafických znázornení. Určite to neprinesie pokoj. Naopak, budú tam sporné body, pri ktorých sa bude iskriť. Mám radšej, keď sa nevedie osobná konfrontácia, ale podľa mňa dôjde k vyostrovaniu situácie pre subjektívnu interpretáciu rokovacieho poriadku predsedajúcim,“ mienil Vašečka.
Podľa politológa Michala Horského je namieste, aby poslanci rešpektovali nové pravidlá. „Na strane druhej by bolo veľkým prekvapením, keby sa istí poslanci z istých klubov vyvarovali akýchkoľvek provokácií a neobsadili parlamentný rečnícky pult s plagátmi a didaktickými pomôckami,“ poznamenal politológ.
V každom prípade témou budú aj minuloročné výroky dvoch poslancov ĽS NS Milana Mazureka a Stanislava Mizíka a šéfa OĽaNO-Nova Igora Matoviča, ktorí sa znevažujúco vyjadrili na adresu Židov. Na podnet šéfa parlamentu poslancov riešil mandátový a imunitný výbor. Matovič tvrdil, že jeho slová boli len metaforou, kotlebovci si za svojimi slovami stoja. Ak sa teraz na schôdzi poslanci neospravedlnia, môžu dostať pokutu do výšky 1 000 eur.
Parlament čaká záverečná debata o zmenách pravidiel v župných voľbách, ktoré sa uskutočnia na jeseň. Koalícia presadzuje jednokolovú voľbu županov namiesto dvoch kôl. Zároveň sa má jednorazovo predĺžiť o rok volebné obdobie novým županom a župným zastupiteľstvám. Znamená to, že v roku 2022 by sa ďalšie župné voľby uskutočnili spolu s obecnými. Politici si od tohto kroku sľubujú zvýšenie volebnej účasti. Tá je totiž v obecných voľbách vyššia. V roku 2014 sa ich zúčastnilo takmer 50 percent ľudí, kým župných v roku 2013 len niečo vyše 20 percent.
Na predĺženie funkčného obdobia županov je však potrebné prijať ústavný zákon najmenej 90 hlasmi. Koalícia preto musí získať aj podporu časti opozície. Či sa to podarí, nie je celkom isté. „Vecne súhlasíme s tým, že to môže byť dobrá vec, aby župné voľby boli s komunálnymi. Koalícia však ide do pléna s ústavným zákonom a neuchádza sa nejako o našu podporu,“ povedal šéf klubu OĽaNO-Nova Vašečka. Nevylúčil, že v prípade rokovaní s koalíciou podmienia svoju podporu ústavnému zákonu ponechaním dvojkolovej voľby županov. Rovnaký signál ako OĽaNO vysiela aj SaS.
Ďalší ústavný zákon, o ktorom budú poslanci hovoriť, je návrh národniarov ochrániť poľnohospodársku pôdu pred špekulatívnymi výkupmi. Ich cieľom je zabrániť tomu, aby sa k pôde dostali zahraniční investori. Ústavnú ochranu má dostať tiež lesná pôda. Bez šancí je prijatie ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií, ktorý sa dostal do druhého čítania. Potrebných 90 hlasov nedostane, proti je Smer a SNS a bez ich podpory poslanci zákon neschvália. Snemovňa v decembri Mečiarove amnestie odsúdila deklaráciou, tá však nemá právne dôsledky pre páchateľov únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. do Rakúska.
Poslanci majú v programe 8. februára voľbu nového ombudsmana. Vládne strany podporujú kandidatúru advokátky a prorektorky Univerzity Komenského Márie Patakyovej, ktorú nominoval Most-Híd. Opozícia navrhla exposlankyňu Obyčajných ľudí Janku Šípošovú.
Poslanci otvoria v prvom čítaní aj Zákonník práce. Vládne strany majú v pláne zatvoriť obchody počas sviatkov. Konkrétne 1. januára, 6. januára, počas veľkonočných sviatkov – v piatok, v nedeľu, v pondelok do štrnástej hodiny, ďalej 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po dvanástej hodine, 25. a 26. decembra. Debata sa vedie o veľkonočnom pondelku, či predsa len nezostane zatvorené celý deň. Zmena Zákonníka práce má nadobudnúť účinnosť od 1. mája tohto roka.