Pohotovosť v nemocnici zdražie, poplatok bude 10 eur

Tie podľa neho zahlcujú ľudia s problémami, ktoré znesú odklad alebo ich môžu vyriešiť lekári v ambulanciách lekárskej služby prvej pomoci. Zástupcovia pacientov zdražovanie nepovažujú za šťastné riešenie.

Nové poplatky aj ďalšie zmeny by mal predstaviť rezort v stredu v rámci reformy pohotovostí. Do praxe by mali vstúpiť až na budúci rok. Hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová uviedla, že ich zámerom nie je v žiadnom prípade vyťahovanie peňazí z vreciek chorých.

„Cieľom je vytvoriť také systémové pravidlá, ktoré budú motivovať pacientov s menej závažnými zdravotnými problémami, aby navštevovali ambulantné pohotovosti, čím sa odľahčia vysoko vyťažené urgentné príjmy nemocníc a budú tak k dispozícii tým pacientom, ktorí ich reálne potrebujú,“ povedala Eliášová.

Poplatok 1,99 eura sa dnes platí aj v pohotovostných ambulanciách – tzv. lekárska služba prvej pomoci (LSPP). Tento po novom stúpne nepatrne, na dve eurá. Od úhrady desať eur bude oslobodených viac skupín, platiť nebudú musieť ľudia s úrazmi, so zlomeninami, ďalej hospitalizovaní pacienti alebo tí, ktorí zostanú nejaký čas v nemocnici na pozorovaní.

Nemocnice veria, že vyššie poplatky pomôžu odľahčiť urgentné príjmy. Tvrdia, že ich kapacita je limitovaná priestorovo aj personálne. Hovorkyňa najväčšej nemocnice na Slovensku Univerzitnej nemocnice v Bratislave Petra Stano Maťašovská spresnila, že na oddeleniach urgentného príjmu ročne vyšetria približne 160-tisíc pacientov.

„Počty sa z roka na rok zvyšujú,“ poznamenala Stano Maťašovská. Napríklad vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Prešove v piatich ambulanciách ústavnej pohotovostnej služby podľa hovorkyne zariadenia Renáty Cenkovej vlani poskytli prvú pomoc viac ako 49-tisíc pacientom.

Lekári podľa zariadení ošetrujú pacientov, ktorí na nemocničnú pohotovosť nepatria. Chodia sem napríklad s chrípkou alebo so zhoršenou chronickou chorobou. „Denne sa stretávame na oddeleniach urgentného príjmu s pacientmi, ktorí by mali vyhľadať všeobecného lekára v riadnych ordinačných hodinách,“ pripomenula hovorkyňa banskobystrickej fakultnej nemocnice Ružena Maťašeje.

Na urgentoch nemôžu odmietnuť žiadneho pacienta a v prípade návalu sa zvyšuje čakacia doba na ošetrenie pre všetkých, teda aj pre tých, ktorí sú tam správne. Až sedem hodín čakal na pohotovosti v bratislavskej ružinovskej nemocnici minulý víkend pán Milan (52) z Bratislavy. Ten problém vidí skôr v nízkom počte lekárov, ktorí mali vtedy službu.

„Nemôžem povedať, že by ho lekári nevyšetrili, ale čakali sme sedem hodín, vládol tam poriadny zmätok, viackrát som klopal na dvere ambulancie a urgoval som prístup zdravotníkov,“ podčiarkol Milan s tým, že reálne tam bolo málo lekárov. Otca nakoniec hospitalizovali.

Záchranár Karol Jarábek si myslí, že desaťeurový poplatok problémy nevyrieši, skôr naopak. „O tom, či ide o kritický stav, alebo bežnú komplikáciu, rozhodne až lekár v ambulancií, keď prehliadne pacienta. Viete si predstaviť, čo sa stane, ak chorému zahlási, že jeho stav mohol počkať a musí zaplatiť desať eur?“ pýta sa Jarábek.

Podľa neho nastane iba väčší zmätok, chaos a stúpne pacientska nespokojnosť. V zahraničí to funguje tak, že kritické stavy musia vyriešiť do piatich minút, urgentné do dvadsiatich a vážne, ktoré znesú odklad, do dvoch hodín. „Na Slovensku však urgentné príjmy nemáme dobudované, v nemocniciach sú len centrálne príjmy, kde má každý čas, a sú len na urgentné premenované, čo nie je riešenie,“ doplnil.

Zhoršenie stavu u chorého môže nastať aj v takom prípade, ak bude chcieť ušetriť a na pohotovosť nepríde. Jarábek tvrdí, že riešením by bolo, ak by na pohotovosti v nemocnici najprv zdravotník triedil chorých podľa závažnosti tak, ako to vidíme aj v zahraničných filmoch.

Ťažké stavy by išli okamžite k špecialistom, nekomplikované k všeobecnému lekárovi, ktorý by tam slúžil tiež. Ale takýto projekt, to je podľa Jarábka otázka peňazí. Záleží, koľko chce ministerstvo do toho investovať.

Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová pochybuje o tom, že by ľudia pohotovosť vedome zneužívali. Človek podľa nej vie veľmi ťažko zhodnotiť svoj zdravotný stav. Napríklad vážnosť pichania v hrudníku. Stáva sa tiež, že pacienti vyhľadajú urgentný príjem aj v prípade, že počas dňa nestíhajú ísť k svojmu lekárovi alebo si chodia po lieky, lebo sa neskoro spamätali.

„Ľuďom chýba osveta, nevedia, aká je akútna, urgentná starostlivosť, čo je odkladná starostlivosť alebo zhoršenie zdravotného stavu,“ doplnila Lévyová. Upozornila tiež, že pre verejnosť je ťažké rozlišovať medzi pohotovosťou v nemocnici a ambulanciou.

Na urgentný príjem podľa Lévyovej patria vážne úrazy, zlomeniny, krvácania či ďalšie život ohrozujúce stavy, ako infarkty či mozgové porážky. „Ambulantná pohotovosť slúži pri náhlom zhoršení zdravotného stavu, ktorý ale neohrozuje život,“ vysvetľuje šéfka pacientskej organizácie s tým, že rieši už spomínané prechladnutie, zvýšenú teplotu, kašeľ či drobné poranenia.

Ambulancie LSPP by sa preto podľa nej mali nachádzať v blízkosti nemocníc, aby pre pacienta bolo jednoduchšie sa presúvať. Rezort už má projekt Novej pohotovosti pripravený a tento týždeň ho plánuje predložiť verejnosti na pripomienkovanie.