Poslanci včera schválili ústavný zákon, ktorým sa o jeden rok jednorazovo predĺži funkčné obdobie županov a župných zastupiteľstiev na päť rokov. Znamená to, že v roku 2022 budú oboje voľby naraz. Parlament tiež rozhodol, že župani sa budú voliť len v jednom kole namiesto dvoch. Táto zmena platí už pre župné voľby, ktoré sa uskutočnia tento rok v novembri.
Jednokolovú voľbu presadili strany vládnej koalície. Podľa nich v druhom kole býva nižšia účasť ako v prvom a ušetria sa aj peniaze. Ďalším argumentom bolo, že jednokolovo sa volia aj starostovia a primátori a postavenie primátorov veľkých miest je porovnateľné so županmi. „V minulosti bolo asi päť volieb, kedy sa nepotvrdili výsledky prvého kola. Teda ten kandidát na župana, ktorý vyhral v prvom kole, v drvivej väčšine prípadov vyhral aj v druhom,“ povedal šéf klubu Smeru Martin Glváč.
Podľa doteraz platných pravidiel v prvom kole sa stal županom kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Inak muselo byť druhé kolo, do ktorého postúpili prví dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov. Za župana bol zvolený ten, kto získal viac hlasov.
Opozičné SaS a OĽaNO jednokolovú voľbu kritizujú. Dve kolá pri väčšinovom systéme voľby považujú za demokratickejšie. Zároveň majú obavy, že jedno kolo pomôže súčasným županom Smeru a kandidátom extrémistických politických síl, ako napríklad v Banskej Bystrici, kde sa chce opäť uchádzať o kreslo župana Marian Kotleba.
„Chceli ste byť hrádzou proti extrémizmu, a takou hrádzou je všade dvojkolový systém. Aby voliči, ktorí podcenia prvé kolo, sa mohli vyjadriť aj v kole druhom,“ vyhlásil poslanec OĽaNO Jozef Viskupič.
Podľa Glváča bude úlohou strán dohodnúť sa na vhodnom kandidátovi na župana už pred prvým kolom. „Ak naozaj chceme bojovať s extrémizmom, tak sa dohodnime na jednom kandidátovi, ktorého všetci podporíme. Nemôže niekto povedať, že toto je náš kandidát a až potom sa baviť tom, čo budeme robiť s Kotlebom,“ zdôraznil Glváč.
Faktom je, že v roku 2013 sa Kotleba stal županom až v druhom kole, v prvom kole kandidátovi Smeru Vladimírovi Maňkovi chýbalo k zvoleniu pol percenta hlasov.
Ako sa zmenia regionálne voľby
- V poradí piate voľby županov budú na jeseň len v jednom kole, nie vo dvoch.
- V prospech jedného kola hovorí fakt, že v druhom kole chodí voliť menej ľudí. Napríklad v roku 2005 v druhom kole voľby županov hlasovalo iba 11 percent voličov. Ďalej je to šetrenie financií. Naposledy vo voľbách v roku 2013 bolo druhé kolo v piatich župách. Keby boli len jednokolové voľby, ušetrilo by sa asi 2,4 milióna eur.
- Proti jednokolovej voľbe možno namietať, že pri väčšinovom systéme, akými sú voľby županov, sa tradične využíva princíp dvojkolovej voľby. V prípade väčšieho počtu kandidátov na županov a neschopnosti strán uzatvárať koalície sa hlasy voličov rozdrobia, vo výhode tak môžu byť kandidáti extrémistických politických síl.
- Župani a poslanci župných zastupiteľstiev, ktorí sa ujmú funkcie tento rok v jeseni, budú v úrade jedno volebné obdobie o rok dlhšie, až do roku 2022. Komunálne voľby sú v roku 2018 a mandát starostov a miestnych poslancov sa skončí v jeseni v roku 2022. To umožní uskutočniť župné aj komunálne voľby súčasne.
- Voliči budú môcť hlasovať v roku 2022 na jednom mieste a v jeden deň o županoch a aj starostoch, ako aj o župných a obecných zastupiteľstvách. Je predpoklad, že by sa vďaka tomu mala zvýšiť účasť v župných voľbách, ktorá po eurovoľbách býva druhá najnižšia.
Politológ Horský si myslí, že jednokolová voľba pri väčšinovom systéme je proti duchu európskej politickej kultúry a je „slovenským Kocúrkovom“. Sociológ Pavel Haulík, naopak, povedal, že dvojkolové hlasovanie má zmysel vtedy, ak ide o funkciu s významnými právomocami. „Nech sa akokoľvek na to pozeráme, tak župan také právomoci nemá. Stačí jedno kolo. Myslím si, že najviac sa proti tomu búria malé strany, ktoré voľby využívajú na rôzne politické obchody. Pri jednokolových voľbách sa ťažšie politicky obchoduje,“ mienil sociológ.
Za účelové považuje Haulík tvrdenia, že druhé kolo má byť poistkou proti presadeniu sa kandidátov extrémistických politických síl. „Poistka proti extrémizmu sa dá použiť už v prvom kole tým, že sa urobia dohody na podpore určitých kandidátov. Teda to, čo robia strany pred druhým kolom, môžu urobiť už pred prvým,“ poznamenal Haulík.
Pokiaľ ide o prijatie ústavného zákona o spojení volieb, potrebných bolo najmenej 90 hlasov. Koalícia ich má len 80, napokon sa ich našlo 109. Pridali sa aj opozičné strany Sme rodina, ĽS NS a časť OĽaNO-Nova a niektorí nezaradení poslanci. SaS podporu ústavnému zákonu podmieňovala tým, aby sa nezaviedla jednokolová voľba županov. Preto sa pri hlasovaní zdržala.
Podľa Glváča župné voľby získajú väčšiu legitimitu vďaka vyššej účasti. „V minulosti mnoho strán deklarovalo, že chce spojenie volieb. Samozrejme, všelikto sa to snažil so všeličím zobchodovať. My sme však povedali, že keď ste to podporovali, tak sa k tomu problému postavte. Som rád, že sa v tejto veci nepolitikárčilo,“ povedal Glváč.
Kľúčovým argumentom pre spájanie volieb je posilnenie slabej účasti, ktorá sprevádza župné voľby. Napríklad v roku 2013 sa na prvom kole volieb zúčastnilo len 20,1 percenta voličov, v druhom kole len niečo vyše 17 percent. Naopak, komunálne voľby lákajú ľudí podstatne viac. V roku 2014 prišlo voliť starostov a obecných poslancov až 48,3 percenta občanov.
Sociológ Haulík nechcel odhadovať, ako by sa mohla zvýšiť účasť v župných voľbách. „Ak budú oboje voľby v jeden deň na jednom mieste, časť ľudí sa zúčastní aj druhého hlasovania. Bude to mať efekt, ale len do istej miery,“ podotkol. Podľa neho zvýšenie záujmu ľudí o samosprávne kraje spočíva aj v posilnení ich právomocí. „Aby ľudia pocítili, že župa si dokáže svoje veci vo väčšom rozsahu oveľa lepšie riešiť, ako je celoštátne riadenie,“ mienil sociológ.
Politológ Horský považuje spojenie volieb za opodstatnené. „Staré slovenské porekadlo hovorí, že keď neprší, aspoň kvapká. Poslanci sa ústavnou väčšinou zhodli na zmene, myslím si však, že celý volebný kódex si vyžaduje zásadnú reformu,“ uzavrel politológ.