S fungovaním demokracie je na Slovensku nespokojných 68 percent ľudí. Naopak pozitívne ju hodnotilo iba 29 percent ľudí. Trend spokojnosti s demokraciou je pritom na Slovensku nepriaznivý, keďže v roku 2010 bolo nespokojných s fungovaním demokracie 59 percent ľudí.
Vyplýva to z prieskumu CSES a ISSP Slovensko 2016, pričom dáta zberala agentúra TNS Slovakia na reprezentatívnej vzorke dospelej populácie 1 150 respondentov od 13. októbra do 28. novembra 2016. Výsledky prieskumu na dnešnej tlačovej besede predstavila Oľga Gyárfášová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.
Ľudia nad 60 rokov, ľudia z menších obcí a ľudia so základným alebo učňovským vzdelaním sú s demokratickým zriadením na Slovensku nadpriemerne spokojní. Miera spokojnosti sa líši aj podľa krajov. Najspokojnejší sú obyvatelia Trenčianskeho kraja, najmenej spokojní sú obyvatelia Košického kraja. Pri pohľade na volebné rozhodnutia, nadpriemerne spokojní s fungovaním demokracie sú voliči strany Smer-SD, Sme rodina a SaS. Podpriemerne spokojní sú voliči ĽSNS a SMK.
Spokojnosť s demokraciou podľa prieskumu úzko súvisí aj s pozitívnym hodnotením ekonomickej a sociálnej situácie. Nadpriemerne spokojní sú teda ľudia, ktorí očakávajú, že ich životná úroveň sa v najbližších 10 rokoch zvýši, a ľudia, podľa ktorých sa ekonomická situácia na Slovensku za uplynulých 12 mesiacov zlepšila.
Gyárfášová tiež upozornila, že klesá počet ľudí, ktorí hovoria, že záleží na tom, koho volia. V roku 2010 bolo o význame volieb presvedčených 46 percent ľudí, v roku 2016 už iba 32 percent ľudí tvrdilo, že záleží na tom, koho volia. Podobný trend zaznamenali aj pri otázke, ktorá sa týkala relevantnosti toho, kto je pri moci. V roku 2010 uviedlo 49 percent ľudí, že veľmi záleží na tom, kto je pri moci, v roku 2016 túto skupinu tvorilo iba 37 percent respondentov.
Prieskum sa venoval aj ľavo-pravému zaradeniu strán a voličov. Štvrtina respondentov sa však na tejto politickej osi nevedela alebo nechcela zaradiť. V medzinárodnom porovnaní je to pomerne vysoké percento, najmä pri porovnaní s Nemeckom či Francúzskom. Podstatne menej nezaradených respondentov má aj Česko (14 percent) či Poľsko (15 percent). Podiel „nezaradených“ navyše narastá, keďže v roku 2010 v tejto skupine bolo na Slovensku iba 16,9 percenta ľudí. Krajné póly na ľavo-pravej osi obsadili voliči strany Smer-SD a strany SaS. Menej logické z hľadiska politologických kategórií a obsahu pojmov ľavica – pravica je už podľa Gyárfášovej usporiadanie ďalších voličských skupín. Najbližšie k stredu sa umiestnili voliči SNS aj ĽSNS, čo podľa nej indikuje chápanie týchto kategórií predovšetkým v sociálno-ekonomických obsahoch, nie kultúrnych.
Výskum zisťoval aj postoje verejnosti k európskej integrácii. Podľa očakávania sú najprotieurópskejší voliči ĽSNS. Na opačnom protipóle, najproeurópski, sú voliči OĽaNO. Gyárfášová tiež upozornila, že v prieskume zaznamenali od roku 2014 pokles podpory pre ďalšiu integráciu v prípade elektorátov všetkých strán s výnimkou SNS. Pri voličoch Slovenskej národnej strane dokonca narástla podpora pre ďalšiu integráciu. Pravdepodobne to súvisí s posunom SNS do politického mainstreamu, rozšírením elektrorátu, ale aj odchodom euroskeptickejších voličov k ĽSNS.
Tolerancia radikálnych názorov za posledné roky narástla
Slovenská verejnosť v porovnaní s minulosťou viac toleruje ľudí s radikálnymi názormi, ktorí chcú revolúciou zvrhnúť vládu. Kým v roku 2008 by len 38,2 percenta respondentov takýmto ľuďom určite alebo skôr povolilo verejné zhromaždenie, v roku 2016 by to povolilo už 60,8 percenta respondentov. Podobne, vydávanie kníh radikálov by v roku 2008 skôr alebo určite dovolilo 40,7 percenta ľudí, no v roku 2016 už 61,2 percenta respondentov. Vyplýva to z výskumu CSES a ISSP Slovensko 2016, pričom dáta zberala pre Sociologický ústav SAV agentúra TNS Slovakia na reprezentatívnej vzorke dospelej populácie 1 150 respondentov od 13. októbra do 28. novembra 2016. Výsledky prieskumu na dnešnej tlačovej besede predstavil Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.
Odpovede respondentov sa podľa Bahnu nelíšili podľa pohlavia, veku ani podľa veľkosti sídla. Za povoľovanie zhromaždení radikálov sa vyslovovali menej často respondenti so základným vzdelaním. Názory respondentov na ľudí s radikálnymi názormi sa však výraznejšie líšili podľa aktuálnych politických preferencií respondentov. Voči radikálom boli reštriktívnejšie naladení voliči strany Smer-SD. Naopak, menej často chceli prejavy radikálov obmedzovať voliči Sme rodina a najmä voliči ĽSNS.
Z hľadiska politických postojov súvisí tolerancia ľudí s radikálnymi názormi najsilnejšie s presvedčením, že do korupcie je zapojených veľa politikov na Slovensku. Celkovo 49,5 percenta respondentov, podľa ktorých sú takmer všetci politici zapletení do korupcie, by určite dovolilo radikálom usporadúvať verejné zhromaždenia. Toto spojenie v roku 2008 na Slovensku neexistovalo. V medzinárodnom porovnaní však bolo prítomné približne v polovici z porovnávaných krajín. Častejšie je tiež u ľudí, podľa ktorých sú utečenci hrozbou pre európske krajiny. Zhromaždenia radikálov tiež častejšie tolerujú ľudia, ktorí sa stretli s korupciou a ľudia, podľa ktorých sa poslanci nesnažia plniť svoje predvolebné sľuby.