Posledný prípad napadnutia zdravotníka pacientom sa odohral v utorok na Vrakunskej ceste v Bratislave v sanitke. Milan (48) vytrhol kyslíkovú fľašu a záchranára zasiahol do ruky a kopal doňho. Útočníka zadržala polícia, za ublíženie na zdraví a poškodzovanie cudzej veci mu hrozí jeden až tri roky za mrežami. Záchranár skončil s ľahšími zraneniami a škody vo vozidle odhadli na 1 500 eur.
„Vyššiu právnu ochranu zdravotníkov sme iniciovali práve pre narastajúci počet prípadov, keď sa stávali obeťami nebezpečného vyhrážania, pokusov alebo dokonaných trestných činov ublíženia na zdraví zo strany ošetrovaných pacientov či ich príbuzných,“ objasnila Zuzana Eliášová, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva. Novelu Trestného zákona schválili poslanci minulý rok v októbri.
Do akej miery zmena v zákone vyrieši tento problém, ukáže podľa Mariána Hudáka, prezidenta Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov, až čas. „Treba si uvedomiť, že zdravotnícky pracovník pri výkone svojho povolania prichádza pacientovi pomáhať a nie chrániť svoju bezpečnosť a zdravie,“ pripomenul Hudák.
Záchranári sú najčastejšie vystavení nadávkam, ktoré sa často končia fyzickým útokom. „Za posledné tri roky máme zdokumentovaných 32 prípadov napadnutí zdravotníckych pracovníkov v posádkach záchrannej zdravotnej služby,“ spresnil Hudák. Doplnil, že najčastejšie k takým situáciám dochádza v dňoch, keď sa vyplácajú sociálne dávky a podpora v nezamestnanosti. Ľudia pod vplyvom drog a alkoholu tvoria zhruba desatinu výjazdov.
„Tí v podstate nemajú zábrany, resp. ich zábrany sú znížené,“ upozornil dlhoročný záchranár Viliam Dobiáš. Zaradenie zdravotníkov do skupiny chránených osôb by podľa neho mohlo pomôcť, ak reálne budú vinníci za svoje činy niesť zodpovednosť.
Upozorňuje však, že zákon za agresora považuje človeka pod vplyvom omamných látok, nie takého, ktorý sa na lekárovi či sestre vyvŕši pre svoju chorobu, ako napríklad psychiatrickí pacienti alebo ľudia s rôznymi pľúcnymi a srdcovými ochoreniami. Tak to podľa neho má byť.
„Tým, že viazne krvný obeh alebo majú choré pľúca, majú menej kyslíka v krvi. Mozog je najcitlivejší na nedostatok kyslíka a jedným z prvých prejavov nedostatku kyslíka sú poruchy správania, čiže agresivita,“ vysvetlil Dobiáš.
Nemocnice upozorňujú, že sa s agresívnymi pacientmi stretávajú čoraz častejšie „Je to tým, že aj štatisticky narastá počet psychicky labilných ľudí, čo súvisí so spoločenskou situáciou. Ľudia žijú v strese, spoločnosť nepomáha harmonizácii vzťahov,“ sumarizuje hovorca siete nemocníc Svet zdravia Tomáš Kráľ. Práve do ich kompetencie spadá aj humenská nemocnica, v ktorej pacient napadol koncom januára dvoch lekárov a sestru a zničil zariadenie ambulancie.
„Zistilo sa, že išlo o psychiatrického pacienta, nemocnica ho však ošetrovala ako človeka priotráveného liekmi, čiže išlo o skrytú diagnózu,“ objasnil Kráľ. Nemocnice sú otvorené pracoviská, kde má prístup široká verejnosť. SBS by tak podľa Kráľa samotný problém s agresívnymi pacientmi nevyriešila.
„Evidujeme aj vážnejšie útoky na našich zamestnancov. Napríklad opitý muž s 3 promile alkoholu v krvi a úrazom čela zaútočil na sestru. Spôsobil jej stredne ťažké poranenie dlane vrátane prstov, ktoré si vyžiadalo operačný zákrok na plastickej chirurgii a dobu liečenia minimálne 6 týždňov. Iný agresívny pacient spôsobil ošetrovateľovi vážne zranenie ramena. Ďalší pacient zlomil lekárovi ruku,“ vymenúva hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Bratislave Petra Stano Maťašovská. Doplnila, že s agresivitou pacientov sa zdravotníci stretávajú najmä na centrálnych príjmoch nemocníc. Tie mesačne ošetria približne deväťtisíc pacientov. Od začiatku januára zníženie počtu útokov zatiaľ nezaznamenali.
„Na hodnotenie je však priskoro,“ uviedla Maťašovská. Hrubé správanie nemajú len pacienti, ale často aj príbuzní, ktorí ich sprevádzajú. „Zamestnanci čelia najmä vulgárnym útokom, v posledných 5 rokoch sme zaznamenali aj vyhrážky so zbraňou,“ podčiarkla hovorkyňa.
Najväčší problém majú nemocnice s ľuďmi pod vplyvom omamných látok. „Stalo sa nám napríklad, že sme v dôsledku napadnutia zo strany pacienta mali práceneschopného zamestnanca,“ povedala Ivana Stašková, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice. Personál sa tu stretáva skôr s nadávkami. „Útoky fyzického charakteru sú zriedkavé,“ poznamenala Stašková.
Nepríjemné skúsenosti zažili aj v Žiline. „Na urgentnom príjme každý deň ošetria minimálne jedného opitého, pričom v zimných mesiacoch ich počty stúpajú aj ku 13 denne. Títo ľudia sú často vulgárni a agresívni,“ opisuje Viera Jurčiová, hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline.
V takých prípadoch personál volá SBS, prípadne políciu. Ich prítomnosť zvyčajne agresora odradí. „Stávajú sa však aj prípady, keď musia policajti prípadne sbs-kári použiť donucovacie prostriedky,“ približuje Jurčiová. To, či sa po zmene zákona zlepšila situácia s agresívnymi pacientmi, už nekonkretizovala.