„Rozbitie ľadu v Čunove trvá tak dve hodinky, ale keď pôjdeme do Gabčíkova, tam to môže trvať aj sedem hodín, závisí to od hrúbky ľadu,“ povedal v piatok kapitán Krupiny. Na lodi je s posádkou už deväť rokov.
„V roku 2006 sme lámali ľad 24 hodín denne, týždeň v kuse, deň – noc,“ zaspomínal. Ľadoborec Krupina má za úlohu umožniť premávku nákladným lodiam po Dunaji medzi Bratislavou a vodným dielom Gabčíkovo. Tá je zastavená už viac ako dva týždne. Ľad na Dunaji nie je obvyklý. Podobná situácia tu bola naposledy pred piatimi rokmi a predtým v roku 2006.
„Prívodný kanál zamrzol a na technických zariadeniach plavebných komôr na vodnom diele Gabčíkovo sa vytvorili kryhy,“ vysvetľuje Jozef Dúcz zo Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP). Tie by sa mohli ulomiť a poškodiť plavidlá. Na uvoľnenie trasy čakajú viaceré nákladné lode.
„Od Gabčíkova sú to dve, od Bratislavy päť lodí a viacero lodí máme hlásených aj z Maďarska, odkiaľ sa chcú cez naše komory v Gabčíkove preplaviť do Viedne,“ vymenúva Dúcz. Rakúšania plavbu nemajú zastavenú, Maďari ju majú na istom úseku obmedzenú pre nízku hladinu rieky.
Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) sľubuje, že plavbu by mohli obnoviť cez víkend, najneskôr začiatkom budúceho týždňa. Nasadili tri ľadoborce. Prvý z nich s názvom Brezno rozbíja ľady v prístavných bazénoch v Bratislave, Krupina kotví v Čunove, ľadoborec Dunaj je zase v Komárne.
„Ostrým špicom nabehnú na ľad a svojou váhou ho rozbijú,“ priblížil Dúcz. V prípade, že loď si nevie rady s hrubšou vrstvou na prvý raz, cúvne, naberie rýchlosť a skúsi to znova. Drviť ľad môže plavidlo svojou prednou aj zadnou časťou.
Na lodi musia byť počas akcie minimálne štyria ľudia, kapitán, strojník a dvaja lodníci. Práve posádka pomáha kapitánovi odhadnúť situáciu. Gestami mu naznačuje, pokiaľ s plavidlom ešte môže ísť. Ľadoborec, ktorý v lete slúži ako tlačný remorkér, je pre posádku druhým domovom.
„Máme tu desať kabín po dve postele, spoločenskú miestnosť, jedáleň či kuchyňu,“ opisuje dvojposchodovú loď kapitán. Dodáva, že najlepšie sa pracuje, keď fúka vietor. Vtedy im rozfúka kryhy. Ľadoborce teda slúžia ako preventívne opatrenie. „Takto vieme zaistiť bezpečnú plavebnú prevádzku po Dunaji,“ uzatvoril Dúcz.
Mrazy sa od budúceho týždňa vrátia
Oteplenie, ktoré prišlo na konci pracovného týždňa, nevydrží dlho, budúci týždeň teploty opäť klesnú k mínusovým hodnotám. Tento víkend bude nevľúdny, v nižších polohách bude hmlisto s mrholením alebo dažďom.
Topiaci sa sneh v niektorých regiónoch spôsoboval problémy. Napríklad v Humennom, kde v piatok ráno namerali plusových 4,5 stupňa Celzia, pracovníci technických služieb mali plné ruky práce s čistením kanálov, ktoré nestíhali odvádzať rozpúšťajúci sa sneh. Horská záchranná služba zase vydala pre hory výstrahu pred lavínami.
Klimatológ SHMÚ Pavol Faško hovorí, že s roztápaním snehu treba počítať počas víkendu, tiež v pondelok. „Počasie u nás teraz ovplyvňuje tlaková níž, ktorá sa posúva od Stredozemného mora aj nad naše územie. So sebou priniesla oteplenie a oblačnosť. Preto víkend bude nepríjemný, bude hmlisto s mrholením a dažďovými prehánkami. Vonku bude sychravo a mokro. Ľudia napriek denným teplotám, ktoré sa vyšplhajú na plusových dva až štyri stupne, budú mať pocit zimy a mali by sa dobre obliecť,“ poznamenal Faško.
Ako bude
- Sobota – Oblačno až zamračené, hmlisto. Denné teploty +2 až +7 stupňov Celzia.
- Nedeľa – Oblačno až zamračené, lokálne hmlisto. Nočné teploty +3 až –2, denné +1 až +6, na juhozápade až +8 stupňov Celzia.
- Pondelok – Oblačno až zamračené. Nočné teploty +1 až –4, pri zmenšenej oblačnosti –6, denné +1 až +6 stupňov Celzia.
- Utorok – Oblačno až zamračené, miestami zmenšená oblačnosť. Ochladenie. Nočné teploty –3 až –8, v dolinách a kotlinách až do –10, denné –4 až +1, na severe a východe do –6 stupňov Celzia.
- Streda – Veterno, ochladenie, miestami sneženie. Nočné teploty –7 až –12, v dolinách a kotlinách až do –18, denné teploty –7 až –2, miestami okolo –10 stupňov Celzia.
(zdroj: SHMÚ)
Povodne podľa hydrológa Petra Parditku zo SHMÚ nehrozia, i keď na severe a severovýchode Slovenska je možný vzostup hladín vodných tokov. „Hydrologické výstrahy prvého stupňa, ktoré sú už niekoľko dní zverejnené na stránke SHMÚ, nie sú kvôli obavám z povodní, ale kvôli ľadovým úkazom na vodných tokoch. V ich zúžených prietokoch by totiž mohlo dôjsť k nahromadeniu ľadu a jeho zdutiu,“ vysvetlil Parditka.
Od utorka sa opäť ochladí, počasie začne opäť ovplyvňovať tlaková výš. „Tá so sebou prinesie studenšie počasie a sneženie. Sneh sa však očakáva skôr vo vyšších polohách, v nižších môže snehová vločka padnúť na zem len ojedinele. Vonku bude viac slnka a teploty pôjdu smerom nadol. Pri vyjasnení môžu v dolinách či kotlinách klesnúť aj pod –10 stupňov Celzia,“ zdôraznil Faško.
Tohtoročný január bol najchladnejší za uplynulých tridsať rokov. Najnižšia priemerná mesačná teplota bola nameraná na meteorologickej stanici v Brezne, kde priemerné teploty dosahovali –10,4 stupňa Celzia. Najnižšiu mínusovú teplotu zaznamenali 8. januára v Oravskej Lesnej, teplomer ukazoval –35,5 stupňa Celzia.
Vo februári by sa počasie malo ustáliť. Faško neočakáva, že v tomto mesiaci budú záporné odchýlky od normálu také výrazné, ako to bolo v januári.