V mimoriadnej správe, ktorú v pondelok ombudsmanka Jana Dubovcová predstaví ľudskoprávnemu výboru parlamentu, konštatuje, že nedostatky majú systémový charakter, a preto sa týkajú veľkého počtu detí. V správe upozorňuje na porušenia základných práv a slobôd pri umiestňovaní detí do resocializácie a pri umiestňovaní detí do detských domovov, a následne do profesionálnych rodín. Keďže porušovanie základných práv sa týka aj detí do jedného roka, ombudsmanka žiada o prerokovanie tejto správy už na najbližšej, marcovej schôdzi národnej rady.
„Čudné“ praktiky
V správe ombudsmanka uvádza, že súčasný systém starostlivosti o deti umožňuje profesionálnemu rodičovi, ktorý je zároveň aj riaditeľom detského domova, udeliť si výnimku, na základe ktorej sám sebe zverí do starostlivosti neobmedzený počet detí aj vo veku do jedného roka. „To je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. V rozpore s najlepším záujmom dieťaťa je aj to, že v takýchto prípadoch za kvalitu poskytovanej starostlivosti zodpovedá profesionálny rodič riaditeľovi detského domova, teda sám sebe,“ uvádza v správe Dubovcová, podľa ktorej tak chýba nezávislá kontrola poskytovanej starostlivosti.
Zistenie verejnej ochrankyne práv v súkromnom detskom domove PETO ukázalo, že riaditeľka domova je zároveň aj konateľkou občianskeho združenia, ktoré je zakladateľom tohto detského domova, a súčasne je aj profesionálnou matkou, ktorá mala v starostlivosti súčasne aj štyri deti do jedného roka.
„Ak je teda zriaďovateľ detského domova, jeho riaditeľ a profesionálny rodič jedna a tá istá osoba, znamená to, že ak chce prekročiť počet zverených detí, stanovený Vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 18. decembra 2008, stačí mu, ak ako riaditeľ detského domova požiada o súhlas zriaďovateľa detského domova, v tomto prípade teda samého seba,“ konštatuje ombudsmanka v správe.
Štát nerobí to, k čomu sa zaviazal
Uvádza tiež, že hoci sa štát zaviazal zabezpečiť, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali štandardom ustanoveným kompetentnými úradmi najmä v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a vhodnosti personálu, prieskum ukázal, že sa tak v praxi nedeje. V súčasnosti ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na základe internej normy rozhoduje o tom, do ktorého detského domova bude dieťa umiestnené.
„Je malá pravdepodobnosť, že ústredie, ktoré dieťa umiestnilo do detského domova, by vlastnou kontrolou dospelo k záveru, že ho umiestnilo do nevhodného zariadenia. Aj v tomto prípade absentuje systémový prvok nezávislej kontroly nad kvalitou výchovného prostredia a poskytovanej starostlivosti o dieťa,“ píše sa v správe s tým, že súdy takmer nevykonávajú osobnú kontrolu v zariadeniach, do ktorých deti umiestňujú.
Kancelária ombudsmanky sa minulý rok zaoberala aj prípadom resocializačného strediska Čistý deň v Galante, pričom jej prieskum potvrdil, že problémom nie je iba toto resocializačné stredisko, ale že systém trpí mnohými nedostatkami, ktoré umožňujú porušovanie základných práv detí. V správe Dubovcová konštatovala, že deti pred umiestnením do resocializačných zariadení neprechádzajú potrebnou diagnostikou a detoxikáciou a pri výbere vhodného zariadenia stoja inštitucionálne potreby orgánov nad záujmami dieťaťa. Možnosť ambulantnej liečby sa pred umiestnením dieťaťa do zariadenia ústavného typu takmer nikdy neponúka.
„Aj napriek tomu, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny malo minimálne od októbra 2014 vedomosť o závažných skutočnostiach týkajúcich sa porušovania základných práv detí, správne konanie sa začalo až v roku 2016 a o jeho výsledku ministerstvo neposkytlo potrebné informácie,“ píše v správe s tým, že aj kontrolné orgány majú tendenciu bagatelizovať sťažnosti jednotlivcov. Na záver dodáva, že recidíva u detí, ktoré prešli resocializáciou, sa nesleduje ako relevantný údaj.