Ako v pondelok povedala členom ľudskoprávneho výboru parlamentu, ombudsman musí byť bez záväzkov k akýmkoľvek ďalším subjektom v štáte. Odborníčka v oblasti práva a prorektorka Univerzity Komenského pre legislatívu chce tiež posilniť rozpočet úradu, ako aj spoluprácu s inými inštitúciami, regiónmi aj so zahraničím. Žiada, aby sa verejný ochranca práv zúčastňoval na pripomienkových konaniach pri prijímaní niektorých zákonov.
Medzi priority radí ochranu zadržiavaných osôb, detí a seniorov a plánuje sa venovať aj prieťahom v súdnych konaniach. Na záver dodala, že „orgány verejnej správy by mali úrad ombudsmanky viac rešpektovať“.
Kandidát Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) Anton Čulen tvrdí, že ako ombudsman by chránil práva každého občana bez ohľadu na jeho pôvod, rasu či vierovyznanie. Poslancom povedal, že za dodržiavanie ľudských práv bojuje už 35 rokov, za komunistického režimu bol prenasledovaný. Za jednu zo svojich priorít označil napríklad boj za ochranu nedele, ktorú by mal podľa neho parlament uzákoniť ako voľný deň.
„Ľudia majú právo na jeden voľný deň po týždni práce,“ vyhlásil s tým, že bojovať chce aj za dôstojnejšie podmienky a spravodlivejšiu mzdu pre pracujúcich. ĽSNS podľa neho nie je fašistická strana, od fašizmu sa dištancuje. Ak by však ĽSNS porušovala ľudské práva, ako ombudsman by sa cítil povinný zasiahnuť. Holokaust nespochybňuje, no podľa Čulena nepostihol len Židov. Z 55 miliónov obetí druhej svetovej vojny podľa neho bolo vyše 40 miliónov kresťanov.
Kandidátka opozičného hnutia OĽaNO-NOVA Janka Šípošová je za posilnenie právomocí verejného ochrancu práv na Slovensku aj posilnenie spolupráce so štátnou mocou a ďalšími inštitúciami. Zákony ani medzinárodné dohody podľa nej často nezodpovedajú skutočným potrebám spoločnosti a ľudí je nutné voči týmto skutočnostiam chrániť. Zdôraznila, že Slovensko potrebuje zmenu postojov k problémom, ktoré často poškodzujú práva slobody občanov.
Aktivistka v oblasti ochrany obetí trestných činov a násilia zdôraznila, že stať sa ombudsmankou „nie je jej kariérnou métou, ale možnosťou verejne vystupovať na ochranu ľudí, ktorých práva sú porušované“. „Navrch nesmie mať úrad ani politik, človek musí mať šancu sa brániť,“ zdôraznila.