Koalícia chce chrániť pôdu, musí však zmeniť ústavu

Na Slovensku rastie špekulatívny nákup poľnohospodárskej pôdy. Zabrániť by mu mala novela ústavy, o ktorú sa usiluje Slovenská národná strana.

07.02.2017 20:00
parlament, rokovanie, NRSR, poslanci, poslanec Foto: ,
Návrh novely ústavného zákona, ktorý sprísňuje ochranu pôdy, posunuli poslanci v utorok do druhého čítania.
debata (11)

V parlamente v utorok posunuli návrh národniarov do druhého čítania. Jeden z predkladateľov, poslanec Tibor Bernaťák (SNS) odôvodnil návrh snahou „zakotviť ústavný rámec ochrany pôdy pred špekulatívnym nákupom, ktorý by mohol mať rozsiahle negatívne následky“. Za špekulatívny nákup pôdy pritom označil jej výkup s cieľom nevyužívať ju na účely poľnohospodárstva.

Pôda predstavuje najlepšiu investíciu do budúcna, už aj vzhľadom na prebiehajúcu klimatickú zmenu a rastúci počet obyvateľstva.
Juraj Hraško, pôdoznalec

SNS ráta s tým, že novelu podporia aj ďalšie dve koaličné strany, Smer a Most-Híd. Na zmenu ústavy však koalícia bude potrebovať aspoň desať hlasov opozičných poslancov.

Hlad po pôde rastie a týka sa domácich aj zahraničných investorov. Pôda na Slovensku je totiž v porovnaní so západnou Európou stále lacná. „V starých členských krajinách je pôda tri až štyri razy drahšia ako na Slovensku,“ hodnotí situáciu v Európskej únii pedologička Jaroslava Sobocká. O pôdu sa však zaujímajú aj domáce investičné skupiny. „Pôda totiž predstavuje najlepšiu investíciu do budúcna, už aj vzhľadom na prebiehajúcu klimatickú zmenu a rastúci počet obyvateľstva,“ pripomína ďalší známy pôdoznalec profesor Juraj Hraško.

Národniari teraz de facto oprašujú predvolebnú tému Smeru. Premiér Robert Fico v lete 2015 pri otvorení výstavy Agrokomplex sľuboval poľnohospodárom, že zabráni výkupu slovenskej pôdy zahraničnými investormi. Most-Híd najnovšiu iniciatívu podporuje. „Pôda nesmie byť dehonestovaná na úroveň investičného produktu v rukách špekulantov. Podporíme každú snahu smerujúcu k stabilizácii pôdneho fondu v prospech domácich a miestnych farmárov,“ vyhlásil štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Gabriel Csicsai (Most-Híd). Strana zároveň poukazuje aj na potrebu nového uceleného zákona o pôde.

Špekulatívny nákup pôdy môže priniesť oslabenie pozície domácich poľnohospodárov a celkovo i oslabenie potravinovej bezpečnosti štátu. Pôda je kľúčom k sebestačnosti, preto podľa podpredsedu SNS Jaroslava Pašku nemožno dopustiť jej rozpredaj. Upozornil, že pôdu v posledných rokoch začali vo svete vo veľkom nakupovať čínske, americké, nemecké a francúzske spoločnosti.

Obchod s pôdou si vyžaduje nové precízne pravidlá. Podľa definície pôdoznalcov „pôda je neobnoviteľný prírodný zdroj“. Národniari teraz prichádzajú s požiadavkou „jej osobitnej ochrany zo strany štátu a spoločnosti“. Poslankyňa Eva Antošová (SNS) hovorí, že podaný návrh „otvorí dvere k možnostiam riešenia nadobúdania poľnohospodárskej a lesnej pôdy, jej legislatívnej ochrany a zabezpečenia potravinovej bezpečnosti národa“.

Návrh zmien musia najprv schváliť výbory parlamentu. Koalícia presadí ústavnú zmenu zákona o pôde len vtedy, ak ju podporia aj niektorí poslanci opozície. Martin Fecko z OĽaNO takúto podporu sľubuje, zato poslanci SaS novelu odmietajú. Poslanec Alojz Baránik (SaS) v rozprave uviedol, že nesúhlasí s tým, „aby sa niekomu zakazovalo, aby vnášal kapitál zo zahraničia na Slovensko tým, že kúpi pôdu. Tú si predsa zo Slovenska nikto nevezme“.

Ak prejde zmena ústavy a ďalšie z nej vyplývajúce právne úpravy, povedie to k zablokovaniu prístupu cudzincov k pôde. V takom prípade môže Slovensko čakať negatívnu reakciu Európskej komisie. Brusel totiž už po novele exministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka z roku 2014, obmedzujúcej prístup cudzincov k pôde, začal proti Slovensku konanie vo veci porušenia predpisov európskej legislatívy. Vláda vtedy ustúpila a zrušila pre cudzincov podmienku desaťročného trvalého pobytu na Slovensku.

Poslanec za Smer Jahnátek sa domnieva, že zmena, o ktorú sa usiluje koalícia, stojí za pokus. Domáci poľnohospodári totiž v súperení s bohatšími zahraničnými investormi prichádzajú o základný výrobný prostriedok – pôdu.

Najcennejšie pôdy strácame

Ak je voda chránená ústavou, mala by byť aj pôda. Ide totiž o nenahraditeľný prírodný zdroj, hovorí Jaroslava Sobocká, ktorá roky viedla slovenský pôdoznalecký výskum a dnes je predsedníčkou Pedologickej spoločnosti v Medzinárodnej únii pôdoznaleckých vi­ed.

Prečo investori ukladajú peniaze do pôdy?
Lebo je čoraz vzácnejšia. Malí či veľkí vlastníci berú pôdu ako mimoriadne cenný tovar, zabúdajú však, že je to prírodný zdroj. Predávame už vzduch – emisné kvóty, ale pôda je primárny nenahraditeľný zdroj, ktorý spolu s vodou drží štát a krajinu v určitých medziach sebestačnosti. Na to zabúdame. Podporujem každý zákon, ktorý definuje a chráni pôdu ako nenahraditeľný prírodný zdroj.

Mali by pre obchodovanie s pôdou platiť osobitné pravidlá?
Určite áno, najmä ak zoberieme do úvahy, že voda je chránená Ústavou SR, pričom voda je obnoviteľný prírodný zdroj, pôda nie. Na malých plochách možno robiť rekultiváciu, ale nejde to robiť veľkoplošne. Rekultivované pôdy, označované aj za tzv. second hand pôdy, teda umelé útvary nemajú schopnosť poskytovať také kvalitné produkčné prostredie pre rastliny ako prirodzené pôdy. Preto by sa na vysokoúrodných pôdach vôbec nemalo stavať. Kde však stojí automobilka PSA? Na Trnavskej tabuli, uprostred najkvalitnejšej černozeme. A viete, kam šla skrývka (odprataná vrchná vrstva pôdy)? Použila sa na rekultiváciu nejakých smetísk.

Treba zmeniť celú legislatívu vzťahujúcu sa k pôde?
Zákon chráni národné parky, ale ako chránime pôdu? Máme síce zákon 220 z roku 2004 a jeho novely, ale reálna ochrana je mizivá, pretože zo zákona sa opakovane udeľovali výnimky. Kedysi boli odvody za zábery pôdy 2 milióny eur za rok. Navrhovala som, aby časť odvodov nešla do bezodného štátneho rozpočtu, ale do pôdneho fondu, odkiaľ by peniaze šli na zveľaďovanie pôdy. Tvrdím, že prvé štyri bonitné triedy pôdy by sa mali chrániť absolútne, aktuálny zákon však umožňuje, aby sa chránilo len 30 percent. Prichádzame o najcennejšie pôdy, v kopcoch nechce nik stavať. Raz to horko oľutujeme. Momentálne sú odvody veľmi slabé, len za rodinné domy, zato veľké priemyselné parky dostávajú výnimky. Koľké z nich sú však pusté! Pôdna politika štátu má byť prezieravá a legislatívne treba rozpracovať všetky témy, týkajúce sa regulatívov upravujúcich obchodovanie i samotnú ochranu pôdy.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 11 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #NR SR #poľnohospodárska pôda #ochrana pôdy