Tento zámer by sa podarilo uskutočniť, keby Slovensko zvýšilo výmeru sadov o päťtisíc hektárov.
Lenže krajina, ktorá má vynikajúci ovocinársky potenciál, ho ani zďaleka nevyužíva. Slovensko každoročne dovezie napríklad len jabĺk okolo 70-tisíc ton, čo zaťažuje bilanciu v agroobchode 70 miliónmi eur. Celkový dovoz ovocia pritom ročne kolíše v rozmedzí 120-tisíc až 150-tisíc ton ovocia vrátane citrusov.
Slovensko má spolu s Tirolskom a územím okolo Bodamského jazera najlepšie podmienky na pestovanie jabĺk v Európe.Marián Varga, predseda Únie ovocinárov Slovenska
„Už roky všetky vlády sľubujú viac zdrojov do špeciálnej rastlinnej výroby, teda do ovocinárstva, zeleninárstva či vinohradníctva, ale v reáli odvetvia, ktoré sú schopné zamestnať tisícky ľudí, často len so základným vzdelaním, zdroje v potrebnej výške nedostávajú,“ povedal Marián Varga, predseda Únie ovocinárov Slovenska.
Situácia podľa Vargu nie je neriešiteľná. Slovensko by si mohlo zobrať príklad z Belgicka, ktoré sa v osemdesiatych rokoch minulého storočia dusilo dovozovým ovocím, najmä jablkami zo susedného Holandska. Slovensko dnes dováža jablká predovšetkým z Poľska, ale aj Talianska, niektoré reťazce však ponúkajú aj jablká či ostatné druhy ovocia mierneho podnebného pásma až z opačnej pologule sveta.
„Ak si uvedomíme, že Slovensko má spolu s Tirolskom a územím okolo Bodamského jazera najlepšie podmienky na pestovanie jabĺk v Európe, je to viac než paradoxná situácia,“ konštatoval Varga.
Úroveň slovenského ovocinárstva najlepšie preverili mimoriadne silné minuloročné mrazy. V poslednej dekáde apríla mrzlo nepretržite deväť dní, pričom mrazy miestami úplne zničili úrodu. Ovocinári vyčíslili škody na 16 miliónov eur, z ktorých na konci roka dostali od štátu odškodnenie v sume 3,5 milióna eur.
Dva technologicky najlepšie vybavené ovocinárske podniky s účinnou protimrazovou ochranou dosiahli 80-percentné úrody, päť podnikov 50-percentné a všetky ostatné boli vydané na milosť a nemilosť počasiu. "Ak má Slovensko dosiahnuť sebestačnosť v ovocí mierneho podnebného pásma, musí budovať moderné sady. Napriek vysokým nákladom na založenie sadu, keď napríklad hektár orechového sadu a drobného ovocia vyjde na 15-tisíc eur, kôstkovín na 30-tisíc eur a jabloní až na 50-tisíc eur, sú to podľa Vargu dobre vynaložené investície.
Po založení sadov na ploche 5-tisíc hektárov by sa zvýšila domáca produkcia ovocia na 200-tisíc ton a krajina by sa z čistého importéra mohla stať vývozcom. Kvalita slovenského ovocia vyjadrená chuťou a aromatikou plodov je podobne ako pri stolovom a muštovom hrozne výnimočná. Vyplýva z polohy Slovenska. Žiaľ, ako pripomenul Varga, tento potenciál roky nevyužívame.
V priebehu posledného štvrťstoročia plocha sadov na Slovensku klesla zo 16-tisíc na 6 500 hektárov, z nich však za produkčné možno označiť len sady na výmere 3 500 hektárov. Slovenské ovocinárstvo by malo prejsť generálnou inventúrou, ktorá by mala oddeliť kúkoľ od zrna, teda tých, ktorí sady len vykazujú, aby poberali dotácie, od tých, čo ovocie naozaj produkujú.
Ukážkou dobre fungujúceho ovocinárskeho podniku je Gemerprodukt Valice v okrese Rimavská Sobota. Na juhu stredného Slovenska je to jediný veľký producent ovocia a hrozna. Z pôvodnej výmery 2 300 hektárov viníc a 2 000 hektárov sadov zostalo na Gemeri len 30 hektárov vinohradov a také isté množstvo sadov v réžii Gemerproduktu.
„V sadoch a vo viniciach zamestnávame dovedna 26 stálych zamestnancov a počas sezóny do 70 brigádnikov,“ povedal František Tóth, predseda družstva. Pre zaujímavosť, podnik s klasickou rastlinnou výrobou s výmerou 5 500 hektárov dáva prácu len 35 ľuďom. Práve toto porovnanie hovorí o obrovskom potenciáli ovocinárstva, ale aj vinohradníctva a zeleninárstva dať ľuďom na vidieku v zabudnutých kútoch Slovenska prácu.
Vo Valiciach predávajú svoju produkciu vo vlastnej obchodnej sieti, pričom časť produkcie sami finalizujú na ovocné a zeleninové šťavy. František Tóth upozornil na to, že podnikom so špeciálnou rastlinnou výrobou chýbajú ľudia napriek tomu, že okres Rimavská Sobota má nadpriemerne vysokú nezamestnanosť. Podľa Tótha by bolo treba prehodnotiť sociálnu politiku štátu, keď ľudia radšej čakajú na podporu, hoci prácu majú doslova pod nosom. A takisto zameranie školstva, ktoré chrlí nepoužiteľných absolventov, pritom aj poľnohospodárstvu chýbajú kvalifikovaní odborníci na obsluhu čoraz zložitejšej techniky.