Pozemky s rozlohou 6 500 hektárov a 500 hektárov ornej pôdy sú dnes v rukách štátu, ale ľudia, ktorí sa snažili k lesom dostať a ďalší, ktorí pri sporných prevodoch pomáhali, zatiaľ unikajú trestu. Celý prípad sa po verdikte senátu Najvyššieho súdu pod vedením Štefana Harabina vracia na Krajský súd v Banskej Bystrici. Zvrat v kauze však môžu priniesť nové kroky rezortu pôdohospodárstva.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
„Podáme podnet na podanie mimoriadneho dovolania ministerke spravodlivosti a ústavnú sťažnosť na Ústavný súd,“ povedala včera ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Cieľom je zrušiť rozhodnutie Harabinovho senátu. Rezort sa obáva, aby prípadné oslobodenie obvinených neviedlo k špekuláciám pripraviť štát o majetok, ktorého hodnota podľa ministerstva aktuálne presahuje 100 miliónov eur.
Podľa šéfa Lesov SR Mariana Staníka spochybňovanie viny ľudí, ktorí za touto kauzou stoja, je nepochopiteľné. „V spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva vykonám všetky potrebné úkony v náležitej lehote, aby v trestnej veci došlo k právoplatnému odsúdeniu podvodníkov,“ uviedol Staník.
V kauze čelia obvineniu trebišovský podnikateľ Milan I., notár Ferdinand O. a riaditeľ správy katastra Pavol P. Podľa obžaloby mali v roku 1998 pripraviť štát o lukratívne pozemky Slanských lesov. Podnikateľ tvrdil, že tento nehnuteľný majetok získala jeho spoločnosť vkladom do základného imania od nemanželskej dcéry bývalého vlastníka, grófa Károlyiho, Márie Dušičkovej.
Banskobystrický krajský súd dal pred dvomi rokmi podnikateľovi Milanovi I. a notárovi Ferdinandovi O. dvojročné podmienečné tresty s odkladom na štyri roky a vtedajšieho riaditeľa katastra spod obžaloby oslobodil. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, prokuratúra a aj obžalovaní, okrem exšéfa katastra, sa odvolali.
Čudné rozhodnutie
Vlani v novembri však Harabinov senát rozsudok zrušil a vec vrátil späť súdu do Banskej Bystrice. Štefan Harabin sa v súvislosti s touto kauzou nedávno opýtal, či je toto právny štát, že by za dvadsať rokov nedokázal prípad vyšetriť a odsúdiť. Jeho senát kritizoval nielen dlhý čas od žalovaného skutku, ale výhradu mal aj k predloženým dôkazom. „Keďže už nevedeli, ako z konope, no dajme mu podmienku a zabijeme vec,“ povedal Harabin pre TV Markíza.
V spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva vykonám všetky potrebné úkony v náležitej lehote, aby v trestnej veci došlo k právoplatnému odsúdeniu podvodníkov.Marian Staník, šéf štátneho podniku Lesy SR
Právna zástupkyňa Lesov SR Irena Sopková je nespokojná s verdiktom Harabinovho senátu. „Toto rozhodnutie je absolútne nezákonné a nesprávne a nevychádza zo skutkového stavu, ktorý je v spise,“ uviedla pre Pravdu Sopková.
Príbeh Slanských lesov siaha ešte do roku 1913, kedy mal mať vzťah gróf Károlyi, ako vlastník týchto lesov, s vydatou slúžkou. Zo vzťahu vzišiel nemanželský potomok dcéra Mária Dušičková, ktorá mala získať do daru lesné a iné pozemky. Po darovacej zmluve sa však zľahla zem, ale v roku 1998 grófov vnuk László Károlyi pred notárom osvedčil, že dedo nemanželskej dcére Márii Dušičkovej daroval 6 500 hektárov lesov. Keďže Károlyi nevedel po slovensky, netušil, že potvrdzuje v notárskej zápisnici také veľké majetky. Zistil to až neskôr od polície, bol v tom, že osvedčuje darovanie domu a záhradu pre dcéru bývalej pracovníčky ich rodiny.
Dušičková potom takto získané pozemky vložila ako nepeňažný vklad do eseročky Slanské lesy, kde bol spoločníkom a konateľom manžel jej vnučky, spomínaný trebišovský podnikateľ Milan I. Ten spolu s ďalšími obžalovanými opakoval pred súdom, že sú nevinní.
V kauze bol právoplatne odsúdený na jeden rok s podmienkou aj občan Maďarska. Dôvodom bola jeho krivá výpoveď pred súdom, podľa ktorej mu mal Károlyi povedať, že jeho dedo mal nemanželskú dcéru a daroval jej pozemky. Károlyi však vypovedal, že o dcére svojho starého otca nevedel a rovnako ani o lukratívnom dare.
Putovanie medzi súdmi
Faktom je, že celý prípad sa naťahuje dlhé roky. Žalované skutky mali byť podľa obžaloby spáchané v roku 1998. Prokurátor obžalobu podal na súd až koncom mája 2004. Potom nasledoval proces obštrukcií a namietania sudcov zo zaujatosti, kauza tak putovala medzi krajskými súdmi v Košiciach, Banskej Bystrici, Špecializovaným trestným sudom v Pezinku a Najvyšším súdom do februára 2009.
V roku 2013 banskobystrický krajský súd rozhodol o prinavrátení pozemkov do vlastníctva štátu a vlani Ústavný súd potvrdil, že Slanské lesy sú majetkom štátu. Stále však zostala otvorená otázka trestnoprávneho posúdenia skutkov aktérov celej kauzy. Krajský súd v Banskej Bystrici na prekvapenie zastavil ich trestné stíhanie v prvom svojom rozhodnutí. Argumentoval Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd, pretože stíhanie v tejto veci trvalo vyše pätnásť rokov. Senát Najvyššieho súdu pod vedením Petra Krajčoviča v roku 2014 však po sťažnosti prokurátora konštatoval, že v prípade sa má ďalej konať a za protiprávny čin vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť.
V ďalšom roku vo februári 2015 Krajský súd v Banskej Bystrici vyniesol podmienečné tresty pre podnikateľa Milana I. a notára Ferdinanda O. Súd uviedol, že prihliadol na to, že od začiatku konania uplynulo vyše sedemnásť rokov. Nasledovalo odvolanie a prípad sa dostal na stôl Harabinovmu senátu. Bol mu pridelený elektronicky. Vznikla však otázka, prečo sa kauze venoval nový senát, a nie ten predchádzajúci, ktorý rozhodoval vo veci v roku 2014. Podľa predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu bol Harabinov senát zákonný. Ten celý prípad posúdil a rozhodnutie banskobystrického súdu o podmienečných trestoch zrušil. Senát navyše upozornil na dlhé konanie a že uloženie trestu po zákonnom preukázaní viny by vraj bolo neústavné.
Právna zástupkyňa Lesov SR Sopková však mieni právne napadnúť, že o veci rozhodoval Harabinov senát. Čo sa týka jeho argumentu o dĺžke konania, tiež nemusí byť namieste. Podľa dekana Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy Jaroslava Ivora nie je taký zákonný dôvod, ako je dĺžka konania, na zastavenie trestného stíhania voči obžalovaným. Ivor poukázal na to, že nejde o najdlhší prípad, ktorý sa odohral v slovenskej justícii. Ako príklad spomenul kauzu Cervanová, kde sa poškodená strana a aj obžalovaní obrátili na Ústavný súd s tým, že sú porušované ich práva v dôsledku neprimeranej dĺžky konania. „Ústavný súd rozhodol v prospech obidvoch strán, že sú ich práva poškodzované neprimerane dlhým konaním, ale ani ho nenapadlo naznačiť, že by to mal byť dôvod na skončenie veci inak ako rozsudkom,“ uzavrel Ivor.