V konečnom dôsledku by to mohlo skomplikovať financovanie slovenského dlhu v zahraničí. Ministerskí pracovníci na to prišli pri príprave emisie dlhopisov, ktorá sa má uskutočniť už v marci, preto sa zákon prerokúval v skrátenom legislatívnom konaní.
Novela, ktorú predkladalo ministerstvo spravodlivosti, tak z vecnej pôsobnosti zákona vylučuje obchody štátnej Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) súvisiace s riadením štátneho dlhu na medzinárodných trhoch. Zároveň sa z pôsobnosti zákona vypúšťajú aj niektoré obchody Národnej banky Slovenska (NBS). Má ísť o obchody, ktoré zase súvisia s výkonom menovej politiky eurozóny, ktoré centrálna banka realizuje na medzinárodných trhoch. Účinnosť novely zákona je stanovená dňom jej vyhlásenia v Zbierke zákonov.
V pôvodnom návrhu novely, ktorú predložil rezort spravodlivosti, sa pritom počítalo s vylúčením širšieho okruhu obchodov centrálnej banky spod protischránkového zákona. To sa však nepozdávalo nezaradenému poslancovi Miroslavovi Beblavému. V rozprave k návrhu tvrdil, že nie je potrebné udeľovať banke výnimku na úplne všetky obchody, ale len na tie, ktoré vykonáva na medzinárodných trhoch v rámci menovej politiky.
Na jeho podnet tak vznikol pozmeňujúci návrh, ktorí poslanci napokon schválili v rámci spoločnej správy. „Diera, ktorá sa v zákone ide vystrihnúť, sa zmenšila na malé a prijateľné rozmery, ktoré sú naozaj odôvodniteľné záujmom Slovenskej republiky. Tie riziká a problémy, ktoré sme identifikovali, sa podarilo odtiaľ dostať,“ reagoval na tento pozmeňujúci návrh ešte minulý týždeň Beblavý.
Protischránkový zákon, ktorý je účinný iba od 1. februára tohto roka, má zabezpečiť transparentné nakladanie s verejnými zdrojmi. Zákon o registri partnerov verejného sektora upravuje pre firmy povinnosť zaregistrovať sa v registri partnerov verejného sektora. Okrem toho sú firmy povinné zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.