Také zimy, ako boli v januári, už síce nebudú, no na príchod ozajstnej jari si musíme ešte počkať. „Treba si uvedomiť, že sme len v polovici februára a pred sebou máme ešte marec,“ zdôrazňuje klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Faško.
Teploty, ktoré sa v týchto dňoch vyšplhali miestami aj na dvanásť či trinásť stupňov, spôsobil jav, ktorý sa vyskytuje iba z času na čas. Je ním prúdenie teplého vzduchu smerom od Škandinávie do krajín kontinentálnej Európy, teda aj k nám.
„Nad Škandináviu sa teplý vzduch dostal vďaka vyššie položenej oblasti vysokého tlaku vzduchu, čo sa občas stáva. Priniesol tam mimoriadne vysoké teploty, napríklad nad Islandom sa oteplilo nad 20 stupňov. Teraz sa teplý vzduch pohybuje smerom k nám,“ vysvetľuje meteorologička Miriam Jarošová.
Aj podľa slov klimatológa Faška bolo počas tejto zimy nad Škandináviou na tamojšie pomery veľmi teplo, kým v strednej a západnej, ale aj vo východnej Európe, naopak, veľmi chladno. „Zároveň s teplým vzduchom od severu ovplyvňuje v týchto dňoch počasie u nás aj tlaková výš. V kombinácii týchto dvoch poveternostných vplyvov vznikol u nás predpoklad, že tam, kde nebola hmla alebo inverzná oblačnosť a svietilo slnko, sa mohli teploty vyšplhať aj nad plusových desať stupňov,“ zdôraznil Faško.
Vytvorili sa tým aj podmienky na vysoké rozdiely medzi minimálnou a maximálnou dennou teplotou. Na miestach s nízkou oblačnosťou sa vzduch v noci ochladzoval aj pod mínus 5 stupňov a cez deň sa pri slnečnom svite dostala teplota aj na plus 10 stupňov Celzia a vyššie, pripomína Faško.
Paradoxne, oteplenie z týchto dní pocítili viac obyvatelia vo vyššie položených častiach nášho územia. Na juhu Slovenska, v dolinách a kotlinách ovplyvňovala počasie inverzia. Zaznamenali tam skôr hmly a teploty boli často nižšie než na horách.
Hoci vyššie teploty spôsobili aj rýchlejšie topenie snehu, povodne na slovenských riekach zatiaľ bezprostredne nehrozia. Podľa informácií hydrológa SHMÚ Petra Smrtníka je situácia na vodných tokoch pokojná na strednom a západnom Slovensku, kde nie je predpoklad povodní. Povodne však nie sú celkom vylúčené na východnom Slovensku.
Slovenský hydrometeorologický ústav tam vyhlásil hydrologické výstrahy prvého stupňa. Problémy by mohlo spôsobiť roztápanie snehu, ale aj ľadochodov, ktoré sú na vodných tokoch. „Zvýšenú pozornosť treba venovať riekam Hornád, Poprad, Torysa či systému Bodvy,“ poznamenal hydrológ Smrtník. Na Bodrogu v Strede nad Bodrogom a na Latorici vo Veľkých Kapušanoch vyhlásili prvý, resp. druhý stupeň povodňovej aktivity.
Teploty sa už tento víkend znížia. „Ochladenie však nebude dramatické, skôr symbolické. V polohách nad 700 metrov nad morom môže aj zasnežiť, v nižších polohách nie, tam sa obyvatelia môžu dočkať dažďových prehánok. Už od utorka budúceho týždňa sa teploty opäť ustália na jarnejšie hodnoty, no už nebudú dosahovať úroveň z týchto dní,“ poznamenáva Jarošová.
Odpoveď na otázku, či oteplenie možno považovať za začiatok nového ročného obdobia, je však zrejme skôr záporná. Klimatológ Faško považuje teploty z týchto dní, ale aj tie, ktoré budú v budúcom týždni, za akési predjarie, ale nie jar. „Treba si uvedomiť, že sme len v polovici februára a pred sebou máme ešte marec. Už teraz sa však dá výhľadovo povedať, že také zimy, ako boli v januári, už túto zimu nezažijeme.“
Faško nepovažuje pomerne vysoké teploty z posledných dní za niečo mimoriadne, hoci ak ich porovnávame s pomerne dlhotrvajúcimi mimoriadne nízkymi teplotami z tohto januára, môžu sa nám tak javiť.
„Ak sa pozrieme na februáre z posledných dvoch či troch desaťročí, neraz sa stávalo, že denné teploty dosahovali aj plusových 13 stupňov, tak ako v týchto dňoch. Spomeňme si len na vlaňajší február, ktorý bol považovaný za teplotne nadnormálny, akurát bol dosť daždivý,“ dodal klimatológ.