Ministerstvo minulý týždeň uzavrelo zmluvu so súkromnou firmou, ktorá má oceniť hodnotu Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb a Východoslovenského onkologického ústavu. Denník Pravda oslovil všetky ústavy. Dva, ktoré reagovali, sa k zámeru vyjadrovať nechceli.
Pavel Patriov, riaditeľ organizačno-obchodného úseku v Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb, pre Pravdu potvrdil, že ich ministerstvo kontaktovalo. „Zo sekcie financovania nás požiadali, aby sme pripravili podklady k oceneniu našich akcií, momentálne na tom pracujeme,“ povedal s tým, že k zámeru sa môže vyjadriť len generálny riaditeľ, ktorý bol v stredu mimo.
„Nepeňažný vklad je len jedným z nástrojov, ako VšZP ozdraviť a riešiť jej problém s vlastným imaním, aby sa nedostala do prípadnej nútenej správy,“ potvrdila zámer hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Dodala, že v tejto chvíli nie je jasné, či k tomuto kroku naozaj pristúpia.
Podľa Eliášovej v tomto modeli k privatizácii nedôjde. „Majiteľská štruktúra by sa nemenila, vlastníkom by aj naďalej zostal štát a zdravotná poisťovňa by nezasahovala do výkonu akcionárskych práv. Išlo by o čisto účtovnú operáciu,“ zdôraznila hovorkyňa.
Miroslav Beblavý upozorňuje, že nejde o skutočné riešenie, ale o účtovný trik, ktorý je riskantný a v rozpore s verejným záujmom. Vyzval šéfa rezortu Tomáša Druckera, aby naštartovaný proces zastavil. Projekt podľa poslanca nijako nerieši platobnú schopnosť poisťovne, ktorá je v strate.
Podľa Beblavého by sa nemocnice po presune akcií stali dcérskymi spoločnosťami poisťovne. „Otvorila by sa tým možnosť špekulatívnej a netransparentnej privatizácie týchto štyroch nemocníc, a to formou exekúcie alebo rozhodnutia vedenia poisťovne,“ myslí si poslanec.
V súčasnosti sú akcie týchto štyroch zdravotníckych zariadení vo vlastníctve štátu a nemôžu byť predmetom exekúcie. Ak by sa dostali do majetku poisťovne, došlo by podľa Beblavého k ich formálnemu odštátneniu.
Doplnil, že privatizácia by bola možná aj formálne, a to rozhodnutím manažmentu poisťovne o odpredaji akcií, nanajvýš so súhlasom ministra. Kým dnes by o tom musela rozhodnúť vláda. Pripomenul tiež konflikt, do ktorého by sa dostala samotná poisťovňa, ktorá na jednej strane nakupuje starostlivosť od nemocníc a na druhej by bola akcionárom štyroch z nich.
Expert v oblasti medicínskeho práva Peter Kováč poukazuje na to, že ide o hypotetickú situáciu, pretože bez zmeny zákona o zdravotných poisťovniach sa tento zámer uskutočniť nedá. „Akcie nemocníc nemôžu za súčasného právneho stavu prejsť do majetku poisťovne. Ak by sa stala VšZP akcionárom zdravotníckych zariadení, vznikol by jasný konflikt záujmov,“ podotýka Kováč.
Ako akcionár by poisťovňa mohla podľa neho vyvíjať tlak na zmluvy, ktoré takéto zariadenia uzatvoria s ostatnými zdravotnými poisťovňami. „Mohla by uprednostňovať úhradu zdravotnej starostlivosti „vlastným“ nemocniciam pred úhradou ostatným poskytovateľom, prípade s nimi dohodnúť výhodnejšie podmienky,“ poznamenal Kováč.
Podobné obavy by mohli vzniknúť pri revíznej činnosti zdravotnej poisťovne voči ňou ovládaným poskytovateľom. Problém by z hľadiska konfliktu záujmov nastal podľa advokáta aj v prípade personálneho obsadenia manažérskych pozícii v „jej“ nemocniciach.
Samotná poisťovňa k tejto téme mlčí. „VšZP nemá kompetenciu komentovať zámery akcionára,“ povedala Alena Michalicová z referátu komunikácie. Poisťovňa podľa nej postupne znižuje účtovnú stratu a podniká kroky s cieľom dosiahnuť vyrovnané hospodárenie.
„Z hľadiska dosiahnutia vyrovnaného hospodárenia je kľúčové plnenie ozdravného plánu, ktorý schválil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,“ uzavrela Michalicová. Minulý rok skončila poisťovňa s rekordnou stratou, ktorá sa odhaduje od 225 do 250 miliónov eur.