Richter: Agentúry nekalo zamestnávajú Srbov

Nezamestnanosť štatisticky ďalej láme rekordy. V januári už poklesla na úroveň 8,64 percenta a pozvoľna sa blíži k historicky najnižšej 7,5-percentnej hodnote zaznamenanej v ére samostatného Slovenska.

20.02.2017 11:07, aktualizované: 21.02.2017 08:58
práca, majster, robotník Foto:
Hoci na úradoch práce zostáva vyše 235-tisíc ľudí okamžite schopných nastúpiť do roboty, zamestnávatelia tvrdia, že doma už na dané pracovné pozície nevedia nájsť kvalifikovaných pracovníkov.
debata (46)

V porovnaní s vlaňajším decembrom klesla o 0,12, oproti vlaňajšiemu januáru až o 1,75 percen­tuálneho bodu. Minister práce Ján Richter (Smer) má ešte oveľa smelšie plány. „Pokiaľ bude vývoj ekonomiky priaznivý, hranica medzi šiestimi-siedmimi percentami je aktuálna,“ vyhlásil včera.

Situácia na trhu práce v celej Európe je aktuálne veľmi priaznivá, firmy vytvárajú nové a nové pracovné miesta. „Je reálny predpoklad, že takýto vývoj bude pokračovať počas celého kalendárneho roka,“ uviedol Richter. Zdôraznil, že jeho rezort chce vyvinúť maximálnu energiu na to, aby požiadavky, ktoré si na pracovnú silu kladú zamestnávatelia, boli naplnené, ale aby si zároveň aj čo najviac ľudí, ktorí stále zostávajú v evidencii nezamestnaných, našlo prácu.

Realita života na Slovensku však stále zaznamenáva problémy, ktoré sa na vývoji nezamestnanosti odrážajú negatívne. Hoci na úradoch práce zostáva vyše 235-tisíc ľudí okamžite schopných nastúpiť do roboty, zamestnávatelia tvrdia, že doma už na dané pracovné pozície nevedia nájsť kvalifikovaných pracovníkov. Siahajú preto po lacnej pracovnej sile zo štátov mimo Európskej únie. Momentálne najmä zo Srbska, ale aj z Ukrajiny, Vietnamu a ďalších.

Richter ubezpečil, že dovoz zamestnancov z tretích krajín nikdy nebude prioritou rezortu. Ten, naopak, bude prijímať také opatrenia, aby pracovné príležitosti prednostne dostali slovenskí občania. Priznal však, že najmä agentúry dočasného zamestnávania neváhajú pri nábore pracovníkov zo zahraničia využiť medzery v zákonoch či ich priamo porušiť. Pripomenul v tejto súvislosti aj príbeh srbského novinára, ktorý sa dal nedávno inkognito naverbovať do firmy v Galante, aby na vlastnej koži zistil, že Srbi tam pracujú bez povolenia, za smiešnu mzdu, bez poistenia a žijú v katastrofálnych podmienkach.

„Spolu dnes na Slovensku pôsobí 5 249 občanov Srbskej republiky na takzvané infokarty a 575 na základe povolenia príslušného úradu práce,“ vyčíslil Richter. Vysvetlil, že infokarty napríklad automaticky dostávajú srbskí občania slovenskej národnosti, ktorí v Srbsku tvoria veľkú, asi 55-tisícovú menšinu, a agentúry po nich rady siahajú.

Takisto zákon o službách zamestnanosti cudzincom umožňuje pracovať u nás bez pracovného povolenia najviac 90 dní, ak v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služby uskutočňujú montážne a opravárenské či servisné činnosti. Túto zákonnú podmienku však agentúry ľahko obídu napríklad tak, že srbská firma uzavrie so slovenskou zmluvu na dodanie takýchto služieb, na jej základe potom zahraniční pracovníci na Slovensku pracujú pri montážnych pásoch a po 90 dňoch ich vymenia za iných.

Títo zamestnanci, pokračoval Richter, nevykonávajú žiadnu „montáž“ v pravom zmysle slova, napríklad mostných konštrukcií či stĺpov elektrického vedenia. Sú jednoducho postavení za továrenský montážny pás a podieľajú sa na bežnej sériovej výrobe. Ako minister dodal, slovenské zákony takéto reťazenie pracovníkov nedovoľujú.

Vyskytli sa aj prípady zneužívajúce európsku legislatívu o cezhraničnej práci, keď je pracovník zo Srbska oficiálne zamestnaný v susednom Maďarsku (pričom tamojšia firma môže byť založená len účelovo ako „schránka“) a potom okamžite vyslaný na prácu na Slovensko. Richter opäť zdôraznil, že vyslať takto zamestnanca možno iba „z krajiny, v ktorej obvykle pracuje“. Pracovné agentúry namietajú, že využívať takéto metódy ich nútia administratívne bariéry, najmä zdĺhavosť vybavovania pracovných povolení. „Pracovné miesto musí by zverejnené počas 30 dní. Ak sa dovtedy neobsadí zamestnancom zo Slovenska alebo z EÚ, môže zamestnávateľ uzavrieť pracovnú zmluvu aj s občanom tretej krajiny,“ uviedla Jana Lukáčová z Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny. Vybavovanie pracovného povolenia následne trvá niekoľko mesiacov.

Niektoré agentúry sa bránia, že majú všetky povinnosti splnené. „Naši Srbi, ktorých náborujeme a posielame do EÚ, majú platné pracovné povolenia, platné prechodné pobyty a sú v danom štáte zaregistrovaní na daňovom úrade,“ tvrdí Peter Beck, produktový riaditeľ agentúry Edymax.

Len vlani podľa Richtera inšpektori práce vykonali po republike 26-tisíc kontrol zameraných na nelegálne zamestnávanie. „Skontrolovali sme skoro 24-tisíc zamestnávateľov, v nich 61-tisíc pracovníkov, odhalili 1 311 zamestná­vateľov, ktorí nelegálne zamestnávali takmer 3-tisíc ľudí,“ spresnil minister. Doplnil, že až 90 percent porušení sa týkalo práve pracovných agentúr, ktorým za ne udelili pokuty. V nasledujúcich mesiacoch sľúbil zvýšený počet kontrolných akcií. A na návštevu si pozval aj srbského veľvyslanca v Bratislave, aby s ním dohodol rozšírenie doterajších bilaterálnych zmlúv s pracovnou a so sociálnou problematikou.

Nezamestnanosť v januári 2017

  • miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla 8,64 %, medzimesačne v porovnaní s decembrom 2016 (8,76 %), poklesla o 0,12 percen­tuálneho bodu (p. b.) a medziročne v porovnaní s januárom 2016 (10,39 %) sa znížila o 1,75 p. b.
  • stav uchádzačov okamžite schopných nastúpiť do práce dosiahol 235 455 osôb, medzimesačne poklesol o 2 522 osôb (o 1,06 %), medziročne sa znížil o 46 884 osôb (o 16,61 %)
  • celková miera nezamestnanosti dosiahla 10,05 %, oproti decembru 2016 (10,16 %) poklesla o 0,11 p. b, oproti januáru 2016 (12,18 %) sa znížila o 2,13 p. b.
  • stav celkového počtu uchádzačov o prácu (vrátane ľudí na PN či v rekvalifikácii) dosiahol 273 894 osôb, medzimesačne poklesol o 2 237 osôb (o 0,81 %), medziročne sa znížil o 56 889 osôb (o 17,20* )
  • v piatich krajoch zaznamenali pokles miery evidovanej nezamestnanosti, najvýraznejší (o 0,27 p. b.) bol v Trenčianskom kraji, najvyššiu mieru mal Prešovský kraj (13,74 %), nad slovenským priemerom (8,64 %) bol aj Banskobystrický (12,82 %) a Košický kraj (13,11* )
  • nezamestnanosť klesla v 51 okresoch, v 28 bol mierny nárast a vo dvoch sa nezmenila, najvyššia bola v okrese Rimavská Sobota (24,97 %), najnižšiu dosiahol okres Piešťany (po 3,19* )
  • ku koncu mesiaca úrady práce evidovali 38 363 voľných pracovných miest, medzimesačne o 3 079 viac, najviac ich bolo v Bratislavskom kraji (9 180), najmenej v Košickom kraji (2 383)
Zdroj: ÚPSVAR

Agentúrny text sme nahradili článkom z denníka Pravda.

46 debata chyba
Viac na túto tému: #nezamestnanosť #Slovensko
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy