Privatizačné omyly za stámilióny sa už nemajú opakovať

Súčasná koalícia Smeru, SNS a Mostu-Híd sa chce poučiť z privatizačných chýb z minulosti. V podnikoch rozvádzajúcich elektrinu má štát 51 percent akcií, ale bez manažérskej kontroly. Koalícia sa zhodla, že pripraví zákon, aby v prípade ďalšieho predaja akcií štát získal v týchto firmách skutočný vplyv. Vládne strany aj takto reagujú na kauzu, keď regulačný úrad zdvihol stále poplatky za elektrinu. Existovali obavy, že z toho budú profitovať sprivatizovaní monopolní distribútori elektriny.

, 21.02.2017 18:04, aktualizované: 20:00
vládna koalícia, koalícia, fico, danko, bugár, Foto: ,
Predseda strany SNS Andrej Danko, predseda strany Smer Robert Fico a predseda strany Most-Híd Béla Bugár počas tlačovej konferencie po skončení zasadnutia koaličnej rady.
debata (230)

Denník Pravda v minulosti upozornil napríklad na to, že jednou z najhorších privatizácií v histórii krajiny bol predaj Stredoslovenskej energetiky. Privatizér Electricité de France v roku 2002 za podiel zaplatil Dzurindovej vláde v prepočte 160 miliónov eur a po 11 rokoch na dividendách a predaji získal spolu okolo 700 miliónov eur. Štát tak na predaji SSE len pri pohľade na privatizačnú cenu prerobil viac ako v roku 1996 pri predaji vtedajšej Nafty Gbely.

Priama strata z predaja Nafty Gbely za Mečiarovej vlády dosiahla pri porovnaní kúpnej a burzovej ceny takmer tri miliardy korún, teda bola rádovo v desiatkach miliónov eur. Kauza Nafta Gbely bola mnohými označovaná za krádež storočia. Predaj energetiky si však podobnú plošnú pozornosť nevyslúžil.

Po 10 rokoch sa aj nemeckým a francúzskym privatizérom cez dividendy vrátilo 120,9 miliardy korún, ktoré dali v roku 2002 za SPP a navyše od ďalšieho kupca EPH zinkasovali za akcie 2,6 miliardy eur. Pri tejto transakcii štát získal materskú firmu SPP, aj keď tá nevlastní potrubia a dominuje v krajine pri predaji plynu.

Koalícia chce, aby štát získal späť vplyv v energetike. Predseda vlády a Smeru Robert Fico je presvedčený, že štát nájde na prípadné spätné odkupovanie akcií v energetike potrebné financie.

„Ak príde možnosť investovať niekde 300, 400, 500 miliónov a bude to znamenať posilnenie štátu v energetickom sektore, tak si myslíme, že to stojí za to, lebo v krátkodobom horizonte nám to vráti podstatne viacej peňazí, ako do toho investujeme v danom okamihu,“ uviedol včera po koaličnej rade Fico.

Koalícia sa podľa agentúry SITA zhodla na posilnení pozície štátu v energetickom sektore, a to cez novelu zákona o strategických podnikoch a prostredníctvom vytvorenia štátneho energetického holdingu.

„V novelizácii zákona o strategických podnikoch chceme podstatne viac zvýrazniť úlohu štátu, pokiaľ ide o naše postavenie v tých podnikoch, kde má štát ešte nejaké podiely, a rovnako nastaviť do budúcnosti, ako sa štát bude správať pri nakladaní s týmito podielmi,“ povedal Fico.

Koalícia chce zamedziť prípadom z minulosti, keď sa privatizáciou investorom rýchlo vracali peniaze a to na úkor vyšších cien energií. „Boli sme svedkami prípadov s návratnosťou investícií o 6 či 8 rokov,“ upozornil aj predseda SNS Andrej Danko. V energetike sa označuje za primeranú doba návratnosti investície okolo desať a viac rokov.

Predseda Mostu-Híd Béla Bugár povedal, že v minulosti bol aj on pri rozhodnutiach, ktoré v tom čase vychádzali najlepšie. Predávané podniky boli v zlej kondícii. Faktom však je, že to bolo aj pre korupčné kauzy. A tiež pre štátom držané nízke ceny energie, a tie po privatizácii vystrelili nahor o desiatky percent. Zdražovanie bolo dohodnuté priamo v privatizačných zmluvách.

Bugár uviedol, že napríklad v prípade vstupu amerického U.S. Steelu do košických železiarní vláda pred 17 rokmi chránila zamestnanosť v regióne. „Bol tam kindermanažment,“ uviedol Bugár. Teraz je situácia podľa Bugára iná.

„Vidíme, že investor, ktorý tu pôsobil roky, chce odísť,“ povedal Bugár. O kúpe košických oceliarní aktuálne rokuje čínsky He Steel Group. Premiér Fico tvrdí, že vláda sa snaží, aby štát v rámci transakcie získal určitý vplyv na podnik, ktorý dáva priamo a nepriamo prácu pre 12-tisíc ľudí.

Lídri koaličných strán sa včera definitívne dohodli aj na založení štátneho energetického holdingu. "Musíme ešte vyriešiť také problémy, ako je to v prípade Transpetrolu, ktorý keby sa dostal pod energetický holding, tak vieme, že tam tie záujmy ruskej strany môžu skrížiť záujmy slovenskej strany,“ konštatoval Bugár.

Fico tvrdí, že vláda chce mať energetiku viac pod kontrolou a kauza ako v prípade tohtoročných cien energií sa už nemá opakovať. Po zásahu vlády odstúpil šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík, úrad zrušil vysoké poplatky za elektrinu a čaká sa na nové rozhodnutia. Nezrovnalosti vznikli ešte okolo toho, či prvé dva mesiace budú predsa platiť pôvodné vyššie poplatky. Takto chcú ceny účtovať napríklad niektoré vodárne. Premiér tvrdí, že ceny sa vrátia k parametrom z roka 2016.

„Všetky cenové rozhodnutia, ktoré úrad vydá, regulované subjekty uplatňujú od 1. januára 2017,“ uviedol v utorok aj hovorca regulačného úradu Radoslav Igaz.

Pôvodný článok z agentúr sme nahradili článkom z denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

230 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #ÚRSO #Andrej Danko #vládna koalícia #ceny energií #Koaličná rada
Flowers