Štrougala dobieha smrť na hranici

Platforma európskej pamäti a svedomia so sídlom v Prahe dala podnet na trestné stíhanie do Poľska, pretože aj jeho občania boli medzi tými, čo zahynuli pri pokuse prejsť za železnú oponu na československej hranici. „Poskytli sme prípady štyroch Poliakov, ktorých zabil elektrický prúd v drôtoch na hraniciach v období, keď bol Štrougal minister vnútra,“ povedala pre Pravdu riaditeľka tejto organizácie Neela Winkelmannová.

Konkrétne prípady začal preverovať Ústav pamäti národa v Poľsku. Winkelmannová pripomenula, že drôty boli nabité 4-tisíc až 6-tisíc voltmi (volt je jednotka elektrického napätia). „Jeden Poliak prišiel o život na československo-rakúskych hraniciach a traja na československo-západonemeckých. Nezastrelili ich pohraničníci, všetci štyria sa uškvarili pri dotyku s drôtmi napustenými elektrinou,“ spresnila Winkelmannová.

Riaditeľka organizácie tvrdí, že keď Štrougal viedol rezort vnútra, pri železnej opone zahynulo najmenej 60 ľudí. Pokiaľ ide o spomínaných Poliakov, jeden zomrel v roku 1963 a traja o rok neskôr. Dovedna ich prišlo o život oveľa viac, keď sa pokúšali dostať cez československé hranice na Západ. „V rokoch 1948 – 1989 ich bolo celkovo 22,“ informuje česká webová stránka Ústavu pre štúdium totalitných režimov.

Podobný podnet ako do Poľska proti Štrougalovi a ďalším exkomunistickým funkcionárom poslala Platforma európskej pamäti a svedomia v minulom roku do Nemecka.

Snaha súdiť Štrougala v Česku sa skončila bez výsledku. Nedošlo ani k vzneseniu obvinenia. „Stíhanie bolo zastavené z dôvodu premlčania,“ povedal vo februári 2016 pre server iDNES hovorca Úradu pre vyšetrovanie a dokumentáciu zločinov komunizmu Jan Srb. Štrougalovi nahralo to, že tento úrad, ktorý spadá pod políciu, vyhodnotil kauzu tak, že mu hrozila právna klasifikácia, kde bola maximálna sadzba trestu tri roky a premlčacia lehota päť rokov.

Štrougal bol vždy skúpy na slovo v prípade smrtiacej elektrickej prekážky na československej hranici. Detailne sa nevyjadroval, iba zdôrazňoval, že sa cíti nevinný, pričom zdôrazňoval, že vypnutie vysokej dávky voltov sa oddialilo pre spory s veliteľstvom pohraničnej stráže.

Nízkou sadzbou trestu sa česká polícia zaoberala preto, lebo vychádzala z toho, že ho stíha na základe ustanovenia zákona o trestnom čine marenia úlohy úradnej osoby z nedbanlivosti. Podľa nej mal novelizovať vyhlášku, ktorá upravovala použitie elektrických drôtov, ale neurobil to. Zároveň mal zanedbať to, že pri hraniciach chýbali výrazné cedule, ktoré by ľudí upozorňovali na nebezpečenstvo usmrtenia vysokým napätím.

Komunistický režim začal budovať železnú oponu pár rokov po prevrate vo februári 1948. „V rokoch 1952 – 1957 bol priestor medzi stenami plota zamínovaný, počnúc rokom 1952 boli zátarasy doplnené o vodiče vysokého napätia,“ pripomenula agentúra ČTK.

Elektrinu odpojili zo železnej opony v roku 1965, čiže keď Štrougal ešte bol minister vnútra. Postaral sa o to on, ale podľa kriminalistu z Ústavu pre vyšetrovanie a dokumentáciu zločinov komunizmu, ktorý sa venoval jeho prípadu, to nevyplynulo z jeho dobrej vôle, aj keď bývalý predstaviteľ totalitného režimu tvrdí opak. „Prevádzka železnej opony bola príliš nákladná a kvôli politickému uvoľneniu už ľudia toľko neutekali,“ poznamenal vlani vyšetrovateľ Eduard Kočvara pre IDNES.

Winkelmannová sa nazdáva, že kým v Česku obišla Štrougala trestná zodpovednosť, postup orgánov v zahraničí by mohol zmeniť situáciu. Konanie českého policajného úradu sa jej nepozdáva. Kritizuje ho, že popritom, ako sa zameral na premlčané technické veci, ako napríklad či sa dal, alebo nedal vypnúť prúd, podľa nej nesprávne vyhodnotil skutkovú podstatu: „Vyšetrovatelia sa nezaoberali vraždou ako zločinom proti ľudskosti. Tá sa nepremlčiavala ani podľa československého komunistického trestného práva z roku 1970,“ prízvukuje Winkelmannová. Dodala, že verí, že v Poľsku zvolia iný právny prístup ku kauze spájajúcej sa so Štrougalom. „Verím, že to dospeje až k podaniu obžaloby na súd,“ uzavrela pre Pravdu.