Minister práce Ján Richter (Smer) pri následnom osobnom stretnutí hlave štátu sľúbil urobiť v ňom zásadnú zmenu. Opozícia však zmien v právnej norme žiada viac, tvrdí, že celá bola pripravená narýchlo, diletantsky a plánuje podanie na Ústavný súd.
Novelu zákona o sociálnych službách, ktorá vrátila do legislatívy zariadenia typu niekdajších detských jaslí a definovala ich ako sociálnu službu, parlament prvý raz prijal vlani koncom novembra. Koalícia si vtedy pochvaľovala, že sa v tejto oblasti konečne po rokoch čosi pohlo k lepšiemu. Prezident však právnu normu vetoval. Predovšetkým sa mu nepozdávalo, že jasle by podľa nej mali byť dostupné iba pre deti tých rodičov, ktorí pracujú alebo denne študujú na strednej či vysokej škole.
„Obmedzenie novej sociálnej služby na zosúlaďovanie pracovného a rodinného života rodičov diskriminuje niektoré deti v prístupe k službám, ktoré môžu významne ovplyvniť kvalitu ich života v dospelosti,“ argumentoval Kiska, podľa ktorého by z novely prirodzene mali profitovať všetky deti bez rozdielu, keďže práve ony sú koncovými užívateľmi služby.
Parlament však túto ani ostatné námietky hlavy štátu neakceptoval. V posledný januárový deň novelu znovu schválil v pôvodnej podobe, len jej účinnosť po vzniknutom zdržaní posunul z 1. januára na 1. marca. Kiska zareagoval rovnako, jeho podpis pod novelou chýba.
Po negatívnych aj medializovaných prípadoch sme museli vytvoriť systém, ktorý by rodičom dal garancie bezpečnosti a napĺňania základných predpokladov starostlivosti o ich deti.Michal Stuška, hovorca ministerstva práce
Proti nej sa postavili aj prevádzkovatelia súkromných zariadení starostlivosti o deti do troch rokov, ktoré sa po novom majú pretransformovať a splniť prísne podmienky. Ozvali sa aj rodičia. Protestnú petíciu v priebehu niekoľkých dní podpísalo asi tritisíc ľudí.
Uplynulú stredu sa Richter s Kiskom stretli, aby si vyjasnili postoje. Výsledkom schôdzky bol ministrov sľub, že zákon zmení tak, aby boli jasle dostupné pre všetkých rodičov. „Absolútna priorita bude na matky, ktoré pracujú alebo sa pripravujú na prácu. Ale nebude obmedzené, aby zriaďovateľ bez ohľadu na to, či je verejný, alebo súkromný, mohol prijať aj deti matiek, ktoré nespĺňajú tento základný predpoklad,“ vysvetlil Richter. Za ministerstvo sa tiež zaviazal pripraviť podrobný výklad zákona, informácie chce poskytnúť na osobitnej webovej stránke či cez letáky.
Opozícii ani toto uistenie nestačí, podľa nej má novela viac závažných nedostatkov. „Podanie na Ústavný súd budem mať hotové tento týždeň, následne začnem zbierať podpisy poslancov,“ tvrdí poslankyňa Simona Petrík (nezaradená). Ako dodala, ak Richter splní sľub daný prezidentovi, časť dôvodov podania automaticky pominie.
„Rodičia však potrebujú mať istotu, že ani ostatné diskriminačné ustanovenia v zákone nezostanú,“ zdôraznila Petrík. Podľa nej je napríklad ďalšou chybou novely, že deti od dvoch do troch rokov legislatívne rozdelí na dve skupiny, v ktorých sa s nimi nebude rovnako zaobchádzať. V detských jasliach, ktoré budú spadať pod rezort práce, sa totiž nebude vyžadovať, aby boli vzdelávané. Lenže už aj dvojročné deti môžu byť prijímané do materských škôl spadajúcich pod rezort školstva, kde sa už, naopak, na istej úrovni vzdelávať musia.
Rovnako Petrík pripomína, že deti, ktorým „zle vychádzajú roky“, čiže narodené v mesiacoch september až december, budú musieť na konci kalendárneho roka z jaslí odísť, hoci s ich nástupom do škôlky sa bude počítať až v ďalšom školskom roku. Teda na celých osem mesiacov pre ne rodičia budú musieť vymyslieť náhradný spôsob starostlivosti. Pritom, mieni poslankyňa, stačilo v návrhu zákona zmeniť jediné slovo – aby deti mohli byť v jasliach do konca nie „kalendárneho“, ale „školského“ roka, v ktorom dosiahli tri roky veku, a ich prechod do škôlky by bol plynulý.
Detské jasle po novom
- sú štátom regulovanou a registrovanou sociálnou službou, podliehajúcou kontrole štátu a samosprávneho kraja
- ich prevádzkovatelia sa od marca budú musieť zaregistrovať na kraji a zaplatiť správny poplatok 66 eur
- na získanie povolenia budú musieť preukázať, že spĺňajú potrebné hygienické, personálne či priestorové podmienky pre prevádzku zariadenia tohto typu
- v jasliach bude môcť byť umiestnených maximálne 20 detí, jeden pracovník sa bude starať najviac o päť
- počet detí v jednej miestnosti, určenej zároveň na hranie aj spánok, nesmie presiahnuť 12
- aspoň 80 % zamestnancov bude musieť mať stredné odborné vzdelanie pedagogického alebo zdravotníckeho charakteru
- zariadenia budú musieť deťom poskytnúť nielen starostlivosť, ale aj stravovanie, výchovu a záujmovú činnosť
- do konca roka 2018 budú prevádzkovatelia povinní zabezpečiť bezbariérovosť priestorov aj pre dospelé imobilné osoby
Zdroj: Novela zákona o sociálnych službách
Aliancia súkromných škôlok a jaslí si urobila vlastný prieskum medzi 88 prevádzkovateľmi súčasných jaslí, kde sa starajú o vyše 1 800 detí. Až zhruba polovica z nich sa obáva, že po schválení jasličkového zákona ich zariadenie neprežije, pretože nedokážu vyhovieť nárokom, aké na nich kladie. Aj jej zástupcov Kiska prijal a vypočul. „Snažíme sa dosiahnuť, aby už existujúce kapacity neboli zatvorené,“ uviedla zakladateľka Aliancie Lucia Mayorga Gomez. Podľa nej novela ohrozuje 9-tisíc jestvujúcich miest v zariadeniach pre najmenších, pričom len vlani sa až 13-tisíc detí nepodarilo umiestniť do verejných materských škôl.
Naopak, koalícia oceňuje pozitívny posun, ktorý novela priniesla. Až vďaka nej sa detské jasle, teraz už pod gesciou sociálneho rezortu, opäť stali súčasťou slovenskej legislatívy, teda vzťahuje sa na ne zákon a majú jasne stanovené pravidlá.
Sieť verejných jaslí známych z bývalého režimu, ktoré vtedy spadali pod rezort zdravotníctva, sa po roku 1989 postupne rozpadla. Vzniknutú dieru na trhu časom vyplnili rôzne súkromné detské centrá. Medzi nimi sa našli aj také, ktoré sa len „samonazvali“ detskými jasľami a starostlivosť poskytovali bez dodržiavania základných kritérií. O deti sa v nich mohli starať nekvalifikované opatrovateľky, často len matky iných detí, v priestoroch, ktoré nespĺňali hygienické podmienky, napríklad aj v rodinných domoch, a nikto ich nekontroloval. „Po negatívnych aj medializovaných prípadoch sme museli vytvoriť systém, ktorý by rodičom dal garancie bezpečnosti a napĺňania základných predpokladov starostlivosti o ich deti,“ zdôvodnil hovorca sociálneho rezortu Michal Stuška.
Nová legislatívna zmena má teraz pomôcť zosúladiť pravidlá pre chod jaslí, upraviť kvalifikačné nároky na zamestnancov, personálne štandardy, rozsah poskytovaných odborných a obslužných činností aj spôsob ich výkonu. Už jestvujúce zariadenia, ktoré vznikli bez právneho titulu, sa budú musieť oficiálne zaregistrovať, preukázať potrebnú kvalitu a vybavenosť, personálnu aj prevádzkovú.
Ministerstvo si však od novely sľubuje aj opätovný záujem samospráv o obnovu prevádzok verejných jasličiek. Do roku 2020 vyčlení z eurofondov na výstavbu nových alebo rekonštrukciu starších zariadení sumu vyše 28 miliónov eur. Peniaze pôjdu na 90 jaslí – 8 v Bratislavskom kraji a 82 v ostatných regiónoch. Pre deti sa tak vytvorí asi 1 800 nových miest. Prevádzku by samosprávy mali zabezpečovať z balíka peňazí, ktoré každoročne dostávajú na sociálne služby zo štátneho rozpočtu. Obce sa tiež budú môcť dohodnúť so súkromným majiteľom jaslí, že mu na prevádzku poskytnú peniaze.