Zvrat v zrušení Mečiarových amnestií sa nečaká

Devätnásť rokov bránia Mečiarove amnestie postaviť pred súd vinníkov únosu prezidentovho syna Michala Kováča do Rakúska.

03.03.2017 07:00
debata (364)

Aj keď sa parlament pokúsil amnestie už sedemkrát zrušiť ústavným zákonom, doteraz sa v Národnej rade nenašlo na jeho schválenie potrebných 90 poslancov. O ôsmom pokuse má parlament hlasovať koncom marca. Vládni poslanci Smeru a SNS však ruky za návrh podľa všetkého nezdvihnú. Na ich postoji nič menení ani najnovšie uvedenie premiéry filmu Únos, ktorý popisuje okolnosti zavlečenia prezidentovho syna do cudziny a vraždy Róberta Remiáša. Ten bol spojkou korunného svedka únosu.

Najnovšie prekvapil podpredseda Smeru a minister kultúry Marek Maďarič, ktorý považuje zrušenie amnestií za možné, ale jeho názor je v strane osamotený. Maďarič poukázal na nedávne stanovisko viacerých právnikov, že riešením je prijatie ústavného zákona. Vo štvrtok po premiére filmu minister povedal, že „keby som bol poslancom, hlasoval by som za ich zrušenie“.

Film o únose prezidentovho syna Michala Kováča... Foto: Únos.sk
fim Únos, Únos Film o únose prezidentovho syna Michala Kováča ml. mal premiéru v stredu.

Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž tvrdí, že s Maďaričom budú v klube o jeho postoji diskutovať. Číž upozornil, že stanovisko majú poslanci stále rovnaké a nevyskytla sa žiadna nová okolnosť, ktorá by ho zmenila. „Zrušenie amnestií by znamenalo porušenie princípu retroaktivity či princípu právnej istoty,“ zdôraznil Číž. Podľa neho by išlo o precedens, že ústavným zákonom je možné zrušiť všetko.

Keby som bol poslancom, hlasoval by som za zrušenie amnestií.
Marek Maďarič, podpredseda Smeru a minister kultúry

Svoj postoj nezmenila ani SNS. Národniari hovoria, že rušenie rozhodnutia prezidenta je nebezpečné pre právny systém. Sú za riadne prešetrenie udalostí z 90. rokov minulého storočia, ale zákonným spôsobom. Ústavný zákon však nemienia podporiť. „Myslím si, že väčšina klubu sa buď zdrží, alebo bude proti,“ povedal poslanec SNS Anton Hrnko.

Koaličný Most-Híd, naopak, nemá problém s podporou návrhu, jeho poslanci zaň hlasovali už v prvom čítaní vlani v decembri. „My za zrušenie amnestií ako klub budeme hlasovať,“ reagoval šéf klubu Gábor Gál. Dodal, že aj keď ich koaliční partneri majú na tento právny problém iný názor, ich postoj akceptujú.

Bez hlasov Smeru a SNS ústavný zákon definitívne neprejde, hoci zaň zdvihnú spolu s opozíciou ruky aj vládni poslanci z Mostu-Híd. Smer a SNS podmieňujú svoj súhlas výkladom Ústavného súdu, či a ako možno amnestie zrušiť. Podanie však doteraz nikto z vládnych poslancov nepripravil. Doteraz sa v Národnej rade zákondarcovia dokázali dohodnúť len na prijatí deklarácie, ktorou amnestie morálne odsúdili. Stále však platia.

Na premietanie prišla aj Anna Remiášová (v... Foto: SITA, Marko Erd
Anna Remiášová, Únos Na premietanie prišla aj Anna Remiášová (v strede), matka zavraždeného Róberta Remiáša.

Zrušenie amnestií sa stalo témou po smrti prezidenta Michala Kováča. S návrhom ústavného zákona prišiel opozičný poslanec Ján Budaj (OĽaNO). V decembri parlament zákon posunul do druhého čítania. Smer aj SNS sa vtedy zdržali. Budaj považuje Mečiarove amnestie za krvavú škvrnu na dejinách Slovenska. Verí, že zákon nakoniec prejde. „Chcem veriť, že koaliční poslanci čas na uvažovanie využili,“ reagoval Budaj.

Na zrušenie amnestií pred časom vyzvalo aj okolo 80 osobností spoločenského a kultúrneho života a 26 právnických kapacít. Tvrdia, že ústavným zákonom sa amnestie zrušiť dajú. Únos prezidentovho syna bol vyšetrený, prokurátor Michal Serbin dal aj návrh na obžalobu, ale kauza sa práve pre amnestie pred súd nedostala. Tento týždeň prieskum agentúry Focus ukázal, že zrušenie amnestií by podporilo 63 percent opýtaných.

Prvú amnestiu podpísal premiér Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident 3. marca 1998 pár hodín po odchode Michala Kováča z prezidentského kresla. V nej nariadil, aby sa nezačínalo a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho. V Zbierke zákonov bolo toto rozhodnutie publikované v ten istý deň.

Po upozorneniach viacerých právnikov svoju prvú amnestiu v júli 1998 Mečiar opravil. Niektoré časti z obidvoch Mečiarových amnestií potom po voľbách koncom roka 1998 zrušil premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý mal krátky čas v rukách niektoré prezidentské kompetencie. Ústavný súd však vo februári 1999 rozhodol, že prezident nemá právo meniť rozhodnutie o amnestii, ktoré už bolo zverejnené v Zbierke zákonov.

© Autorské práva vyhradené

364 debata chyba
Viac na túto tému: #únos #NR SR #Vladimír Mečiar #Michal Kováč #Mečiarove amnestie