Uprednostnili by návrat k dnes zrušenému prednostnému ošetreniu, čo minister Tomáš Drucker vylučuje. Ak jeho model lekári odmietnu, avizuje, že ho jednoducho nezavedie.
Drucker chce presadiť tzv. doplnkové hodiny od januára 2018. Počas nich budú môcť lekári prijať pacientov za peniaze až po bežných ordinačných hodinách, najskôr však po 14. hodine. Pacient bude platiť lekárovi priamo za výkon, nepôjde o teda o paušálny poplatok. Jeho hornú hranicu stanoví ministerstvo. Zatiaľ uvažuje o sume od 15 do 30 eur. Pôjde o dobrovoľnú službu, lekár ju teda nebude musieť zaviesť povinne.
„Medzi našimi členmi sme robili prieskum, viac ako 90 percent z nich o doplnkové ordinačné hodiny zatiaľ nemá záujem v takom znení, ako boli prezentované,“ povedala Edita Hlavačková zo Zväzu ambulantných poskytovateľov.
Marián Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory, sa v súvislosti s návrhom obáva najmä „šialenej administratívy“ či veľkého množstva povinností. „Aby lekár potom nemusel riešiť len papiere a nezostane mu čas na pacienta,“ mieni Kollár.
V prípade, ak Drucker od zámeru neustúpi, budú zdravotníci žiadať, aby pacient platil nielen za výkon, ale aj za ich čas. Podľa nich by takáto služba mala byť spoplatnená, keďže ide o prácu navyše.
Minister bude s lekármi ešte debatovať. „Ak väčšina s niečím nebude súhlasiť, tak sa to jednoducho nezavedie,“ tvrdí. Podľa neho pri doplnkových hodinách ide najmä o vytvorenie priestoru na podnikanie pre lekárov tak, aby pri tom neutrpel neplatiaci pacient. „Chcem, aby sa pacient, ktorý si hradí verejné zdravotné poistenie, nedostal do sekundárnej pozície oproti pacientovi, ktorý si chce priplatiť navyše,“ zdôraznil šéf rezortu.
Zástupcovia lekárskej komory, Asociácie súkromných lekárov aj Zväzu ambulantných poskytovateľov s ministrom diskutovali minulý týždeň v utorok. Séria takýchto stretnutí bude počas najbližších dvoch týždňov pokračovať vo všetkých krajských mestách.
Špecialisti aj všeobecní lekári navrhli viacero variantov. Väčšina z nich by privítala návrat k pôvodnému systému, ktorý bol zrušený v roku 2015. Lekár si podľa tohto systému vyčlenil počas ordinačných hodín konkrétne hodiny pre platiacich pacientov na prednostné ošetrenie. „Keď som mala tieto hodiny zavedené od siedmej do pol deviatej ráno, tak ostatní jednoducho vedeli, že v tom čase tam nemajú čo robiť,“ argumentovala očná lekárka Ivana Filová na prvom rokovaní s ministrom v bratislavskej ružinovskej nemocnici, ktoré sprevádzali emócie.
Z návrhu ministra zdravotníctva
- Ak bude chcieť lekár vyberať peniaze od pacientov v doplnkových ordinačných hodinách, musí najskôr garantovať bežné ordinačné hodiny v určitom rozsahu, napríklad u všeobecného lekára je to 35 hodín týždenne (7 hodín denne), u špecialistu 30 hodín týždenne (6 hodín denne).
- Doplnkové hodiny budú môcť tvoriť maximálne štvrtinu z celkových ordinačných hodín, počas nich lekár nemôže ošetriť viac ako jednu tretinu z počtu pacientov, ktorí za týždeň navštívia jeho ambulanciu.
- Pri porušení pravidiel, napríklad ak lekár v doplnkových hodinách vyšetrí viac ako jednu tretinu pacientov, mu hrozí pokuta 2 000 eur.
- Pacienti sa budú objednávať cez internet.
Čo tiež navrhujú lekári
- Vrátiť sa k pôvodnému systému, ktorý bol zrušený v roku 2015.
- Presunúť doplnkové ordinačné hodiny na čas medzi 12. a 13. hodinou.
- Úprava podmienok doplnkových hodín zvlášť pre pediatrov a pre praktických lekárov pre dospelých.
Takému systému však šéf rezortu nie je naklonený. „Keď si vyčleníte čas počas riadnych ordinačných hodín pre tých, čo platia, tak vlastne beriete čas pre neplatiacich pacientov,“ vysvetlil. Uznáva však, že jeho model nie je vhodný pre každého a vytvoriť systém objednávania pacientov nie je jednoduché. „Doplnkové ordinačné hodiny si lekár nemusí povinne stanoviť, bude to dobrovoľné,“ pripomenul Drucker.
Popoludňajší čas nevyhovuje najmä pediatrom. „Nemôžem objednať rodiča s dieťaťom na poobedie, keď mám vtedy poradňu,“ upozornila detská lekárka Beata Kartousová.
Všeobecní lekári pre dospelých by presunuli doplnkové hodiny na poludnie. „Pacienti v minulosti pri prednostnom ošetrení využívali najmä čas medzi 12. a 13. hodinou, keď sa počas obedňajšej prestávky nemuseli uvoľňovať z práce a zároveň akútni pacienti boli už vybavení,“ doplnila jedna z bratislavských praktických lekárok.
Podľa lekárky Kataríny Sollárovej dodatočné hodiny stíhať nebudú, lebo už teraz sú zavalení prácou. „Toľko času, čo strávim s pacientmi, venujem aj papierom, pre čo pracujem aj 12 hodín denne,“ priblížila Sollárová. Dodala, že po ordinačných hodinách zvyčajne vypisuje návrhy na kúpeľnú liečbu, invalidné dôchodky či sociálne služby.
Zástupcom pacientov sa skôr pozdáva návrh ministra ako lekárov. „Peniaze z verejného zdravotného poistenia by mali ísť k pacientovi čo najľahšou cestou,“ mieni predseda občianskeho združenia Slovenský pacient Radoslav Herda. Predpokladá, že mnoho lekárov k objednávaniu po 14. h ani nepristúpi. Dôvodom bude aj ich únava. „Mnohí mi povedia, že už po 11. h by sami za sebou nešli, že už nemajú čistú hlavu a môžu sa ľahšie pomýliť,“ vysvetlil Herda. Odmieta však, aby spoplatnené objednávanie fungovalo v doobedňajších hodinách. „Chcel by som, aby tie najkvalitnejšie lekárske časy boli prístupné z verejného zdravotného poistenia, lebo majú najväčšiu hodnotu,“ argumentuje Herda.
Zároveň upozorňuje, že zaviesť platby za výkon aj za čas lekára nebude jednoduché a nedá sa to urobiť celoplošne. „Prieskumy ukazujú veľké rozpory medzi jednotlivými skupinami pacientov či regiónmi. Pacienti s malými deťmi, tí, ktorí často navštevujú lekárov, či pacienti z východného Slovenska – tí sú menej ochotní dávať peniaze,“ priblížil Herda. Pri poplatkoch navyše sa tiež obáva zneužívania systému. „Problémom sú stále ubúdajúci špecialisti, ktorých cena rastie. Stačí, že budú len trochu neetickí a prerastie nám to cez hlavu,“ varuje.
Drucker predstavil zmeny v objednávaní pacientov na termín začiatkom februára. Návrh je súčasťou novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá sa pripravuje a už čoskoro by mala ísť do medzirezortného pripomienkového konania.