Maďarič: Nie som s Dankom v osobnom spore

Smer má záujem vydržať v koalícii možno niekedy za cenu, že nie vždy sa jeho agenda naplní, povedal v rozhovore pre denník Pravda minister kultúry a podpredseda Smeru Marek Maďarič.

07.03.2017 07:00
marek maďarič, minister kultúry Foto: ,
Nikdy by som si netrúfol prísť s návrhom na zvýšenie poplatkov ak by tomu predchádzalo zvýšenie spokojnosti divákov s vysielaním RTVS, tvrdí minister kultúry Marek Maďarič.
debata (20)

Hovorí, že v záujme trvania koalície musel prehltnúť aj to, že koaličná SNS odmietla podporiť jeho návrh zákona na zvýšenie tzv. koncesionárskych poplatkov pre RTVS, aj keď je obsiahnutý vo vládnom programe. K zrušeniu Mečiarových amnestií Maďarič uviedol, že by to bolo pre Slovensko „veľmi očistné a oslobodzujúce gesto“.

Koalícia má čoskoro za sebou rok fungovania. Ako vnímate jej stabilitu, lebo turbulenciám sa nevyhla?
Tri koaličné strany, aj keď sú odlišné, našli programový prienik. Majú vládny program, ktorý sa darí napĺňať. Sú tiež rozdiely, vďaka ktorým sa niekedy zaiskrí. Môžem však povedať, že Smer na poslednej koaličnej rade, kde sme riešili fungovanie koalície, jasne povedal, že má záujem na jej pokračovaní a to isté sme počuli aj od našich partnerov. Je to dobrý predpoklad, aby koalícia vydržala.

Najväčšie napätie nastalo pre chaos okolo cien energií. Nepodcenil Smer tento problém?
Je to mimo môjho odborného pohľadu ministra kultúry. Podstatné je, že ceny by nemali byť vyššie ako v roku 2016. Rozhodnutia robil nezávislý regulačný úrad a podľa mojich vedomostí, keď premiér dostal informácie, že faktúry by mali byť vyššie, tak konal.

Vnímali ste dianie okolo energií ako ohrozenie budúcnosti koalície?
Jedna vec je, ak si robíte úsudok len z verejných vyhlásení, na druhej strane, ak poznáte vnútorné nastavenie a zhodu napríklad v téme vzniku energetického holdingu, predpokladal som, že k dohode nakoniec dôjde. A teda, že nemusí dôjsť k zásadnému zlomu v koalícii.

Preferencie strán neukazujú možnosť vzniku inej vlády. Dá sa na to spoliehať, ak by chcel niekto z koalície odísť po prípadnom konflikte?
Smer má záujem vydržať v koalícii možno niekedy za cenu, že nie vždy sa naša agenda naplní. Hovorím aj za seba ako ministra kultúry, ktorý predložil návrh zákona obsiahnutý v programovom vyhlásení vlády a koaličný partner ho odmietol podporiť. Musel som to nejako prehltnúť aj v záujme trvania koalície. Ďalším dôvodom, prečo hovoríme o tom, aby koalícia naplnila svoj mandát, je dianie na opozičnej strane. Súčasná opozícia je hotová katastrofa. Je skôr deštruktívna ako konštruktívna, jej veľkú časť tvoria buď krajná pravica, alebo krajní populisti. Jednoducho strany, ktoré si neviem predstaviť, že by čo len čiastočne získali možnosť riadiť štát. Je to teda aj zodpovednosť súčasných vládnych strán dať tejto krajine stabilitu, štandardnosť. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, ale dnešná situácia je imperatívom pre vládne strany vydržať.

V koalícii napriek tomu možno pozorovať pnutie medzi Smerom a SNS. Čomu to pripisujete?
Nedramatizoval by som to. Ide o obvyklé koaličné pnutia, ktoré niekedy vzniknú na interpersonálnej báze, niekedy je to čiastočná otázka vládneho programu alebo názorový stret. Nevidím však zásadný konflikt.

Ako si vysvetľujete, že Andrej Danko kriticky reaguje hlavne na vás?
Nie som s ním v žiadnom osobnom spore. Je pravda, že máme asi iný pohľad na financovanie verejnoprávnych médií, čo chápem ako vecný spor, takže tá vaša otázka musí byť smerovaná naňho. Ako predsedu SNS a Národnej rady ho rešpektujem.

Pokiaľ ide o pôsobenie Smeru, ten je vo vláde s malou prestávkou tretie volebné obdobie. Ako chcete predísť tomu, aby sa vnútorne nevyčerpal a neskončil ako predošlé vládne strany HZDS či SDKÚ?
Na akomkoľvek spoločenstve i človeku sa odrazí, že keď niekde dlhšie pôsobí, dochádza k únave a opotrebovanosti. Smer za pochodu obmieňa ľudí, snažíme sa prichádzať s novými tvárami a impulzmi. Jedným z východísk bolo, že sme si dali úlohu pripravovať nový program Smeru, ktorý by sa mal schváliť na budúcom sneme. Snažíme sa reštartovať, zamyslieť sa, či nerobíme politiku len rezortne, technokraticky. Znovu by sme sa mali tiež zamyslieť, kam patríme ideovo, koho zastupujeme. Treba brať tiež do úvahy, že premiér dáva priestor novým ľuďom.

Rátate s tým, že Robert Fico bude lídrom strany nielen v ďalších parlamentných voľbách, ale aj po nich?
Robert Fico je plnohodnotným premiérom a predsedom strany. Sám verejne povedal, že má záujem stranu viesť do ďalších volieb v roku 2020. Až výsledok volieb čiastočne odpovie na túto otázku.

Spomínali ste program, čím chcete teda pritiahnuť voličov?
Sme vo fáze príprav programu, môžem však povedať, že v Smere rozmýšľame o Slovensku ako o zodpovednom členovi EÚ. Veľmi nám záleží, aby EÚ fungovala a boli sme platným členom eurozóny. Určite vidíme Slovensko ako spojenca NATO. Budeme ponúkať víziu Slovenska ako štátu, ktorý čelí demografickým výzvam, vyrovnávaniu rozdielov v životnej úrovni, rozdielov v regiónoch. Čelíme tiež výzve, že keď nás už dnes fatálne netrápi veľká miera nezamestnanosti, určite by nás mala trápiť nízka mzdová úroveň. V riešení týchto výziev by sa mal odzrkadľovať sociálnodemokra­tický charakter Smeru.

Na jeseň sú župné voľby. Aký výsledok bude pre Smer prijateľný?
Pre mňa bude podstatný výsledok župných volieb v Banskobystrickom kraji, kde je teraz županom reprezentant krajnej pravice s extrémistickými prvkami. To je najzákladnejšia vec. Som rád, že na úrovni koalície je zámer postupovať spoločne minimálne v tom zmysle, že nebudú konkurenční kandidáti. Bolo by dobré, keby vznikla čo najširšia koalícia podporujúca kandidáta, ktorý by mal šancu vyhrať a vymeniť kandidáta ĽS NS. V ostatných župách sa budeme usilovať, aby naši kandidáti uspeli a nevyhýbame sa ani zmysluplným koalíciám. Niekde sa cítime natoľko silní, že postavíme čisto svojho kandidáta. Treba tiež povedať, že rozhodujúci je nielen župan, potrebuje aj zastupiteľstvo.

Podarí sa však dohodnúť v Banskobystrickom kraji na jednom kandidátovi aj s časťou opozície?
Ak všetci hodnotíme, že určitá strana prináša veľmi nežiaduce a nebezpečné prvky do nášho života, tak by sme mali byť schopní sa spojiť. Ak to nedokážeme, tak sme klamali v hodnotení tej strany alebo sme k rizikám ľahostajní. Verím, že sa relevantné strany nakoniec dohodnú.

Čoskoro sa začne výber nového generálneho riaditeľa RTVS. Má šancu na zvolenie súčasný riaditeľ RTVS Václav Mika?
To neviem. Voľba prebieha v parlamente a je tajná. V tejto chvíli nevieme, kto bude kandidovať.

Budete sa v Smere zasadzovať za to, aby pokračoval vo funkcií?
Či sa budem, alebo nebudem za niekoho v Smere zasadzovať, súvisí s tým, akí budú kandidáti. Predstavme si, že budeme mať deväť slabších kandidátov bez skúseností a popritom budú traja silní kandidáti, tak budem rozmýšľať. Ak sa Václav Mika rozhodne kandidovať, považujem ho za relevantného kandidáta, pretože počas svojho pôsobenia dosiahol s RTVS čo málokto z jeho predchodcov. Má právo sa uchádzať a patriť k favoritom v tejto súťaži.

Čo hovoríte na prípadnú kandidatúru súčasného šéfa agentúry TASR Jaroslava Rezníka?
Ešte som nepočul, že by chcel kandidovať.

V poslednom období od SNS i Smeru zaznieva kritika spravodajstva RTVS. Zdieľate aj vy túto kritiku?
Myslím si, že politici väčšinou robia obrovskú chybu, keď hodnotia RTVS len cez spravodajstvo. To je veľmi skresľujúci pohľad. Určite aj v spravodajstve sú chyby, ale celkovo je hodnotené ako oveľa objektívnejšie, ako bolo v minulosti. Podarilo sa zásadne zvýšiť sledovanosť hlavnej spravodajskej relácie a je tu aj spokojnosť verejnosti. Rovnako vidno, ako kvantitatívne vzrástla produkcia hraných, dokumentárnych, animovaných, vzdelávacích filmov a ako sa celkovo zvýšila sledovanosť RTVS. Čiže ja hodnotím RTVS celkovo pozitívne. A ak mám ako politik uprednostniť, či by si malo spravodajstvo vyslúžiť od politikov kritiku zato, že je príliš kritické, alebo pochvalu, že je príjemné, servilné, tak určite uprednostním, že má byť kritické a možno dokonca o niečo viac k vládnym stranám.

Fungovanie RTVS je závislé od tzv. koncesionárskych poplatkov. Ich zvýšenie, ktoré ste navrhovali, sa vlani odložilo pre nesúhlas SNS. Je pravdepodobné, že sa v tomto roku poplatky zvýšia?
Nikdy by som si netrúfol prísť s návrhom na zvýšenie poplatkov, ktoré sú tým najštandardnejším spôsobom financovania verejnoprávnych médií v civilizovanej Európe, ak by tomu nepredchádzalo zvýšenie spokojnosti divákov s vysielaním RTVS. Druhý moment je, že ak je RTVS dominantne financovaná verejnosťou ako jedným z mála veľmi adresných poplatkov, pretože ľudia vidia, čo za to dostávajú, tak je to základný predpoklad nezávislosti verejnoprávneho média. V súčasnosti, keď do súkromných médií vstupujú rôzne súkromné ekonomické skupiny a v susedných štátoch vidíme, že aj politici sa zmocňujú médií, tak rastie dôležitosť nezávislosti verejnoprávnych médií. Preto je oprávnené primerané zvýšenie poplatkov a v tomto kontexte je zaplatenie poplatku angažovaným demokratickým aktom občana. Pripomínam aj sociálny aspekt, že veľká časť ľudí je buď čiastočne, alebo úplne oslobodená od poplatkov. Sú to zdravotne ťažko postihnutí, domácnosti v hmotnej núdzi a dôchodcovia. Zaplatenie poplatku nie je platením za to, že niekto musí rozhlas počúvať a televíziu pozerať. Je to aj platenie za to, aby tieto nezávislé verejnoprávne inštitúcie vôbec existovali.

Podarí sa teda zvýšenie poplatkov?
Ak nebude koaličný partner súhlasiť, tak asi nie. Očakávam, že v procese voľby generálneho riaditeľa sa kandidáti nebudú môcť vyhnúť ani svojmu pohľadu, ako by malo byť verejnoprávne médium financované. Rovnako čakám, že nejakým spôsobom sa k problému bude musieť postaviť aj ten človek, ktorý sa vyberie za generálneho riaditeľa RTVS. Aj to môže situáciu odkliať a niekam posunúť.

Parlament bude onedlho hlasovať o zrušení Mečiarových amnestií, ktoré bránia potrestať páchateľov únosu prezidentovho syna Michala Kováča. Povedali ste, že by ste za zrušenie amnestií hlasovali. Je viac takýchto hlasov vo vedení Smeru aj medzi poslancami?
Aktuálne som si to nezisťoval, ale viem, že sú v Smere ľudia, ktorí uvažujú podobne. Všetci tvrdíme, že amnestie sú nemorálne. Ale myslím, že väčšina zotrváva v postoji, že ich nie je možné zrušiť z právneho hľadiska, a preto by chceli poznať názor Ústavného súdu. Nikto sa však zatiaľ na súd neobrátil.

Aký vplyv na váš postoj k amnestiám mal film Únos, ktorý je inšpirovaný udalosťami z éry premiéra Mečiara?
Na môj postoj nemal vplyv film. Ten je však veľmi dôležitý z iného hľadiska, že reflektuje danú dobu a udalosti. Aj preto som mu dal ako minister záštitu. Na mňa mal vplyv nedávno publikovaný názor viacerých právnikov a sudcov, že v takomto výnimočnom prípade je možné amnestiu zrušiť. Ten mi pomohol prekonať tú právnu bariéru, ktorú som tiež mal, a viedol ma k vysloveniu názoru, že za zrušenie amnestií by som hlasoval. Bolo by to pre Slovensko veľmi očistné a oslobodzujúce ges­to.

Nedávno vyvolalo rozruch video Matice slovenskej, v ktorom sa špekuluje, čo by sa bolo stalo, keby nevznikol vojnový Slovenský štát. Dá sa vôbec táto záležitosť ospravedlňovať tým, že nešlo o vedecké, ale umelecké dielo, ako tvrdila Matica?
Podstatné je, že obsah je nevhodný. Najnevhodnejšie v tomto videu bolo zľahčovanie zodpovednosti Slovenského štátu za tragický osud slovenských Židov.

Ak bude Matica pokračovať v takomto alternatívnom výklade histórie, nesiahne jej ministerstvo kultúry na štátnu dotáciu 1,5 mil. eur?
Štátna dotácia je účelová a je určená na iné veci. Štát má právo kontrolovať len jej použitie. Matica slovenská vznikla ako nezávislá inštitúcia od vtedajšej moci v Uhorsku a počas histórie čelila pokusom zbaviť ju nezávislosti. Keď sa Matica zadefinovala zákonom, dbalo sa na to, aby jej nezávislosť zostala. Ako významná inštitúcia s takou obrovskou symbolikou pôsobí v 21. storočí. Množstvo vecí, ktoré boli jej poslaním v 19. a 20. storočí, už dnes napĺňať nemusí. Matica suplovala neexistenciu kultúrnych, vedeckých inštitúcií slovenského národa, politicky bojovala za sebaurčenie Slovákov. Toto všetko sme dosiahli. A teraz si akoby nevie nájsť svoje miesto. Je na nej, aby si udržala kredit a sústredila sa na činnosti, ktoré ju oprávňujú existovať, byť nositeľkou tradícií, tam sú veľké možnosti. Len čo sa bude púšťať do iných vecí, uberať sa cestou politizovania, tak potom v určitom období, nehovorím, že teraz, môže nastať otázka, či ju štát a v akej miere bude dotovať. Toto rozhodnutie bude politické, nebude to len vecou ministra kultúry, pretože v kontexte histórie a symboliky ide o veľmi citlivú vec. Chcem podčiarknuť, že sú radoví matičiari, odbory Matice, a tí odvádzajú dobrú kultúrnu, osvetovú robotu. Nikdy by som si nedovolil spochybniť ich prácu.

Nedávno ste vo vláde predložili zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Aká je záruka, že sa peniaze na projekty rozdelia transparentne, lebo projektov býva viac ako financií, ktoré sú k dispozícii?
Jednotlivé fondy, ktoré postupne zakladáme už od môjho prvého pôsobenia vo funkcii, sú príkladom toho, že ministerstvo robí systémové zmeny pri financovaní neštátnej kultúry. Ako prvý vznikol Audiovizuálny fond a dnes vieme, že bol kľúčovým pre oživenie slovenského filmu. Vďaka nemu vidíme, že slovenské filmy sa nakrúcajú a presadzujú sa aj v zahraničí. Je pravda, že v počiatku Audiovizuálny fond ako prvá inštitúcia tohto druhu zápasil s problémami, ale situácia sa podstatne zlepšila. Už Fond na podporu umenia, ktorý ma za sebou rok existencie, sa z tejto skúsenosti poučil. Neboli zaznamenané prípady, že by niekto hovoril o netransparen­tnosti. V tejto situácii prichádzame s tretím fondom, ktorý je na podporu kultúry národnostných menších. Miera skúseností s predchádzajúcimi dvoma fondmi by mala viesť k tomu, že sa vyhneme začiatočníckym chybám. Záleží tiež, akí ľudia budú v tomto fonde fungovať. Vznik fondu má obrovský význam v tom, že chceme, aby sa národnostné menšiny z hľadiska kultúry cítili na Slovensku komfortne. Na báze tohto nového fondu sa zvýši podpora aj existujúcim fondom. Audiovizuálny fond dnes zo štátneho rozpočtu dostáva približne 4,5 milióna, bude mať 6 miliónov eur. Fond na podporu umenia má 15 miliónov a bude mať 20 miliónov eur. Považujem preto tento nový návrh zákona za jeden z kľúčových v rezorte kultúry v tomto volebnom období.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #Smer #Marek Maďarič #Ministerstvo kultúry #Mečiarove amnestie