Slovákom zostanú dlhy voči bankám aj po bankrote

, 06.03.2017 12:00
muž, žena, dlhy, osobný bankrot
Ilustračné foto. Autor:

Prácou načierno sa v snahe vyhnúť sa splácaniu vlastných dlhov živia desaťtisíce ľudí. Zadlžení Slováci bez majetku najčastejšie bývajú u svojej rodiny, poberajú sociálne dávky a zoberú akúkoľvek prácu vyplácanú priamo v hotovosti na ruku. Čierni zamestnanci s nesplatenými úvermi oficiálne pracovať nechcú pre hrozbu exekúcie akéhokoľvek oficiálne priznaného príjmu.

V snahe znížiť stále vysokú nezamestnanosť štát od začiatku marca zaviedol nové pravidlá osobného bankrotu s cieľom zbaviť čo najviac Slovákov obrovských dlhov. No ani nové pravidlá nezbavia ľudí najväčších dlhov, ktoré majú v bankách a nebankových spoločnostiach.

"Vzhľadom na to, že banky sú spravidla zabezpečenými veriteľmi, ich pohľadávky sa v rozsahu, v akom sú kryté zabezpečeným majetkom, považujú za takzvané nedotknuté, a teda bez ohľadu na oddlženie aj naďalej vymáhateľné v celom rozsahu. V prípade, že banka, respektíve akýkoľvek iný zabezpečený veriteľ sa sám dobrovoľne nezapojí do oddlženia, nebude možné zbaviť sa záväzkov voči banke,“ upozornila Zuzana Betáková Krkošková, advokátka HMG Legal. Ani nové pravidlá osobných bankrotov v praxi nezbavia niektorých ľudí dlhov ručených nehnuteľnosťami. Navyše ak exekútor predá nehnuteľnosť v dražbe napríklad za 80-tisíc eur a celý dlh bol 120-tisíc eur, zostane nešťastnému klientovi banky na krku stále dlh vo výške 40-tisíc eur.

Nehnuteľnosťou zaručeného dlhu sa na Slovensku dá zbaviť jedine jeho splatením a ministerstvo spravodlivosti sa v prospech bánk nastavený systém nechystá zmeniť. "Pokiaľ sme skúmali aj skúsenosti iných krajín, tak oddlženie sa viac-menej týka tzv. nezabezpečeného dlhu. Nevidíme ani ekonomický, ani právny dôvod na to, aby sa fyzické osoby zbavovali tiarch, ako sú záložné práva na majetku, ktoré dobrovoľne poskytli,“ povedal hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla. Nové pravidlá osobných bankrotov majú v praxi pomôcť ľuďom zbaviť sa napríklad nesplatených spotrebných úverov. "Existuje veľká skupina dlžníkov, ktorí si v minulosti vzali bežné spotrebné úvery (nie je významné, či veriteľom je banka, alebo nebankovka), ktoré nevládzu splácať napr. z toho dôvodu, že prišli o zamestnanie, omeškali sa s nejakou splátkou a postupne „ich dobiehajú“ nielen sankcie za porušenie povinnosti splácať včas, ale niekedy aj vysoké úroky. Takéto osoby sú typickými prípadmi pre osobný bankrot,“ dodal Bubla.

Nové pravidlá osobného bankrotu

  • Osobný bankrot nezbaví ľudí dlhov ručených nehnuteľnosťami
  • Dlžníci sa preto nedokážu zbaviť všetkých dlhov voči bankám a nebankovým spoločnostiam
  • Ľudia musia splácať zvyšok dlhu aj v prípade, ak vydražená nehnuteľnosť nepokryje celú výšku nesplateného úveru
  • Dlžníkom pri vyhlásení osobného bankrotu bezplatne poradia štátne centrá právnej pomoci
  • Ak osobný bankrot schváli súd, dlžník sa okamžite zbaví všetkých dlhov neručených nehnuteľnosťami
  • Vyhlásenie osobného bankrotu ľudí nezbavuje povinnosti splácať dlhy z neplateného výživného na deti
  • Rovnako aj po vyhlásení bankrotu musia ľudia splácať dlhy za úmyselne spôsobenú škodu na zdraví
  • Osobný bankrot sa dá vyhlásiť formou konkurzu a splátkového kalendára
  • V konkurze sa vydraží všetok majetok dlžníka a následné sú mu vymazané takmer všetky dlhy
  • Pri splátkovom kalendári ľudia neprídu o majetok v prípade, že dokážu splatiť minimálne 30 percent svojich dlhov
  • Zároveň majetok dlžníka využívajúceho splátkový kalendár nesmie byť väčší ako 30 percent jeho dlhov
  • V prípade dlhu vo výške 100-tisíc eur nesmie byť majetok dlžníka využívajúceho splátkový kalendár väčší ako 30-tisíc eur
  • Štát ľuďom v prípade využitia osobného bankrotu nechá na nový začiatok sumu 10-tisíc eur
  • Suma 10-tisíc eur sa uloží na špeciálny účet a z neho zbankrotovanému človeku ide každý mesiac 250 eur počas 40 mesiacov

Zdroj: MS SR, novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii

Podľa zákona sa ľudia môžu zbaviť dlhu vo výške pár tisíc eur po tom, čo v konkurze prídu o celý svoj majetok. Takáto forma osobného bankrotu je krajne nevýhodná pre ľudí s domom, bytom či autom. Štát preto umožňuje realizovanie osobného bankrotu aj prostredníctvom takzvaného splátkového kalendára. "Rozdiel medzi konkurzom a splátkovým kalendárom je, že pri splátkovom kalendári nemusí dôjsť k speňaženiu celého majetku dlžníka. Platí však, že uspokojenie nezabezpečených veriteľov by nemalo byť nižšie ako 30 percent z pohľadávok a pričom pri uspokojení veriteľov formou splátkového kalendára by malo byť o 10 percent vyššie ako pri vyhlásení konkurzu,“ priblížil Milan Seliak, business development consultant Bisnode Slovensko. Napríklad z nesplateného dlhu vo výške 20-tisíc eur musí byť dlžník schopný splatiť minimálne 6-tisíc eur. Zároveň platí, že nesmie mať majetok, ktorého vydražením môžu veritelia získať viac ako spomínaných 6-tisíc eur. Osobný bankrot tiež nezbavuje dlžníkov povinnosti splácať pohľadávky za škody spôsobené na zdraví alebo dlhov z neplateného výživného na deti.

Návrh na vyhlásenie osobného bankrotu musí dlžník podať na súd. V žiadosti musí byť jasne uvedené, či sa osobný bankrot bude realizovať formou konkurzu, alebo splátkového kalendára. V prípade záujmu dlžníkov celým procesom osobného bankrotu bezplatne prevedú štátne centrá právnej pomoci. Tie sú dokonca pripravené požičať dlžníkom 500 eur potrených na zaplatenie všetkých poplatkov súvisiacich s vyhlásením osobného bankrotu. Následne súd môže rozhodnúť o vymazaní všetkých dlhov okrem tých, ktoré dlžník zaručil nehnuteľnosťou. Po novom dlžníci v prípadnej dražbe neprídu o celý svoj majetok a štát im na nový začiatok ponechá sumu vo výške 10-tisíc eur. Peniaze budú uložené na špeciálnom účte, z ktorého sa zbankrotovanému človekovi každý mesiac vyplatí 250 eur a k vyčerpaniu všetkých peňazí príde po 40 mesiacoch.

Zákon zároveň nespokojným veriteľom umožňuje napadnúť vyhlásenie osobného bankrotu na súde. "Veritelia dotknutí oddlžením majú možnosť do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára domáhať sa na súde zrušenia oddlženia z dôvodu, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer,“ povedala Krkošková. Podľa advokátky sa za nepoctivý zámer dlžníka považuje, ak napríklad dlžník zatajuje svoj majetok, uvádza nepravdivé alebo neúplné informácie podstatného významu, či úmyselne sa priviedol do platobnej neschopnosti so zámerom zbaviť sa svojich dlhov v oddlžení.

Finančné domy sa neobávajú strát spôsobených zmenami vo vyhlásení osobného bankrotu. "Vzhľadom na obozretný prístup pri posudzovaní schopnosti klienta splácať uver nepredpokladáme zvýšený nárast nesplatených úverov z dôvodu osobných bankrotov,“ uviedla Mária Mahútová z komunikačného oddelenia Tatra banky. Vznik strát pre masívnejšie využívanie osobných bankrotov nepredpokladajú ani v ČSOB banke. "Pri poskytovaní úverov sme postupovali aj doteraz obozretne a dôkladne preverovali možnosti klienta splácať svoje finančné záväzky. Osobný bankrot bude môcť jednotlivec vyhlásiť iba raz za desať rokov,“ dodala Anna Jamborová, hovorkyňa ČSOB banky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zadlženie #sociálne dávky #osobný bankrot #exekúcia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk