Úsilie chrániť ženy ešte viac by mohlo byť prekážkou pre zamestnávateľov prijať ich do práce, myslí si hovorca rezortu Michal Stuška. „Je to už o celospoločenskej osvete, ženy si musia vedieť vypýtať vyššie mzdy,“ dodáva.
V Európskej únii je priemerný plat ženy o 16 percent nižší ako plat muža. Slovensko tak patrí do pätice krajín Európskej únie, v ktorých sú rozdiely medzi zárobkami žien a mužov viac než 20-percentné. Rozdiely v odmeňovaní medzi ženami a mužmi majú pritom vplyv i na celoživotné zárobky, čo znamená, že ženy majú nižšie dôchodky a existuje u nich vyššie riziko chudoby.
Podľa zistení štatistického úradu Eurostat mala žena v únii v roku 2015 v priemere o takmer 20 percent nižšiu hrubú hodinovú mzdu ako muž. Znamená to, že za rovnakú odpracovanú časovú jednotku stále dostávajú asi o pätinu nižší plat. Stále tiež platí, že muži zastávajú väčšinu riadiacich a najlepšie platených postov.
Rezort práce tvrdí, že v snahe znížiť platové rozdiely urobil v zákonnej oblasti všetko potrebné. „Legislatívne veci, ktoré sa ešte dali doladiť k maximálnemu možnému zrovnoprávneniu, sa udiali v Zákonníku práce či v zákone o sociálnom poistení,“ pripomenul hovorca Stuška.
Ministerstvo v nich napríklad presadilo povinnosť zamestnávateľa ponechať pracovné miesto žene na materskej dovolenke a čakať na jej návrat. Neskôr sa k tomu pripojila povinnosť valorizovať a dorovnávať podmienky pozície, kým je matka mimo pracovného trhu. Ak sa podobnej pozícii zvyšoval plat, musí sa zvýšiť aj jej tak, akoby bola plnohodnotne v práci.
Výsledkom opatrení chrániacich matku či otca na rodičovskej dovolenke je podľa ministerstva práce postupný pokles v rozdieloch platov. „Kým v roku 2005 v neupravenej forme dosahoval rodový mzdový rozdiel v hodinových zárobkoch mužov a žien 26,7 percenta, do roku 2015 poklesol až na 17,8 percenta,“ približuje Stuška.
S platovou nerovnosťou sa stretla aj Bratislavčanka Jana, ktorá pracovala v Prahe ako finančná analytička. „Niektorí kolegovia mali väčší plat ako kolegyne. Mužov zaradili na pozíciu senior analytik či špecialista alebo dostali firemné auto s možnosťou používania na súkromné účely,“ priblížila Jana.
Senior analytik má viac rokov praxe alebo riadi jedného či viacerých analytikov. Špecialista pracuje sám a je zodpovedný za pridelenú špecifickú oblasť. „Na obe pozície boli obsadzovaní najmä muži, ženy oveľa menej,“ dopĺňa analytička.
Opačnú skúsenosť ako Jana má Michal, ktorý pracuje v automobilovom závode v Žiline ako operátor výroby. „Ženy majú rovnaký plat ako muži a dokonca za ten plat robia menej ako muži,“ tvrdí mladý muž.
Podiel žien na riadiacich pozíciách na Slovensku a v EÚ
- Riadiacu pozíciu zastáva vo firmách s desať a viac zamestnancami so sídlom v Európskej únii približne 7,3 milióna osôb – z toho ženy tvoria 35 percent, hoci ich zastúpenie na pracovnom trhu v rámci EÚ je podobné ako v prípade mužov
- Na Slovensku dosahuje podiel žien na riadiacich pozíciách 38 percent, čo je mierne nad priemerom EÚ
- Najlepšie je na tom Lotyšsko, ktoré je zároveň jediným členským štátom EÚ, kde riadiacu pozíciu zastáva viac žien ako mužov. Nasledujú Bulharsko, Poľsko, Írsko, Estónsko, Litva, Maďarsko a Rumunsko.
- Najmenej žien na riadiacich pozíciách bolo v Nemecku, Taliansku, na Cypre, v Belgicku, Rakúsku a Luxembursku
- Ženy na riadiacich pozíciách v EÚ zarábajú v priemere o 23,4 percenta menej ako muži. To znamená, že ženy manažérky zarobia v priemere 77 centov za každé euro, ktoré za hodinu práce zarobí na rovnakej pozícii muž.
Zdroj: SITA, štatistiky Eurostatu za rok 2014
Výsledky zistení Eurostatu Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení odmieta. „V rámci personálnej a mzdovej politiky majú dnes zamestnávatelia vypracované tabuľkové platy, ktoré platia pre všetkých rovnako. Zohľadňujú dosiahnuté vzdelanie, prax v odbore či iné ďalšie požiadavky, ktoré si konkrétna pracovná pozícia vyžaduje,“ objasňuje hovorkyňa asociácie Miriam Špániková. Na tarifnú mzdu môžu byť podľa nej naviazané aj ďalšie odmeny.
Za vyššími platmi mužov stojí aj ich sebaprezentácia na pracovnom pohovore, dodáva Špániková. „Muži sú agresívnejší, ambicióznejší, častejšie preceňujú svoje skúsenosti, a tým pádom si dokážu vyjednať aj vyšší plat,“ dôvodí. To je podľa nej jedna z ďalších príčin, prečo ženy po návrate z materskej či rodičovskej dovolenky zarábajú vo všeobecnosti menej.
Najvýraznejšie platové rozdiely eviduje asociácia v oblasti informatiky, elektrotechniky, strojárstva či stavebníctva. Ide o profesie a pozície, kde už samotné štúdium je atraktívnejšie pre mužov.
„Dôsledkom je aj fakt, že tieto odborné pozície počnúc referentmi cez špecialistov až po vrcholný manažment obsadzujú práve muži a je to jeden z dôvodov platovej nerovnosti,“ vysvetlila hovorkyňa. Podľa nej však rozdiel začína byť citeľný aj v službách, najmä v oblasti cestovného ruchu a reštauračných zariadení.
Dôvodov je viacero. Ženám sa napríklad počas materskej dovolenky zníži príjem a po návrate do zamestnania pracujú zväčša na skrátený pracovný úväzok, ktorý im umožňuje venovať sa výchove detí. „Muži sa snažia zabezpečiť finančný výpadok, čo spôsobuje ich dlhšie zostávanie v práci, tým spôsobený možno rýchlejší kariérny rast, a tým aj štatisticky vyšší plat,“ dodala Špániková.
Zmeniť by sa to mohlo napríklad vtedy, ak by muži častejšie zostávali na rodičovskej dovolenke. Podľa sociologičky Zuzany Kusej by rozdiely v platoch žien a mužov dokázali výrazne znížiť aj odborové zväzy. „Mali by klásť väčší dôraz na platovú transparentnosť, pretože na rozdiel od iných krajín je u nás téma platov stále tabu,“ pripomenula.
Ženám však neodporúča v snahe zarobiť prijať viac nadčasov. „Platovo sú nadčasy priaznivá, ale z hľadiska súladu práce, rodiny a voľného času nie dobrá vec,“ myslí si Kusá. Ďalším problémom je podľa nej rozhodovanie sa pre pracovnú pozíciu, kde ženy častejšie zvažujú rodinné záväzky.
„To je vec dobrej manželskej spolupráce. Muži dnes už vedia ustúpiť a dať priestor žene, keď vidia, že jej zamestnanie a pracovný postup by priniesli do rodiny väčší finančný benefit,“ hodnotí odborníčka. Ako dodáva, dnes u mladej generácie viac zaváži výška hypotéky ako rodové stereotypy.
Európska únia si 25. marca pripomenie už 60. výročie podpísania Rímskych zmlúv, podľa ktorých má každý členský štát zabezpečiť uplatňovanie princípu, že ženy a muži majú dostať rovnaký plat za rovnakú prácu. V tomto úsilí je už azda za polcestou, ale určite nie na jej konci.
„Bude trvať dvadsať rokov, pokým dospejeme k istej osobnej a pracovnej rovnoprávnosti medzi oboma pohlaviami v Európskej únii,“ myslí si Dionýz Hochel z Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.
Znížiť rodové platové rozdiely je aj snahou Európskej komisie. Členským krajinám navrhla, aby štátne aj súkromné firmy na požiadanie sprístupnili zamestnancovi údaje o plate jeho kolegov. Komisia verí, že opatrenie prispeje k transparentnosti miezd, čo povedie k zníženiu rozdielu platov mužov a žien.
Slovensko sa zatiaľ k tomuto kroku pristúpiť nechystá. Naopak, Česko chce, aby firmy s viac ako 50 zamestnancami odtajnili výšku priemernej mzdy na jednotlivých pozíciách. Česká vláda by o tomto zámere mala rokovať tento rok.