Ani samotní právnici nie sú jednotní v názore, či je riešením prijatie ústavného zákona v parlamente. Ak by sa aj takýto zákon podarilo prijať, právne spory sa zrejme neskončia. Otvorí sa ďalšia otázka, či trestný čin zavlečenia spred 22 rokov už nie je premlčaný.
Faktom je, že tento skutok je už dávno vyšetrený. Prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry Michal Serbin napísal ešte v novembri 2 000 návrh na obžalobu. Serbin podal obžalobu na 13 ľudí, medzi nimi boli aj bývalý šéf Slovenskej informačnej služby či jeho podriadený šéf sledovačky a operatívnej techniky tajnej služby, ďalší šiesti tajní a päť civilných osôb.
Okresný súd Bratislava III však práve pre amnestie o necelý rok nato súdne konanie zastavil. Po ňom tak rozhodol aj Krajský súd v Bratislave. Do prípadu sa vložila Generálna prokuratúra, ktorá dala sťažnosť na Najvyšší súd. Ten v decembri 2002 zamietol sťažnosť a potvrdil, že na skutok sa vzťahujú amnestie.
Spis je v trezore, po zrušení amnestií by ho bolo treba vytiahnuť
Hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak potvrdil, že spis je na okresnom súde. „Predmetný trestný spis sa nachádza v trezore na Okresnom súde Bratislava III v režime utajenia,“ reagoval hovorca súdu.
Viacerí právnici hovoria, že ak by sa amnestie zrušili, spis spred 17 rokov treba vytiahnuť z trezoru a pokračovať v súdnom konaní. „Ak by došlo k zrušeniu Mečiarových amnestií, nič nebráni tomu, aby sa pokračovalo. Sú tam kompletné svedecké výpovede tých, ktorí sa na tom podieľali,“ povedal advokát Ján Havlát. Ten zastupoval Michala Kováča ml. po zavlečení do Rakúska. Havlát sa v médiách vyjadril, že v obžalobe je množstvo dôkazov.
Ústavný právnik a advokát Peter Kubina pre Pravdu povedal, že po zrušení amnestií by bola na rade prokuratúra a polícia a v prípade, v ktorom už bola podaná obžaloba, by bol na rade príslušný súd. „Pokiaľ by navrhovaný ústavný zákon bol schválený v navrhovanom znení, tak jeho účinnosťou by došlo k zrušeniu všetkých právoplatných rozhodnutí zabraňujúcich trestnému stíhaniu osôb podozrivých zo spáchania skutkov, na ktoré sa vzťahujú amnestie,“ uviedol advokát.
Upozonil, že dané trestné konania by sa dostali do fázy, v akej boli bezprostredne pred ich zastavením odôvodneným amnestiami. Príslušné orgány činné v trestnom konaní, resp. súdy by v nich boli povinné ďalej postupovať z úradnej povinnosti.
Platný Trestný poriadok neráta s obnovou konania
S možnosťou obnovy konania, ak je nová skutočnosť zrušenie amnestií, platný Trestný poriadok však neráta. Ak by súd nakoniec povolil obnovu konania, keďže pred 17 rokmi už bola podaná obžaloba, súd by určil pojednávania a tiež to, či žalobu prijme.
Aj advokát Jozef Herbulák upozornil, že slovenský právny poriadok nepočíta s tým, že amnestie by mohli byť zrušené. „Jedno je zrušiť ústavným zákon amnestie, ale treba sa vysporiadať aj s tým, ako ďalej so stíhaním,“ uviedol Herbulák. Poukázal nielen na ústavné práva obvinených, ale aj na obnovenie konania či jeho dĺžku.
Podľa neho od spáchania trestného činu zavlečenia ubehlo už 22 rokov. Pripomenul, že štrasburský súd pre ľudské práva už súdne konania trvajúce viac ako šesť rokov považuje za extrémne prieťahy a hovorí o znižovaní trestov pre páchateľov pod dolnú hranicu trestnej sadzby či až o oslobodení.
Právny rébus
Ide teda o ďalší právny rébus, na ktorý v právnej obci nepanuje jednotný názor, a to je premlčacia lehota. O tomto probléme sa už diskutovalo vlani v apríli, keď polícia a prokuratúra opäť otvorili prípad vraždy Róberta Remiáša. Tento bývalý policajt bol spojkou s bývalým príslušníkom SIS Oskarom Fegyveresom, ktorý vypovedal, že na zavlečení syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča sa podieľala tajná služba.
Advokát Kubina hovorí, že premlčacie lehoty by sa nemali rátať. "Zákon hovorí, že do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku,“ reagoval Kubina. A práve amnestie takou zákonnou prekážkou podľa neho sú.
Rozdielne sú aj premlčacie lehoty. Trestný zákon hovorí, že pri trestnej sadzbe 10 až 15 rokov, ako žiadal trest v roku 2000 krajský prokurátor, je premlčacia lehota za trestný čin zavlečenia 20 rokov. V čase spáchania skutku však bola len 10 rokov. Keďže v roku 2001 súd stíhanie pre amnestie zastavil, dnes by už bol skutok zavlečenia, podľa trestného kódexu, premlčaný.
Polícia kauzu po nástupe novej vlády v roku 1998 začala vyšetrovať po tom, čo premiér Mikuláš Dzurinda v pozícii zastupujúceho prezidenta niektoré časti Mečiarových amnestií zrušil. Korunný svedok zavlečenia, jeden z príslušníkov SIS sa rozhodol svedčiť. Práve jemu po úteku do zahraničia robil Remiáš spojku. Remiáša však 29. apríla 1996 zavraždili, v aute mu vybuchol nástražný systém. Polícia vo vyšetrovaní vraždy dnes pokračuje. Niektorí právnici však upozornili, že tomuto prípadu vlani koncom apríla uplynula premlčacia lehota.
Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko vo svoje analýze uviedol, že po 29. apríli 2016 bude môcť polícia vzniesť obvinenie len vtedy, ak pôjde o osobu, ktorá v premlčacej dobe spáchala nový trestný čin, na ktorý Trestný zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší, teda taký, ktorý je svojou závažnosťou porovnateľný s vraždou. Vedenie polície hovorí, že sa premlčacou lehotou bude zaoberať až po tom, čo obvinia konkrétnu osobu, či sa vzťahuje aj na ňu. Zatiaľ však neobvinila nikoho.