Stane sa Slovensko spoločnosťou zabudnutia?

, 15.03.2017 12:00
Sereď, Múzeum Holokaustu
Súčasťou expozície Múzea holokaustu v Seredi sú aj dobové fotografie a plagáty. Autor: ,

Nikdy vo svojej histórii Slováci nežili lepšiu éru ako dnes. Budujú si samostatný demokratický štát, zakotvili v silných západných štruktúrach, platia eurom, majú veľmi slušnú životnú úroveň. Mnohí napriek tomu vidia iba negatívne stránky súčasného vývoja. Beztrestnú korupciu a klientelizmus.

Naopak, v posledných rokoch znovu veľmi intenzívne ožívajú mýty o vojnovom Slovenskom štáte, hoci bol nedemokratický a 70-tisíc svojich občanov poslal na smrť. Uctievači jeho prezidenta mučeníka však hlásajú, že Jozef Tiso v skutočnosti Židov zachraňoval, že Slovákom zabezpečil život v blahobyte, že bez neho by už slovenského národa nebolo. Odrazom aj týchto „blahorečení“ je opätovný nárast nacionalizmu, extrémizmu a agresivity, ktorým podliehajú najmä mladí.

Čo treba urobiť, aby ľudia na Slovensku začali zmýšľať inak? Kto a ako musí zasiahnuť? A kam by až mohla situácia vyústiť, ak by sa nedemokratickým silám včas nepostavila účinná bariéra? „Nevdojak si tu v našom štáte začíname vytvárať spoločnosť zabudnutia,“ varuje v tejto súvislosti politológ Michal Horský.

Zdôrazňuje, že národu, ktorý nepozná vlastnú históriu, nezostáva iné, ako znovu si ju prežiť. Aj s fatálnymi dôsledkami. „V slovenských dejinách sú takýmto mementom dve obdobia: Tisov Slovenský štát a reálny socializmus,“ pripomína Horský.

Sociologička Monika Čambáliková apeluje na zodpovednosť politických elít. „Ešte stále majú našu budúcnosť vo svojich rukách, ešte stále môžu nepriaznivý vývoj zvrátiť,“ hovorí. Ani tie strany, ktoré sa tak rady nazývajú štandardnými, však podľa nej nesmú prepadnúť sebauspokojeniu, že sa nemusia správať a konať v súlade s morálkou.

„Pretože ak si to neuvedomia, k moci sa dostanú subjekty presadzujúce iné, nedemokratické spôsoby riadenia štátu. Tie sa síce po určitom čase znovu ukážu ako zlé, no aj keby tá nová skúsenosť bola iba krátka, rozhodne by zase bola boľavá,“ tvrdí sociologička.

Učitelia dejepisu bijú na poplach, apelujú, že ak mladým ukážu portrét hoci aj tej najznámejšej historickej slovenskej osobnosti, nespoznajú ju. No Tisa na fotografii dnes spozná každý. Podľa historika Dušana Kováča je príčinou slabý dôraz na výučbu dejepisu a iných humanitných vied, ale aj doba sociálnych sietí, zahltených nepravdivými a neoverenými informáciami.

Na obete vojnového Slovenského štátu, ktorý...
Na obete vojnového Slovenského štátu, ktorý 70-tisíc svojich občanov poslal na istú smrť, upozorňuje aj Múzeum holokaustu v Seredi. Autor: SITA/SNM- Múzeum žžidovskej kultúry

„Každú z deklarovaných lží o Slovenskom štáte možno pri dobrých znalostiach historických faktov hravo vyvrátiť,“ konštatuje Kováč. Lenže chybou podľa neho je, že mladí už zväčša žiadnu serióznu literatúru nečítajú. Žijú rýchlu dobu, vystačia si s tým, čím ich nakŕmi facebook a „alternatívne“ informačné kanály. „Môže to by aj prechodný fenomén, no treba si uvedomiť, že istá časť spoločnosti už nikdy nebude rozmýšľať,“ uvažuje Kováč.

Nástup extrémistických síl sa však zďaleka netýka len Slovenska, cítiť ho dnes prakticky v celom demokratickom svete. Horský vidí príčinu v tom, že politika vlastná pre demokraciu v ostatných rokoch veľmi zmenila svoju podstatu. Poctivý hodnotový súboj, budovanie straníckych štruktúr a predkladanie agend nahradil nablýskaný politický marketing.

„V spoločnosti sa všeobecne, a to najmä od ostatnej veľkej hospodárskej krízy, prejavuje akási únava z demokracie,“ vysvetľuje politológ. Práve v rokoch 2008 či 2009, pokračuje, aféry typu Wikileaks zatienili dôveru vo fungovanie demokratických mechanizmov. „Nikto zatiaľ hodnoverne nepotvrdil, ale ani nevyvrátil, čo už počúvame roky – že americká CIA odpočúvala a sledovala nemeckú kancelárku, ktorá je inak jednou z najväčších zástankýň politiky USA v Európe,“ poukazuje Horský.

Horský pripomína pojem „demokratúra“ známy z francúzskej politológie – opozično-mediálne sledovanie vládnych špičiek zblízka, no bez potreby prinášať aj lapidárne dôkazy obvinení. Aj u nás, pokračuje politológ, opoziční poslanci v tomto zmysle degenerovali a namiesto serióznej politickej práce organizujú skôr „zábavno-cirkusantské párty“.

„Sú síce milovaní médiami, zamorujú éter škandálmi a kauzami, no v konečnom dôsledku škodia aj sami sebe, keďže im už neostáva čas vytvoriť reálnu politickú alternatívu. A práve tu vzniká priestor pre politikov ,jednoduchých riešení'. Pričom jednoznačne platí úmera, že čím je človek mladší a neskúsenejší, tým skôr im naletí,“ dodáva politológ.

Podľa Čambálikovej dnes Slováci jednoducho žijú svoju každodennú skúsenosť. Nevnímajú, čo tu bolo kedysi, ba skôr si to minulé idealizujú. Väčšine sa zároveň nenaplnili očakávania z roku 1989, že sa v krajine nielen zlepší ekonomická situácia, ale aj nastolí spravodlivosť a občianska spoločnosť. „Denne sa vyplavujú problémy svedčiace o tom, že inštitúcie nezvládajú svoje úlohy, že nie dodržiavať, ale kašľať na pravidlá sa vypláca. Potom sa nemožno čudovať, že voliči uveria prorokom rýchlych a jednoduchých riešení,“ uzatvára Čambáliková.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#životná úroveň #Slovensko #klientelizmus #euro
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk