Problém je, že ľudia pomoc vyhľadajú neskoro a pri takomto ochorení rozhoduje čas. Limit pre zásah lekára je štyri a pol hodiny, odstrániť krvnú zrazeninu je možné do ôsmich hodín od prvých príznakov. V opačnom prípade sa nádej na záchranu znižuje. Pacienti aj neurológovia navrhujú ministerstvu zdravotníctva zlepšiť celý proces liečby.
„Cievna mozgová príhoda je závažné ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva, a to nedokrvením alebo krvácaním do mozgu,“ vysvetľuje neurologička Zuzana Gdovinová, predsedníčka cerebrovaskulárnej sekcie Slovenskej neurologickej spoločnosti. Bezprostredne po mozgovej mŕtvici zomiera až tridsať percent ľudí, rovnaký počet má doživotné následky. Podľa nej už dávno nepostihuje dôchodcov vo vyššom veku. „Žiaľ, aj u nás v ostatnom období postihuje mladšie ročníky vo veku od 20 do 44 rokov,“ dodala.
Potvrdzuje to aj prípad štyridsaťročnej Silvie Gronesovej. „Mŕtvicu som dostala pred tromi rokmi a potom ešte opakovane dvakrát, a to do jedného roka,“ hovorí Gronesová, ktorá je matkou dvoch detí. V noci sa zobudila na smäd, točila sa jej hlava, postupne prestala vidieť, začala jej tŕpnuť pravá strana. Rodičia ju naložili do auta a utekali do nemocnice. Podľa lekárov mala uzatvorenú tepnu a jej stav bol nezlučiteľný so životom. „Mala som šťastie, lekári mi zachránili život,“ dodala mladá žena s tým, že teraz je na polovičnom invalidnom dôchodku.
Mnohí pacienti podľa odborníkov také šťastie nemajú. „Ak chceme zlepšiť vyhliadky pacienta s cievnou príhodou, musíme sa zamerať aj na jeho manažment. Od rýchlej zdravotnej pomoci, ktorá musí konať v prípade, že ide o pacienta s cievnou príhodou, urgentne, až po jeho zdravotnú starostlivosť na urgentnom príjme, CT či magnetickej rezonancii, jednotke intenzívnej starostlivosti, až po špecializované pracoviská intervenčnej rádiológie," vysvetľuje Vlastimil Serdahely, primár neurologického oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Skalici. Systém sa podľa neho musí nastaviť tak, by bol jednotný pre všetky pracoviská na Slovensku. „Aby mal pacient rovnaké šance a nebol závislý od toho, kedy a kde ho zastihne mŕtvica,“ doplnil.
Ďalším problémom podľa neho je, že len jedno percento pacientov po mozgovej príhode sa dostane na rehabilitáciu, čo považuje za alarmujúci stav. Gdovinová tvrdí, že v susedom Česku majú vybudovanú sieť takýchto kliník aj vďaka peniazom z eurofondov. „My to navrhujeme stále, zatiaľ sme v tom neboli úspešní,“ podotkla.
Za zlepšenie liečby bojuje aj občianske združenie Sekunda pre život, ktoré združuje pacientov po mozgovej mŕtvici. „Kto iný, ak nie pacientska organizácia, by mal klopať na dvere ministerstva zdravotníctva a prosiť o súčinnosť a apelovať, aby sa v tejto veci niečo urobilo,“ povedal Richard Fides, zakladateľ združenia. Keď vo Francúzsku príde k pacientovi rýchla sanitka, tak dostáva na krk špeciálne hodinky. „Každý jeden zdravotnícky pracovník potom vie, že tomuto pacientovi ide o čas,“ doplnil Fides.
Ministerstvo zdravotníctva je pripravené na spoluprácu s neurológmi. „Intenzívne pracujeme na zlepšení podmienok v zmysle skvalitnenia manažmentu pacienta tak, aby pacient s podozrením na mozgovú príhodu dostal čo najskôr komplexnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť,“ povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Ministerstvo pripravuje tiež dokument s cieľom dobudovať špecializované a rehabilitačné pracoviská.