Tento týždeň o tom rozhodol Európsky súdny dvor v Luxemburgu. Neznamená to však, že firmy si teraz môžu svojvoľne zavádzať pravidlá, ktoré takéto symboly vylúčia úplne.
Na jednej strane verdikt súdu hovorí, že „vnútorný predpis súkromného podniku, ktorý zakazuje viditeľné nosenie akéhokoľvek politického, filozofického alebo náboženského symbolu na pracovisku, nepredstavuje priamu diskrimináciu na základe náboženstva alebo viery“.
Súd však nevylúčil, že takýto zákaz môže znamenať nepriamu diskrimináciu, ak sa ukáže, že v skutočnosti vedie k znevýhodneniu ľudí, ktorí sa hlásia k určitému náboženstvu. „Nepriama forma diskriminácie je taká, že máte neutrálne pravidlo, ktoré platí akože na všetkých, ale dôsledkom je to, že nikto s ním nemá problém, len moslimky,“ vysvetlila právnička Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry. A nepriama diskriminácia je tiež zakázaná.
Dva prípady
Súd v Luxemburgu rozhodoval o dvoch prípadoch. Jeden sa týkal belgickej moslimky, ktorá pracovala ako recepčná a zamestnávateľ ju prepustil, pretože trvala na tom, že bude nosiť šatku. Firma mala najskôr ústne, neskôr písané interné pravidlo, podľa ktorého „sa zamestnancom zakazuje nosiť na pracovisku viditeľné symboly ich politického, filozofického alebo náboženského presvedčenia a/alebo praktizovať akýkoľvek s tým spojený obrad“, pretože chce zachovávať neutralitu vo vzťahu ku klientom.
O prípade rozhoduje belgický kasačný súd, ktorý sa v Luxemburgu pýtal na výklad príslušnej európskej smernice. „Súd v Luxemburgu v podstate hovorí, že takéto firemné pravidlo môže byť za určitých okolností odôvodnené, ale treba preskúmať, či napríklad nebolo prijaté účelovo. Lebo tá firma mala najskôr nepísané pravidlo a potom, keď žena chcela nosiť moslimskú šatku, tak ho prijali ako písané pravidlo. Belgické súdy musia posúdiť, či naozaj nešlo o diskrimináciu,“ upozornila Lajčáková.
Druhý prípad, ktorým sa súd v Luxemburgu zaoberal, sa týkal francúzskej moslimky. Tá bola prepustená z pozície projektovej inžinierky. Na to, že nosí šatku, sa sťažoval jeden z klientov firmy. Zamestnávateľ ju žiadal, aby šatku nenosila a keď to odmietla, prepustili ju. V tomto prípade dal súd jasne najavo, že jej prepustenie kvôli osobitnému prianiu klienta bolo neoprávnené. „To, že si niekto neželá, aby pre neho robila projektová inžinierka, ktorá nosí šatku, je irelevantné z hľadiska výkonu jej práce,“ dodala Lajčáková.
Právnička: Záleží na okolnostiach každého prípadu
Verdikt z Luxemburgu však podľa právničky neznamená, že napríklad banky teraz môžu povedať, že za priehradkami nemôžu robiť ženy so šatkami. Alebo s krížikmi. Upozornila však, že takéto spory sa vedú skôr pre moslimské šatky ako kresťanské kríže. „Nepamätám si, že by bol prípad, že by niekto namietal, že učiteľka nosí na retiazke krížik,“ povedala Lajčáková. Pripomenula tiež, že brániť moslimkám pre ich šatky v prístupe k zamestnaniu môže viesť k ich vylučovaniu a ďalšej getoizácii, teda opaku integrácie.
Podľa Lajčákovej veľmi záleží na okolnostiach každého prípadu. „Vo všeobecnosti aj navonok neutrálne pravidlo môže byť formou diskriminácie, ak sa prijíma účelovo. Odôvodnené môže byť vtedy, ak je cieľom neutralita zamestnávateľa vo vzťahu ku klientom a ak sú prostriedky na uskutočnenie tohto cieľa primerané a nevyhnutné,“ pripomenula časť verdiktu súdu.
Na Slovensku nie sú s takým zákazom skúsenosti
So zákazom nosiť náboženské symboly, vrátane kríža, v rámci firemných pravidiel nie sú na Slovensku skúsenosti. „U nás sme sa zatiaľ s niečím takým nestretli, ani sme sa tým nezaoberali,“ povedal Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. V praxi sa s takýmto zákazom v slovenských podmienkach zatiaľ nestretla ani Konferencia biskupov Slovenska, potvrdil to jej hovorca Martin Kramara.
Podľa Kramaru vo všeobecnosti by zamestnávateľ nemal od pracovníkov požadovať odloženie náboženských symbolov. „Okrem situácií, keď by ich ponechanie z objektívnych príčin neumožňovalo plnenie pracovných úloh alebo vystavovalo ich nositeľov či iné osoby fyzickej ujme,“ uviedol Kramara. Zároveň upozornil, že rozhodnutie súdu v Luxemburgu môže vyústiť do ďalších sporov týkajúcich sa obmedzovania náboženskej slobody.
Zákaz môže postihnúť moslimky a sikhov
S verdiktom bol nespokojný aj John Dalhuisen z Amnesty International. „Súd povedal, že zamestnávatelia nemajú slobodu v tom, aby uspokojovali predsudky svojich klientov. Ale rozhodnutie, že vnútorné pravidlá firmy môžu zakázať náboženské symboly pre ich neutralitu vo vzťahu ku klientom, otvára zadné dvierka práve takým predsudkom,“ vyhlásil Dalhuisen.
Bernhard Franke z nemeckej Federálnej antidiskriminačnej agentúry, ktorého citovala Deutsche Welle, zas poukázal, že v praxi môže takéto rozhodnutie postihnúť moslimky a sikhov. Symbol kríža, ak nie je veľmi veľký, môže byť nenápadný, ale hidžáb alebo turban človek len ťažko ukryje.