Kiska vo svojom vystúpení kritizoval premiéra za to, že používa iný jazyk v Bruseli a iný na doma na Slovensku, či za spochybňovanie protiruských sankcií kvôli anexii Krymu. Odpoveďou premiéra Fica bolo, že nemá záujem o konflikt s prezidentom, ale prezident s ním. Zopakovala sa tak situácia z vlaňajšej jesene, keď Kiska tiež kritizoval premiéra napríklad za jeho výroky v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, utečencami a nezhodli sa ani na tom, aký obraz má zoskupenie krajín visegrádskej štvorky. Fico aj vtedy vyhlásil, že sa nedá zatiahnuť do konfliktu s hlavou štátu.
Kiska: Príklad mätúcich signálov je postoj k Rusku
Podľa prezidenta by sa malo rozprávať jedným jazykom s európskymi partnermi na uzavretých rokovaniach, ale aj verejne s ľuďmi. „Rozprávať rovnako v Bratislave aj v Bruseli. Schizofrenická komunikácia, iná doma a iná vonku, spochybňuje našu dôveryhodnosť a oslabuje našu zahraničnú politiku,“ vyhlásil Kiska.
Za príklad mätúcich signálov prezident označil postoj k Rusku, ktoré anektovalo Krym a vojensky podporuje separatistov na východe Ukrajiny. Aj keď premiéra priamo nemenoval, vyčítal mu, ako sa stavia k protiruským sankciám, ktorým Moskva čelí práve za zabratie Krymu. „Neustále spochybňovanie ich významu je z dôvodu chýbajúcej zmeny správania ruského vedenia nezodpovedné, ľahkovážne a mätúce,“ uviedol Kiska.
Fico: Málokto pomohol Ukrajine tak ako my
Premiér Fico reagoval, že Slovensko urobilo také kroky, za ktoré na nás Rusko pekne nepozeralo, napríklad reverzný tok plynu na Ukrajinu. „Málokto Za príklad mätúcich signálov prezident označil postoj k Rusku,“ poznamenal Fico.
Horský: Prezident teraz musí byť razantnejší
Politológ Michal Horský v súvislosti s odlišnými postojmi premiéra a prezidenta hovorí, že Andrej Kiska sa v prvých rokoch prepracoval z pozície neznámeho muža na najpopulárnejšieho politika tým, že najskôr väčšinou mlčal a obchádzal vážne konfliktné problémy.
„Teraz sa niet čo diviť, že v druhej polovici svojho funkčného obdobia mu neostáva nič iné, ak sa chce uchádzať o pokračovanie výkonu funkcie prezidenta, iba razantnejšie presadzovať vlastné postoje. Predovšetkým tie, ktoré sa líšia od názorov politikov vládnych strán,“ povedal politológ. Premiérov postoj je podľa Horského postoj pragmatického politika, ktorý si uvedomuje výhody či nevýhody každého svojho rozhodnutia.
Rezort obrany: Hybridnou vojnou sa zaoberáme
Témou prezidentovej kritiky včera tiež bolo, že Slovensko nie je schopné sa otvorene a účinne brániť hybridnej vojne, šíreniu dezinformácií s masívnym využitím sociálnych médií. Poukázal na kremeľskú propagandu, ktorá má rozdeliť EÚ so spojencami v Severnej Amerike. „Žiaľ, Slovensko a jeho oficiálne bezpečnostné zložky proti hybridnej vojne a cielenej propagande robia veľmi málo. Nerobia skoro nič,“ povedal Kiska.
Rezorty obrany a vnútra, naopak, tvrdia, že ide o tému, ktorou sa zaoberajú. Podľa ministerstva obrany však detaily z taktických dôvodov nie je možné konkretizovať. Rezort vnútra uviedol, že pôsobením cielenej ruskej propagandy a odporu voči EÚ a NATO sa na Slovensku zaoberá Národné bezpečnostné analytické centrum, ktoré funguje ako analytické pracovisko zástupcov SIS, Vojenského spravodajstva, Policajného zboru, Kriminálneho úradu finančnej správy a ministerstva zahraničia.