Zrušenie amnestií otvorí veľa právnych otázok

Obvinení v kauze únosu prezidentovho syna Michala Kováča sa nikdy nepostavili pred súd. Kvôli Mečiarovým amnestiám spred 19 rokov, ich stíhanie bolo zastavené. Čo sa stane, keď amnestie teraz ústavným zákonom padnú? Môžu súdy a prokuratúra pokračovať tam, kde pred rokmi zastali? Je šanca, že všetci vinníci budú niesť zodpovednosť?

Mečiar, Vladimír Mečiar.
Vladimír Mečiar.
Autor: ,

Právnici tvrdia, že to možné je, ale nebude to jednoduché. Na to, aby páchateľov dostali pred sudcu, bude treba meniť viacero zákonov, a aj keď sa zmenia, nie je isté, či si pri všetkých aktéroch kauzy spravodlivosť prerazí cestu.

Čítajte viac

V prípade zavlečenia Michala Kováča ml., ku ktorému došlo v auguste 1995, prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry Michal Serbin napísal ešte v novembri 2000 návrh na obžalobu. Serbin podal obžalobu na 13 ľudí, medzi nimi boli aj bývalý šéf Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa, jeho podriadený šéf sledovačky a operatívnej techniky tajnej služby, ďalší šiesti agenti a päť civilných osôb.

V roku 2001 senát Okresného súdu Bratislava III ich stíhanie kvôli amnestiám zastavil, Krajský súd v Bratislave toto rozhodnutie potvrdil. O rok neskôr sa s tým istým verdiktom k nim pridal aj Najvyšší súd. Na to, či a ako budú tieto rozsudky platiť po zrušení amnestií, je viacero názorov.

Advokát Peter Kubina si myslí, že po páde amnestií sa môže pokračovať ďalej v stíhaní. „Pokiaľ by navrhovaný ústavný zákon bol schválený, tak jeho účinnosťou by došlo k zrušeniu všetkých právoplatných rozhodnutí zabraňujúcich trestnému stíhaniu osôb podozrivých zo spáchania skutkov, na ktoré sa vzťahujú amnestie,“ mieni advokát.

Pripomína, že dané trestné konania by sa dostali do fázy, v akej boli bezprostredne pred ich zastavením. Myslí si, že orgány činné v trestnom konaní, resp. súdy by v nich boli povinné ďalej pokračovať z úradnej povinnosti.

Podľa Generálnej prokuratúry v trestnom stíhaní sa bude môcť pokračovať vtedy, ak sa zrušia rozsudky súdov, ktoré ho pred rokmi zastavili. „Právnym prostriedkom na zrušenie súdneho rozhodnutia môže byť reálne len obnova trestného konania,“ upozornil námestník generálneho prokurátora pre trestný úsek Peter Šufliarsky.

Súčasný Trestný poriadok umožňuje obnovu konania, ak sa objavia nové skutočnosti alebo dôkazy, ale zrušenie amnestie do tejto skupiny nepatrí. Preto si Šufliarsky myslí, že bude treba novelizovať Trestný poriadok tak, aby mohli súdy konať.

Zrušenie Mečiarových amnestií nemusí automaticky znamenať, že všetci vinníci únosu predstúpia pred spravodlivosť. Podozriví, ktorí neboli doteraz stíhaní, sa do pojednávacej miestnosti ani nedostanú. „Sú informácie, že na zavlečení sa podieľali aj iné osoby než tie, ktoré boli už stíhané a na ktorých obžalobu podal krajský prokurátor už v roku 2000,“ upozorňuje zdroj Pravdy z justičného prostredia, ktorý si neželá byť menovaný.

Čo sa dialo okolo Mečiarových amnestií

  • 3. marca 1998 – Vtedajší premiér Vladimír Mečiar vyhlásil v zastúpení prezidenta rozhodnutie o amnestii, vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml.
  • 7. júla 1998 – Premiér Vladimír Mečiar opravil svoju prvú amnestiu z marca. Nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámením zavlečenia Kováča ml. do cudziny.
  • 8. decembra 1998 – Po parlamentných voľbách nový premiér a zastupujúci prezident Mikuláš Dzurinda zrušil Mečiarove amnestie, umožnil tým konať v kauzách zmareného referenda a zavlečenia Kováča ml.
  • 1. februára 1999 – Polícia zadržala bývalých funkcionárov SIS Jaroslava Svěchotu a Róberta Beňa., ktorých obvinila zo zneužitia právomoci verejného činiteľa v prípade zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny
  • 4. februára 1999 – Ústavný súd rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť.
  • 26. marca 1999 – Vyšetrovateľ odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti doručil do parlamentu žiadosť o vydanie súhlasu na ďalšie – v poradí už siedme trestné stíhanie poslanca Ivana Lexu a vyslovenie súhlasu na jeho vzatie do vyšetrovacej väzby.
  • 15. apríla 1999 – NR SR návrhu vyšetrovateľa vyhovela. Ivan Lexa bol na základe návrhu prokurátora vzatý do vyšetrovacej väzby.
  • 19. júla 1999 – Po 95 dňoch Ivana Lexu prepustili.
  • máj 2000 – Ivan Lexa odišiel do cudziny.
  • november 2000 – Bratislavský krajský prokurátor podal na Krajskom súde v Bratislave obžalobu na poslanca Národnej rady a exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu a ďalších 12 ľudí. Vinil ich z trestného činu zavlečenia Kováča ml. do cudziny.
  • jún 2001 – Trestné stíhanie obvineného Ivana Lexu a spol. v kauze zavlečenia Kováča ml. do cudziny senát Okresného súdu Bratislava III zastavil. Krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania Ivana Lexu kvôli amnestiám.
  • august 2002 – Generálna prokuratúra podala sťažnosť proti zastaveniu trestného stíhania na Najvyšší súd.
  • december 2002 – Najvyšší súd zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry. Konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra Vladimíra Mečiara z roku 1998.

V prípade týchto „iných osôb“ však platí, že ak dodnes neboli stíhané a nespáchali žiadnu inú trestnú činnosť, tak spravodlivosti reálne uniknú. „V tomto prípade platí premlčacia lehota. A tá je podľa vtedy platných trestnoprávnych noriem 10 rokov,“ dodal nemenovaný právnik.

Premlčacia doba však neplatí pre tých, ktorí už boli stíhaní, ako napríklad Ivan Lexa. „Trestnosť skutku, pre ktorý bolo právoplatným súdnym rozhodnutím zastavené trestné stíhanie v dôsledku amnestie, sa nemôže premlčať, pretože amnestia je zákonnou prekážkou brániacou v trestnom stíhaní konkrétnych osôb. Premlčacia doba v dôsledku amnestie spočíva (neplynie),“ vysvetlil námestník Šufliarsky. Podľa neho premlčacia doba bude v plynutí pokračovať, až keď súd rozhodne o pokračovaní konania.

Vládna koalícia tento týždeň predložila zámer zrušenia Mečiarových amnestií. Podľa jej návrhu sa najskôr musí prijať novela ústavy. Národná rada dostane v tejto novele právomoc trojpätinovou väčšinou zrušiť rozhodnutie prezidenta o udelení amnestie alebo milosti, ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu.

Na základe iniciatívy 30 poslancov potom snemovňa trojpätinovou väčšinou, teda 90 hlasmi, môže prijať uznesenie o zrušení Mečiarových amnestií, ako aj milosti, ktorú prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi v kauze Technopol.

Ústavný súd následne automaticky preskúma toto rozhodnutie snemovne. Má na to 60 dní. V NR SR je aj návrh opozície, ktorý predložil Ján Budaj z OĽaNO. Ten chce anulovať amnestie ústavným zákonom. Ich zrušenie však stojí a padá na dohode koalície a opozície, keďže na takúto zmenu je potrebných v parlamente 90 hlasov. K dohode oboch táborov zatiaľ nedošlo.

S únosom súvisí doteraz neobjasnená vražda Róberta Remiáša z apríla 1996. Tento bývalý policajt bol spojkou bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa, ktorý vypovedal, že na Kováčovom únose sa podieľala tajná služba. Na tento prípad sa však amnestie nevzťahujú a polícia ho opäť vlani v apríli otvorila, čo spustilo diskusiu o probléme premlčacích lehôt.

Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko vo svojej analýze uviedol, že po 29. apríli 2016 bude môcť v tomto prípade polícia vzniesť obvinenie len vtedy, ak pôjde o osobu, ktorá v premlčacej lehote spáchala nový trestný čin, na ktorý Trestný zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.

Polícia vraždu vyšetruje a hovorí, že sa premlčacou lehotou bude zaoberať až po tom, čo obviní konkrétnu osobu, či sa vzťahuje aj na ňu. Zatiaľ však neobvinila nikoho. „Vypočutí boli viacerí svedkovia, medzi nimi aj kriminálne závadové osoby,“ uviedol riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Peter Hraško.

V roku 2002 vyšetrovateľ obvinil Lexu aj z návodu na vraždu Róberta Remiáša. V septembri 2006 však špeciálna prokuratúra toto trestné stíhanie proti nemu zastavila s tým, že skutok sa nestal.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Emmanuel Macron

Euro prudko posilňuje, silu mu dávajú Macronove výsledky

23.04.2017 23:00

Euro v úvode obchodovania v Ázii posilnilo voči doláru o dve percentá a vyšplhalo sa na 1,09395 USD, najviac za päť a pol mesiaca.

pacient, pacienti, lekár, cakaren

Drucker avizuje lekárom za nedovolené poplatky 10-tisícové pokuty

23.04.2017 20:00

Ambulantní lekári sa už dozvedeli, aké pokuty ich čakajú, ak budú od pacienta pýtať nedovolené poplatky.

policia, hrad

Summit obmedzí dopravu v hlavnom meste

23.04.2017 19:31

Mesto plné zahraničných delegácií, obmedzenia pre peších aj dopravu, v uliciach plno policajtov. Bratislava od nedele hostí šéfov parlamentov členských krajín Európskej únie.

specializovany trestny sud, Pitovci, ZVJS, Juraj Ondrejčák,

V prípade 'piťovcov' zasadne v stredu najvyšší súd

23.04.2017 19:27

Najvyšší súd SR má na stredu vytýčené ďalšie verejné zasadnutie, kde má rozhodnúť o odvolaní údajného šéfa zločineckej skupiny Ľuboša F. a bývalého policajta Milana K.