„Keď niekto v minulosti hlásal, že ide o právny suterén, je samozrejmé, že sme opatrní,“ uviedol v súvislosti s tvrdeniami niektorých politikov Smeru, ktorí v minulosti tvrdili, že udelenie amnestií bol morálny suterén, ich zrušenie by však bol suterén právny.
Matovičovi sa tiež nepáči, že by posledné slovo v tejto oblasti mali mať nevolení sudcovia ústavného súdu, ktorí boli do funkcií dosadzovaní politicky. „Inštitúcii verím, neverím sudcom,“ povedal na margo Ústavného súdu SR. Podľa Matoviča je možné, že vzhľadom na dlhý čas od spáchania amnestovaných skutkov nebude možné potrestať páchateľov. Je však podľa neho dôležité, aby boli jasne identifikovaní a pomenovaní.
Podľa podpredsedu strany Most-Híd Ábela Ravasza je koaličný návrh návrhom kompromisným. Zároveň zdôraznil, že rovnaký návrh na zrušenie amnestií, aký do parlamentu predložil poslanec OĽaNO Ján Budaj, bol v minulosti už sedemkrát neúspešný. Podľa podpredsedu Smeru Juraja Blanára má koaličný návrh za úlohu spojiť politické a právne hľadisko.
Zároveň vyhlásil, že k zrušeniu amnestií mohlo dôjsť už v minulosti, keďže Smer ponúkal Kresťanskodemokratickému hnutiu, ktoré dlhodobo bojovalo za ich zrušenie, účasť v prvej vláde Roberta Fica. To však ponuku odmietlo a koaličným partnerom Smeru sa stala Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko, čo iniciatívu vylúčilo. „Tieto amnestie kazia dobrý obraz Slovenska,“ uviedol Blanár.
V relácii hodnotili politici aj rok pôsobenia súčasnej vládnej koalície. Podľa Blanára je dôležité, že vznikla stabilná vláda, ktorá úspešne zvládla slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. Vláda má podľa neho zároveň aj charakter vlády „národného porozumenia“, keďže v nej sú aj Slovenská národná strana a Most-Híd.
Podľa Matoviča však ide skôr o vládu „kšeftárskeho porozumenia“, keďže koaličné strany sa zároveň kryjú v kauzách. Zároveň obvinil koalíciu, že si presadením jednokolových volieb do orgánov vyšších územných celkov zabezpečila aj podporu Ľudovej strany Naše Slovensko.