Napätie pre Mečiarove amnestie do poslednej chvíle

, 20.03.2017 07:00
parlament, nrsr, NR SR,
Stále nie je zrejmé, či sa v parlamente nájde potrebných 90 hlasov na prijatie koaličného návrhu, ktorý má vyriešiť zrušenie Mečiarových amnestií. Autor: ,

Ešte nikto netuší, ako to dopadne. Tak zatiaľ vyzerá dianie okolo zmeny ústavy, ktorá má vyriešiť zrušenie Mečiarových amnestií spred necelých dvoch desaťročí. Stále nie je totiž zrejmé, či sa nájde potrebných 90 hlasov na prijatie koaličného návrhu, ktorý má celý tento problém vyriešiť. Ústava sa má zmeniť na začínajúcej sa schôdzi v utorok až dva razy, nielen pokiaľ ide o amnestie. V prípade ústavnej ochrany pôdy, ktorú presadzujú národniari, sa však očakáva bezproblémové hlasovanie.

Koalícia, ktorá prišla s vlastným návrhom rušenia amnestií, zatiaľ opozíciu nepresvedčila. Dostatok hlasov nemá ani opozícia, ktorá trvá na prijatí ústavného zákona od Jána Budaja z OĽaNO. Pre opozíciu je najproblematic­kejšie, že podľa koaličného zámeru má zrušenie amnestií ešte po rozhodnutí Národnej rady posúdiť Ústavný súd. Ten by ich mohol zastaviť. SaS počas víkendu avizovala, že navrhne, aby sa o vládnom návrhu nerokovalo na tejto schôdzi.

Podľa politológa Michala Horského pri prekvapujúcom spôsobe rozvíjania polemiky medzi vládnymi a opozičnými silami je zrejmé, že na marcovom zasadnutí parlamentu sa Mečiarove amnestie nezrušia.

„Politická obozretnosť velí, že jedna i druhá strana by si mali dopriať čas na vzájomné porozumenie a kompromis, keď už občania čakali na zrušenie amnestií takmer 20 rokov. Zvlášť, ak strana premiéra Fica problém amnestií blokovala, hoci ich považovala za suterén, a teraz ich má vyriešiť za týždeň,“ zhodnotil politológ.

Už v pondelok sa má stretnúť šéf parlamentu Andrej Danko (SNS) aj s predsedami strán, kde by sa mala otvoriť otázka, či predsa len nerozdeliť debatu a hlasovanie na dve schôdze. Vláda však minulý týždeň rozhodla, že novela ústavy o rušení amnestií by sa mala prerokovať v zrýchlenom legislatívnom konaní.

Opozičná SaS stále definitívne nepovedala, či podporí koaličný návrh. Namieta, že zásahy do ústavy musia vychádzať z dôkladného poznania dôsledkov, aké vyvolajú. „Unáhlenými zmenami ústavy sa zvyšuje riziko, že konečný výsledok bude v rozpore s očakávaniami,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík. Žiada preto, aby koalícia ponechala na diskusiu o svojom návrhu dostatočný priestor.

V koalícii však nie je veľká vôľa ďalej čakať. „Doteraz najväčší problém bol, že iks rokov sa amnestie neriešili a keď sme prišli s návrhom, tak ho chcú odložiť. Nerozumiem už týmto opozičným hrám,“ uviedol pre Pravdu predseda Mostu-Híd Béla Bugár. Podobný postoj má aj šéf klubu Smeru Martin Glváč.

„Celý čas sme boli konfrontovaní s tým, že amnestie sa nedajú zrušiť. Takým spôsobom, ako to navrhuje Ján Budaj, to nie je možné. Nakoniec sme prišli s konkrétnym návrhom, ako to vyriešiť právne čistým spôsobom. Nastavili sme opozícii zrkadlo a tá z toho len vytĺka politický kapitál,“ povedal Glváč. Naopak, iný postup nevylúčil prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška. „Ak bude vôľa upraviť vládny návrh a natiahnuť čas, je otázka, či bude vláda akceptovať posun,“ poznamenal.

Opozícia stále preferuje prijatie ústavného zákona z dielne Budaja. Ten nepočíta s tým, že by verdikt poslancov mal ešte posúdiť Ústavný súd. Líder OĽaNO-Nova Igor Matovič tvrdí, že na súde sú nominanti Vladimíra Mečiara a Roberta Fica a tí môžu rušenie amnestií zastaviť. OĽaNO-Nova nechce preto vládny návrh podporiť. Jasné nie mu povedala strana Sme rodina Borisa Kollára. ĽS NS zatiaľ neuviedla, ako sa zachová, kým si neurobí právnu analýzu vládnej novely ústavy.

Béla Bugár, ktorého Most-Híd hlasoval z vládnych strán ako jediný za Budajov návrh v prvom čítaní, zdôrazňuje, že riešením je teraz len kompromis. Aj preto sa usiloval presvedčiť koaličných partnerov SNS a Smer, aby našli východisko.

„Mohol by som pokojne sedieť a hovoriť, že Most-Híd bude ďalej hlasovať za opozičný návrh každého pol roka, ale výsledok bude taký, že nič neprejde. Bude dôležité, aby hlas verejnosti zostal naďalej silný,“ poznamenal Bugár. Dodal, že si je na 99 percent istý, že Ústavný súd amnestie nezastaví.

Ústavné zmeny od roku 2010

  • Marec 2010 – Vládny Smer a SNS spolu s opozičnými stranami SDKÚ, KDH a SMK prijali zákon o preukazovaní pôvodu majetku a s ním súvisiacu novelu ústavy. Dostala sa do nej okrem iného veta, že majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.
  • Október 2011 – Vláda Ivety Radičovej nezískala dôveru parlamentu v súvislosti s eurovalom, Následne parlament prijal novelu ústavy, ktorá umožnila prezidentovi poveriť vládu výkonom právomoci až do vymenovania novej vlády. Výkon niektorých vládnych rozhodnutí však nie je možný bez predchádzajúceho súhlasu prezidenta, čím sa posilnilo jeho postavenie.
  • Júl 2012 – Zrušila sa trestnoprávna imunita poslancov. Na zadržanie člena parlamentu v prípade pristihnutia pri páchaní trestného činu je potrebný súhlas mandátového a imunitného výboru. Ak k nemu nedôjde, poslanec musí byť okamžite prepustený.
  • September 2014 – Kresťanským demokratom sa podarilo dostať do ústavy ochranu manželstva ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Smer zase presadil zmeny v justícii, ktoré sa týkali Súdnej rady. Zmenilo sa jej kreovanie a oddelili sa od seba funkcie šéfa Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Sudcovia prišli o trestnoprávnu imunitu.
  • Október 2014 – Vládnemu Smeru sa podarilo schváliť aj s pomocou opozície zákaz vývozu vody za hranice potrubím alebo cisternami. Zákaz sa nevzťahuje na pitnú a minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov a vodu na poskytnutie humanitárnej pomoci.
  • December 2015 – Kabinet Smeru zmenil ústavu tak, že polícia môže zadržať osobu pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín, dovtedy bola maximálna hranica obmedzenia slobody na 48 hodín.
  • Aktuálne – Parlament má hlasovať o zmene ústavy, ktorá umožní poslancom zrušiť trojpätinovou väčšinou rozhodnutie prezidenta o udelení amnestie alebo milosti. Druhá ústavná zmena sa má týkať ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy.

(su)

Škandalózne amnestie udelil premiér Vladimír Mečiar v úlohe zastupujúceho prezidenta najskôr v marci 1998 a potom v júli svoju prvú amnestiu opravil. Zabránil tak, aby sa pred súd dostali páchatelia únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. do Rakúska. V obžalobe, ktorú ešte v roku 2000 spísal prokurátor, sa hovorí, že za únosom stála SIS.

Okrem rušenia amnestií budú poslanci na marcovej schôdzi hlasovať aj o ústavnom zákone na ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy pre špekulatívnymi výkupmi. Prišla s ním SNS. Tvrdí, že chce zabrániť tomu, aby sa k pôde dostali zahraniční investori.

Potrebných 90 hlasov by sa v tomto prípade malo nájsť. Naznačuje to hlasovanie, keď Národná rada hlasovala o postúpení zákona do druhého čítania. Vtedy ho podporilo 112 poslancov vrátane viacerých opozičných klubov.

V každom prípade možno povedať, že s novelami ústavy vrátane prijatia ústavných zákonov sa v posledných rokoch roztrhlo vrece. Od roku 2010 sa menila ústava šesťkrát a najnovšie ju čakajú ďalšie dve zmeny. Politici pritom zvyknú hovoriť, že do ústavy sa má zasahovať len v nevyhnutných prípadoch a že nejde o trhací kalendár.

Podľa ústavného právnika Eduarda Bárányho zmien bolo dosť, zatiaľ sa však podľa neho neuplatňoval „princíp trhacieho kalendára“, teda, žeby sa z ústavy niečo vytrhlo, ale naopak, vždy sa k nej pridáva nový text. Ako ďalej povedal, môžu existovať tri cesty pri hodnotení tohto problému.

„Prvá je, že sa nič nebude meniť či dopĺňať a ústava sa stane irelevantným dokumentom. Druhá možnosť je, že sa nebude nič meniť a všetko sa bude prispôsobovať výkladom ústavy, čo je americká cesta. Tretia cesta sa uplatňuje na Slovensku, keď sa zasiahne do ústavy pridaním textu. Je tu teda otázka, ktorá z možností je najmenej zlá,“ uzavrel Bárány.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vládna koalícia #opozícia #Mečiarove amnestie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk