Spisovateľ, politik a bojovník za národné práva Slovákov sa narodil 19. marca 1817.
„Čestná stráž, pozor!“ zavelil jej veliteľ. Štyria muži v modrých uniformách vytasili pred seba šable. Dav ľudí, ktorý sa vyrojil z neďalekého evanjelického kostola, sa dal za hudobného sprievodu do pohybu. Pod pamätnou tabuľou Jozefa Miloslava Hurbana na budove evanjelickej fary pribúdali spomienkové vence. Na jej mieste stál kedysi dom, v ktorom sa Hurban narodil a kde prežil svoje detstvo.
V sprievode kráčali aj dve staršie dámy. Navonok nebolo poznať, že majú k Hurbanovi bližšie ako ktokoľvek iný. S národným dejateľom ich spája rodinné puto. Tatiana Milica Srnánková je Hurbanovou pravnučkou a Viera Žarnovická jeho prapravnučkou.
Foto: Pravda, Žaneta Mikulíková
„Boli sme vychovávaní v rovnakom duchu, v akom viedol svoju rodinu aj môj pradedo. Otec nám vždy vravel, aby sme sa nechválili tým, z akej rodiny pochádzame, až keď vykonáme skutky, ktoré sú hodné nášho predka,“ zaspomínala pani Tatiana. Jej dedo bol Konštantín, tretí syn Hurbana. V rodine majú dvoch mužov, ktorí sú poslednými nositeľmi priezviska Hurban.
Podľa ďalšieho z jeho potomkov je neuveriteľné, ako stíhal byť evanjelickým kňazom, spisovateľom, novinárom, jazykovedcom, povstaleckým veliteľom, politikom (prvý predseda Slovenskej národnej rady) a dobrým otcom svojej početnej rodiny a tiež kamarátom „do dažďa“.
„Nemal z toho pritom žiadne výhody, ale problémy, prenasledovanie a strádanie svojej širokej rodiny. V skratke prežil históriu celých rodov v jednom živote,“ povedal jeho praprapravnuk Iľja Krno, ktorý pochádza z rodiny Hurbanovho najstaršieho syna Svetozára Hurbana Vajanského.
Spolu s bratom Svetozárom sa zhodujú, že Hurbana poznajú skôr cez jeho diela, prípadne diela, ktoré o ňom boli napísané, ako z rozprávania v rodinnom kruhu. „Rád by som sa ho okrem iného spýtal na motiváciu, prečo ako mladý otec riskoval svoj život v mene ideálov, ktoré považoval nie za vlastné, egocentrické, ale spoločensky prospešné,“ dodal Svetozár Krno, politológ, ktorý prispieva na názorové strany denníka Pravda.
Popri majestátnych ruinách hradu Beckov sa sprievod presunul ku kúrii Ambrovec, ktorá je vysunutým pracoviskom Trenčianskeho múzea. Na jej nádvorí odovzdali štyrom osobnostiam strieborné pamätné medaily s reliéfom Hurbanovej podobizne, ktoré dala vyrobiť obec.
„Prosím vás, budú sa dať tieto medaily aj kúpiť, som totiž zberateľ,“ zaujímal sa muž, zatiaľ čo sa pozvaní hostia presúvali dovnútra kúrie. Na poschodí ich vítala staronová výstava s čriepkami Hurbanovho života. Na chvíľu ju zatvorili, aby ju pripravili nanovo. „Pribudli nové fotografie a tri zbierkové predmety,“ priblížil kurátor výstavy Libor Bernát.
Foto: Pravda, Žaneta Mikulíková
V centre obce sa popoludní znovu schádzal sprievod na čele s čestnou strážou. Za ňou niesli miestni hasiči Hurbanov portrét. Historický ráz dodal sprievodu konský povoz s mladou dvojicou v dobových kostýmoch. Švihácky „Hurban“ mával spolu s manželkou „Annou“ okolostojacim.
Mierili do kultúrneho domu, kde bol pripravený ďalší program. Príchodiacich tu lákali najmä známky s Hurbanom, ktoré pri príležitosti dvestoročnice jeho narodenia vydala Slovenská pošta. Na celonárodnej spomienke v Beckove sa zúčastnili exprezident Ivan Gašparovič, poslanci Národnej rady, predstavitelia krajských i obecných samospráv, zástupcovia evanjelickej cirkvi a ďalší.
Od obce získali pamätné medaily prezident Andrej Kiska, predseda Národnej rady Andrej Danko, ktorí si ich prevzali v zastúpení, predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška a generálny biskup Evanjelickej cirkvi a.v. Miloš Klátik.