Podľa Babjaka na Slovensku ideme do unikátneho experimentu, pretože v Európe nenájdeme štát, ktorý by pripúšťal zrušenie amnestie alebo milosti. „Podľa môjho názoru v tej základnej architektúre vládny návrh je prijateľný. Samozrejme, detaily treba dopracovať,“ uviedol Babjak o riešení, s ktorým prišla vládna koalícia. Babjak je v skupine 26 odborníkov na ústavné právo, ktorí podporili ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií opozičného poslanca Jána Budaja z OĽaNO.
Zásadný rozdiel medzi oboma návrhmi je, že vládny ráta s tým, že uznesenie parlamentu o zrušení Mečiarových amnestií a milosti prezidenta Michala Kováča pre svojho syna v kauze Technopol skončí na Ústavnom súde. V prípade opozičného návrhu to tak nie je. Ústavný súd má podľa vlády do 60 dní automaticky prijaté uznesenie parlamentu ešte preskúmať, či je v súlade s ústavou.
Advokát Peter Kubina Budajov návrh označil ako riešenie pre jeden prípad a považuje ho za „bezpečnejšie“, a to v tom, že by rušenie amnestií už nepreskúmaval Ústavný súd. Vládnu iniciatívu charakterizoval ako „kľukatejšiu cestu“. „Je na nej dôležitá zastávka, kde sa môže rozhodnúť, či sa k cieľu dopracujeme, a to je Ústavný súd,“ poznamenal Kubina. Podľa neho je preto otázkou, prečo si parlament vyberá na tejto ceste prekážky.
Poslanec Mostu-Híd Peter Kresák, ktorý podporuje vládny návrh a súčasne je v spomínanej skupine 26 právnikov, uviedol, že aj keď je viac právnik ako politik, musí ho zaujímať, ktoré riešenie získa potrebných 90 hlasov poslancov. „Treba ísť tou cestou, ktorá má reálnu šancu získať ústavnú väčšinu. Lebo inak máme politické prejavy a nie sme schopní reálne dosiahnuť nič,“ zdôraznil.
Naopak, poslanec SaS Alojz Baránik má z vládneho návrhu obavy. Aj on vidí problém v Ústavnom súde, ktorý môže podľa poslanca raz a navždy zrušenie amnestií zastaviť. „A žiadny pán Kresák ani pani Žitňanská ma nepresvedčia, že toto nie je skutočný zámer tohto ich návrhu,“ vyhlásil Baránik. Povedal tiež, že na Ústavnom súde je „skupina nehodných“ sudcov.
Pokusy o zrušenie Mečiarových amnestií majú históriu dlhú 19 rokov. Odporcovia tohto kroku vždy namietali, že dochádza k narušeniu princípu právnej istoty a princípu retroaktivity, teda že sa vzťahuje na skutky, ktoré už boli v minulosti amnestované. Ako však vo štvrtok povedal bývalý ústavný sudca Babjak, otázka stojí aj tak, čomu dať prednosť.
Či princípu právnej istoty, alebo ochrane práva nebyť podrobený mučeniu a neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, čo garantuje slovenská ústava a čomu bol vystavený aj Kováč ml. „Treba podotknúť, že toto právo nebyť podrobený mučeniu je právo absolútne, do ktorého sa nemôže zasiahnuť ani v čase vojny. Z neho vyplýva, že keď je podozrenie, že k niečomu takému došlo, štát má povinnosť zabezpečiť vyšetrenie tejto veci a prípadne potrestať vinníkov,“ upozornil.
Zrušenie Mečiarových amnestií malo byť pôvodne schválené v parlamente už tento týždeň. Koalícia napokon ustúpila opozícii, aby sa celá vec neschvaľovala narýchlo a viac sa diskutovalo, preto sa rokovanie odložilo na budúci týždeň. Vo štvrtok však diskusia o amnestiách veľkú pozornosť poslancov nepritiahla. Zúčastnili sa na nej len niektorí zákonodarcovia z SaS a OĽaNO a pár jednotlivcov zo Smeru.