Zamestnávateľom vojakov, ktorí boli zaradení do aktívnych záloh, zaslali Ozbrojené sily SR nad rámec ustanovení zákona list o právach a povinnostiach, ktoré im v tejto súvislosti vyplývajú. Informovala o tom hovorkyňa ministerstva obrany Danka Capáková.
Pilotný projekt aktívnych záloh rezort obrany spúšťa na základe novely zákona o brannej povinnosti z januára minulého roka. Dohodu o zaradení do aktívnych záloh podpísalo ministerstvo so 40 bývalými ženistami. Armáda ich chce v prvom rade využívať v domácom krízovom manažmente, napríklad pri prírodných katastrofách. Minister obrany Peter Gajdoš v minulosti zdôraznil, že teraz je počet aktívnych záloh na úrovni 0. Systém roky nebol riešený, vojaci v zálohe roky necvičili a nepripravovali sa a on je rád, že to idú meniť.
Zamestnávateľ je povinný udeliť voľno
Capáková informovala, že v zmysle zákona je zamestnávateľ povinný udeliť svojmu zamestnancovi pracovné voľno na vymedzené obdobie a navyše jeden deň pracovného voľna, ak cesta verejnou dopravou z miesta jeho bydliska, prípadne pracoviska, do miesta určenia trvá viac ako šesť hodín. Platí to aj pre cestu späť, teda zamestnanec má nárok na ďalší deň pracovného voľna určeného na prepravu. Za čas poskytnutého pracovného voľna mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, pričom náklady na túto náhradu refunduje zamestnávateľovi vojenský útvar. Po skončení pravidelného cvičenia budú zamestnávateľovi doručené podklady na refundovanie nákladov za poskytnuté pracovné voľno. Za každý kalendárny rok zotrvania v aktívnej zálohe prináleží vojakovi motivačný príspevok 600 eur, ktorý mu bude vyplatený spätne v prípade, že absolvoval aspoň 75 percent cvičenia. Ak budú vojaci v zálohe povolaní na riešenie nejakej situácie alebo na cvičenie, zamestnávateľ ich bude musieť pustiť z práce, armáda im prostredníctvom zamestnávateľa vyplatí ušlú mzdu a alikvótnu výšku platu vojaka podľa hodnosti a toho, na koľko dní boli aktivovaní. Náklady na tento prvý pilotný projekt odhadujú na 74-tisíc eur. Do konca volebného obdobia plánujú vycvičiť približne 250 vojakov pre aktívne zálohy. V ďalších rokoch budú v závislosti od finančných prostriedkov hľadať chemikov a potom aj delostrelcov.V minulom roku bol spustený aj pilotný projekt dobrovoľnej vojenskej prípravy. Tá je určená pre tých, ktorí neabsolvovali žiadny vojenský výcvik a neboli teda v minulosti na základnej vojenskej službe alebo profesionálnymi vojakmi. Pilotný projekt absolvovalo 31 záujemcov (22 mužov a deväť žien), ktorí po skončení výcviku boli povýšení do hodnosti vojakov 2. stupňa a zaradení do záloh. Ministerstvo v tomto prípade už pripravilo novelizáciu zákona, aby projekt dobrovoľnej vojenskej služby zatraktívnilo a v budúcnosti prilákal viac záujemcov. Dĺžka dobrovoľnej vojenskej prípravy by sa mala skrátiť z 12 týždňov na 11 a zvýšiť by sa mal finančný príspevok približne o 200 eur na 575 eur. Absolventi dobrovoľnej vojenskej prípravy by mali mať garantovaný jednoduchší prístup do ozbrojených síl, policajného zboru, k hasičom a záchranárom.