Kým počas krízy boli ľudia, ak si chceli nájsť zamestnanie, nútení prijímať aj nedôstojné podmienky zo strany firiem, dnes sa situácia obrátila. Za kratší koniec neraz ťahajú firmy. „Na úradoch práce sa nám zamestnávatelia sťažujú, že noví zamestnanci u nich v robote vydržia jeden-dva dni a viac sa neukážu. Pri odchode dokonca ani kľúče od skrinky nevrátia,“ hovorí Jana Lukáčová z Ústredia práce. Ako zdôrazňuje, motívy tohto ich konania sú zväčša jasné, no ťažko dokázateľné.
„Mnohým tento stav prosto môže vyhovovať. Už sa zamestnávajú s vedomím, že to nebude nadlho. Naschvál porušujú pracovnú disciplínu a chcú, aby ich zamestnávateľ prepustil,“ uvažuje Lukáčová. Po niekoľkých dňoch sa znovu prídu zahlásiť do evidencie na úrad práce, štát im potom hradí zdravotné odvody a oni pracujú na dohody, prípadne načierno. Podobne, pokračuje, bránia ľuďom zamestnať sa voči nim vedené exekúcie, čo sa však už rieši úpravou legislatívy. A najmä mladí zase mávajú nereálne predstavy o platoch, aké môžu očakávať.
Aj Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti súhlasí, že dnes už mladých neláka predstava pracovať do úmoru a za akúkoľvek mzdu. S perspektívou, že budú kdesi „makať“ možno do sedemdesiatky, bez istoty dôchodku, stále v tom istom stereotype. „Nielenže vidia, že v Nemecku či Veľkej Británii robotník za ten istý výkon zarobí niekoľkonásobne viac. Výška mzdy už ani nie je ich jedinou motiváciou. Hľadajú prácu rozumnú, užitočnú, zmysluplnú, kreatívnu, ktorá ich baví a napĺňa,“ menuje.
Odborník pripúšťa, že nie vždy idú nároky mladých v súlade s ich schopnosťami a vzdelaním. A popri skutočnosti, že pracovať dnes už nie je zo zákona povinné, ovplyvňujú ich správanie niektoré faktory tejto doby. „Do vyššieho veku nemajú rodiny, deti, ktoré musia živiť. Naopak, ohromne vysoký podiel tridsiatnikov dnes býva u rodičov – a tí sú ochotní ďalej ich živiť,“ pripomína Páleník.
„Ani seriózne firmy síce začínajúcim zamestnancom neponúkajú vysoké nástupné platy. No po získaní zručností a praxe, keď ich už môžu nasadzovať na samostatnú prácu či nočné zmeny, mzdu im obvykle slušne zdvihnú,“ myslí si Lukáčová. Ako príklad uvádza automobilky, kde si na začiatku možno zarobiť okolo 600 eur, no postupne aj viac ako tisícové sumy.
Pohľad z druhej strany však ponúka zamestnanec takej automobilky Albert (45). „Minule som zachytil v rádiu, že priemerný plat v našej firme je 1 800 eur. Sám v nej pracujem už 19 rokov a v hrubom zarobím okolo 900 eur. Bývam s mamou, kdeže by som mal peniaze na kúpu vlastného bytu,“ popisuje. Podľa neho mnohí zamestnávatelia, namiesto toho, aby svojim pracovníkom pridali na mzde, držia ju stále na nízkej úrovni a skôr sa obzerajú po lacnej pracovnej sile zo zahraničia. Skúsenosti niektorých firiem, napríklad obchodných reťazcov či rôznych výrobných podnikov s fluktuáciou pracovníkov sú naozaj až alarmujúce. Stáva sa, že zamestnanci úspešne prejdú výberovým konaním, podpíšu pracovnú zmluvu, ale reálne do práce neprídu. Zamestnávatelia pociťujú zvýšenú administratívnu záťaž, spojenú napríklad s prihlasovaním a odhlasovaním zamestnanca do Sociálnej poisťovne a opakovaným zverejňovaním pracovného miesta vrátane nového výberového konania.
Nie je zriedkavé, že hoci niektorí zamestnanci aj do práce nastúpia, už v prestávke zmeny vyzlečú pracovný odev a bez slova zmiznú. Alebo v niektoré dni vôbec neprídu a nevypíšu si dovolenku ani neohlásia práceneschopnosť. „Niektorých zachytíme už pri nástupe na zmenu opitých, alebo zámerne niečo ukradnú či zničia,“ dopĺňa prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Podľa neho majú takýto prístup najmä ľudia, ktorí sa ani zamestnať nechcú, necítia osobnú zodpovednosť a majú úplne inak nastavený hodnotový rebríček.
Ako vyplýva z údajov ministerstva práce, až zhruba pätina ľudí sa do troch mesiacov po získaní zamestnania vracia na úrady práce, čo poukazuje na zneužívanie sociálneho systému. Novela zákona o službách zamestnanosti, ako ju minulý týždeň schválil parlament, preto od mája sprísni podmienky pre nezamestnaných, ktorí chcú zostať v evidencii. Kto napríklad opakovane do mesiaca ukončí zamestnanie sprostredkované úradom práce, na pol roka z nej bude vylúčený.
Takisto novela evidovaným nezamestnaným obmedzí možnosť zárobkovej činnosti. Už si nebudú môcť privyrábať prácou v pracovnom pomere, ak si takto zarobili len do 75 percent životného minima. Na dohody budú smieť pracovať najviac 40 dní v roku, ale už za plnú sumu životného minima, teda momentálne za 198,09 eura. Úradu práce budú povinne nahlasovať výkon práce na dohody a preukazovať príjem z nej.
Dôvodom na vyradenie z evidencie úradu práce bude po novom aj odmietnutie ponuky zúčastniť sa na aktívnom opatrení trhu práce bez vážnych príčin. Zruší sa aj súbeh zárobkovej činnosti a vykonávania absolventskej praxe či aktivačných prác. Evidovaný nezamestnaný už tiež nebude môcť popri evidencii pracovať u zamestnávateľa, u ktorého si zarábal pred zaradením do nej.
„Ministerstvo však akoby týmto všetky sankcie vztiahlo na nezamestnaného. Ak ho zamestnávateľ prepustí a následne zamestná na dohodu, za trest ho vyradia z evidencie. Firme však žiadny postih nehrozí,“ vyčíta novele Páleník.