"Ak to nenastane, tak môže dôjsť s vysokou pravdepodobnosťou v letných mesiacoch k veľkému napätiu,“ povedal na utorkovej tlačovej besede.
Zdravotné poisťovne podľa šéfa ANS varujú, že ak sa tento rok nezvýšia finančné zdroje v zdravotníctve, tak sa v druhom polroku tohto roka vrátia k platbám v takej výške, v akej boli s nemocnicami zazmluvnené v minulom roku.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
"Všeobecná zdravotná poisťovňa nemá finančné prostriedky na to, na čo máme dnes podpísané zmluvy,“ povedal Petko. V tomto roku bude podľa neho v zdravotníctve reálne chýbať 150 mil. eur. Ak štát podľa Petka zdroje v zdravotníctve nezvýši, nebude priestor ani na realizáciu projektov, ktoré pripravuje ministerstvo zdravotníctva.
Ako upozornil prezident Asociácie súkromných lekárov (ASL) Marián Šóth, zákon o štátnom rozpočte na rok 2017 priniesol historicky najnižšiu platbu za poistencov štátu v doterajšej histórii.
Tá je na úrovni 4 % z priemernej mzdy na Slovensku za rok 2015, z čoho však 0,2 % z priemernej mzdy má ísť na kapitálové výdavky pre štátne nemocnice. Prezident ASL preto tiež požaduje dofinancovanie zdravotníctva cez poistencov štátu. "Je to najdôležitejší zdroj príjmov pre zdravotníctvo,“ povedal.
Podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov Márie Lévyovej treba okamžite zvýšiť platbu za poistencov štátu na úroveň 5 % z priemernej mzdy. Bez dofinancovania zdravotníctva sa podľa nej nebude zvyšovať dostupnosť a kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti. "V prvom rade sa to dotýka pacientov, obávame sa, že sa ešte bude zvyšovať finančná záťaž pacientov,“ povedala.
Vláda by mala podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Tomáša Malatinského systematicky a udržateľne nastaviť financovanie zdravotníctva. Upozornil na to, že v súčasnosti je model financovania zle nastavený, keďže za svojich poistencov platí štát výrazne menej, ako do systému odvádzajú ekonomicky aktívni ľudia.
Za tri milióny poistencov platí štát podľa Malatinského 35,32 eura na osobu mesačne, kým dobrovoľne nezamestnaní platia 61,81 eura mesačne a za pracujúcu osobu ide pri priemernej mzde 912 eur do systému 127,68 eura mesačne. „Celé bremeno je tak na strane ekonomicky aktívneho obyvateľstva,“ dodal šéf AZZZ.
Rezortu záleží, aby bolo v systéme dosť peňazí
Podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Zuzany Eliášovej rezortu záleží na tom, aby bolo v systéme dostatok peňazí. „Robíme maximum pre to, aby sa podarilo dostať do systému poskytovania zdravotnej starostlivosti toľko financií, koľko potrebuje na pokrytie reálnych potrieb. Podľa ministerstva zdravotníctva bude potrebné v tomto roku dofinancovať sektor na úrovni aspoň 150 miliónov eur, pričom stále nedôjde k úplnému dofinancovaniu ústavnej zdravotnej starostlivosti, to znamená že aj po dofinancovaní touto sumou nedokážeme úplne zastaviť zadlžovanie nemocníc,“ vysvetlila Eliášová.
„Tak ako bolo komunikované ešte v októbri minulého roka, rezort zdravotníctva a ministerstvo financií vyhodnotia rok 2016 po zauditovaní hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne ku koncu marca a následne navrhnú finálnu výšku dofinancovania sektora,“ dodala hovorkyňa. Zároveň je podľa Eliášovej dôležité zvýrazniť, že ministerstvo zdravotníctva v zdravotníckych zariadeniach v jeho pôsobnosti zriadilo dozorné orgány či rady riaditeľov so zámerom vytvorenia kontrolných a riadiacich mechanizmov s cieľom maximálnej transparentnosti.
„Veríme, že posilnia zodpovednosť, prinesú vyššiu mieru kontroly v nemocniciach, a tým pádom aj lepšie hospodárenie. Efektívnosť a transparentnosť sme zaviedli aj do nákupov. Nemocnice prešli na nové podmienky centrálneho obstarávania, ktoré zamedzia možnému zbytočnému predraženiu,“ doplnila Eliášová.