Parlament otvoril cestu k zrušeniu Mečiarových amnestií

Poslanci NR SR schválili zákon o novele Ústavy a zákon o úlohe Ústavného súdu, čím vytvorili základ pre zrušenie Mečiarových amnestií. Predseda NR SR Andrej Danko to zhodnotil ako prvý krok.

30.03.2017 10:56 , aktualizované: 19:44
debata (364)

Za vládny návrh hlasovalo zo 146 poslancov 124 zákonodarcov. Návrh z prítomných vládnych poslancov nepodporil len podpredseda SNS Anton Hrnko. Za návrh hlasovali všetci poslanci hnutia OĽANO-NOVA, hnutia Sme rodina a tiež väčšina poslancov SaS a nezaradených.

Dnešným hlasovaním amnestie ešte nezrušili. Zákonnú zmenu ešte musí podpísať prezident Andrej Kiska a platnosť nadobudne až po tom, ako oficiálne vyjde v zbierke zákonov. Až potom by mal parlament s novou výslovnou kompetenciou rokovať o zrušení Mečiarových amnestií a milosti Michala Kováča pre svojho syna.

Danko vyhlásil, že ako predseda parlamentu spojil vládny návrh zmien ústavy s pripomienkami opozície. Zároveň na tlačovej besede ocenil, že veľkú prácu v NR SR odviedol pri schválení zmien Peter Kresák, ktorý bude parlament zastupovať pred ústavným súdom spolu s advokátom Petrom Kubinom.

Danko: Nie je priestor na hádku medzi koalíciou a opozíciou

Podľa Danka nie je priestor, aby sa hádala koalícia s opozíciou, kto v tejto veci vyhral. „Je to historická udalosť, aby sme prekonali túto traumu, ale nikto nemôže mať ambíciu z tejto veci ťažiť politické body,“ vyhlásil s tým, že sa ukázalo, že NR SR nemohla doteraz zrušiť amnestie.

„Boli nezrušiteľné. NR SR môže konať až teraz a následne to posúdi ústavný súd,“ povedal šéf parlamentu, ktorý verí, že sa koalícia s opozíciou dokážu odteraz zhodnúť aj na iných veciach. Podľa Danka dobrý úmysel preukázali pri schvaľovaní zmien ústavy všetci, ktorí sú v NR SR. „Nevyhral nikto. Ani tí, ktorí tvrdili, že parlament ich môže zrušiť, a ani tí, ktorí tvrdili, že ich NR SR zrušiť nemôže,“ povedal.

Po hlasovaní prišiel za Dankom predseda OľaNO Igor Matovič a podal mu ruku. „Keby to nebolo len mediálne gesto. Nevyvolávam konflikty, ale mám aj hrdosť. Ak mi už škaredo nebude nadávať, ak to nebol teatrálny počin, tak by ma to tešilo. Možno to bolo úprimné. Nádejám sa, že zmení svoje správanie. Ja viem odpúšťať. Neznesiem nízke pudy,“ vyhlásil Danko.

Podporu vyslovila opozícia ešte pred hlasovaním

Za poslanecký klub oficiálne vyslovil podporu Ján Budaj na brífingu, na ktorý prišla aj matka zavraždeného Roberta Remiáša. Ešte predtým podporu ohlásil na brífingu aj nezaradený poslanec Miroslav Beblavý za svoju sedemčlennú skupinu. „Očakávame však okamžité predloženie uznesenia o zrušení Mečiarových amnestií,“ povedal Beblavý s tým, že rovnako očakávajú maximálnu snahu ministerky spravodlivosti, aby návrh uspel na Ústavnom súde.

Bugár: My sa iba netvárime, že chceme amnestie zrušiť

Bugár priznal, že bol naivný, keď očakával o zrušení amnestií vecnú diskusiu. „Desať hodín sme tu v utorok počúvali, že koalícia bude hrobárom snáh na zrušenie amnestií. My sa netvárime, že ich chceme zrušiť, my ich chceme zrušiť, preto sme prišli s návrhom,“ vyhlásil s tým, že koaličný návrh je jediný, ktorý má šancu na úspech. „Ale aby sme uspeli, nesmieme politikárčiť. V utorok opozícia len politikárčila,“ konštatoval.

Opozícia vyčíta vládnemu návrhu, že v konečnom dôsledku bude o ňom rozhodovať ústavný súd. Podľa Bugára je však aj v návrhu Budaja určitá možnosť, že dotknutý sa môže obrátiť na ústavný súd, ale ten nebude mať lehotu 60 dní, ale bude mať roky na to, aby rozhodol. Upozornil tiež, že viacerí právnici tvrdia, že zrušenie amnestií neznamená automaticky obnovu vyšetrovania.

Opozícia tvrdí, že koalícii neverí. „Tvrdíte, že nám neveríte. My môžeme povedať to isté,“ uviedol Bugár a zároveň upozornil, že opozícia prišla s piatimi podmienkami pre podporu vládneho návrhu. Koalícia hneď uviedla, že jeden z návrhov zakomponuje a o štyroch sa dá rokovať. Opoziční lídri však hneď po rokovaní hovorili, že koalícia štyri pripomienky prijíma a o jednom sa bude rokovať. „Dohodli sme sa, že grémium už nebude, ale zrazu niekto povedal, že bude grémium. Dohodli sme sa, že amnestie pôjdu v druhý týždeň rokovania, začali ste hovoriť, že sa bojíme,“ upozornil Bugár.

Fakty o únose Michala Kováča ml., udelení a zrušení amnestií

  • 31. augusta 1995 – Ôsmi muži zastavili auto syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča neďaleko Svätého Jura pri Bratislave, kde býval. Vyvliekli ho z auta, dostal elektrické šoky a násilím doňho vliali fľašu whisky. Prebral sa pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu. Na základe telefonátu zo Slovenska ho našla rakúska polícia.
  • 2. septembra 1995 – Prezident Michal Kováč požiadal ministra zahraničných vecí Juraja Schenka, aby požiadal Rakúsko o vydanie jeho syna. Premiér Vladimír Mečiar nevidel zo strany vlády právne dôvody žiadať rakúske orgány o vydanie. Kováč ml. sa vrátil na Slovensko vo februári 1996.
  • september 1995 – Prvému vyšetrovateľovi zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny Jaroslavovi Šimuničovi bol odňatý tento prípad.
  • október 1995 – Druhému vyšetrovateľovi zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny Petrovi Vačokovi bol tento prípad odňatý. Novým vyšetrovateľom sa stal Jozef Číž.
  • 29. apríla 1996 – V Bratislave pri nevyjasnenom výbuchu auta zahynul jeho vodič Róbert Remiáš, blízky priateľ bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa, korunného svedka únosu.
  • máj 1996 – Číž vyšetrovací spis zavlečenia uložil do šuplíka, zdôvodnil to nedostatkom dôkazov na začatie trestného stíhania.
  • december 1997 – Prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi milosť.
  • 3. marca 1998 – Vtedajší premiér Vladimír Mečiar vyhlásil v zastúpení prezidenta rozhodnutie o amnestii vzťahujúcej sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml.
  • 7. júla 1998 – Premiér Mečiar opravil svoju amnestiu z 3. marca. Nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečenia Kováča ml. do cudziny.
  • 8. decembra 1998 – Po parlamentných voľbách nový premiér a zastupujúci prezident Mikuláš Dzurinda zrušil Mečiarove amnestie. Umožnil tým konať v kauzách zmareného referenda a zavlečenia Kováča ml.
  • 4. februára 1999 – Ústavný súd rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť, čím negoval Dzurindovo rozhodnutie.
  • november 2000 – Bratislavský krajský prokurátor Michal Serbin podal na Krajskom súde v Bratislave obžalobu na poslanca Národnej rady a exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu a ďalších 12 ľudí. Obvinil ich z trestného činu zavlečenia Kováča ml. do cudziny.
  • jún 2001 – Trestné stíhanie obvineného Lexu a spol. v kauze Kováčovho únosu do cudziny senát Okresného súdu Bratislava III zastavil. Krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania kvôli amnestiám.
  • august 2002 – Generálna prokuratúra podala sťažnosť proti zastaveniu trestného stíhania na Najvyšší súd.
  • december 2002 – Najvyšší súd zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry. Konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra Vladimíra Mečiara z roku 1998.

(vv)

© Autorské práva vyhradené

364 debata chyba
Viac na túto tému: #Mečiarove amnestie #Ján Budaj