V kauze únosu Michala Kováča ml. sa nemusí čakať na Ústavný súd

Už čoskoro môže v kauze únosu Michala Kováča ml. začať konať bratislavský okresný súd. Nemusí teda čakať na verdikt Ústavného súdu, ktorý bude posudzovať, či uznesenie parlamentu o zrušení Mečiarových amnestií je v súlade s ústavou.

02.04.2017 15:59
debata (156)

Myslí si to ústavný právnik a poslanec Mostu-Híd Peter Kresák, podľa ktorého to „neprekáža, pokiaľ by Ústavný súd uznesenie nezastavil“.

Spis s obžalobou na 13 osôb, ktoré sa mali podieľať na únose, vrátane príslušníkov tajnej služby, je uložený na Okresnom súde Bratislava III. Či tak aj urobí, zatiaľ nie je jasné. Národná rada by mala uznesenie o zrušení amnestií prijať na základe už schválenej zmeny ústavy pravdepodobne na budúci týždeň. Okamžite, ako uznesenie vyjde v Zbierke zákonov, musí Ústavný súd konať. Jeho úlohou bude do 60 dní posúdiť, či je zrušenie amnestií v súlade s ústavou.

Vedenie Národnej rady počas štvrtkového... Foto: Robert Hüttner, Pravda
parlament, danko, bugar, nrsr Vedenie Národnej rady počas štvrtkového rokovania o zrušení Mečiarových amnestií.

Premiér Vladimír Mečiar v roku 1998 ako zastupujúci prezident amnestoval páchateľov zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do Rakúska. Zabránil tak tomu, aby sa dostali pred súd. Prokurátor Michal Serbin ešte v roku 2000 podal obžalobu na 13 osôb vrátane šéfa SIS Ivana Lexu. Okresný súd Bratislava III má obžalobu v trezore. Istý čas však môže trvať, kým sa s ňou súd po rokoch znovu oboznámi a rozhodne, či obžalobu prijme. Až následne by sa malo začať hlavné pojednávanie.

Už pred schvaľovaním novely ústavy sa objavili pochybnosti, či skutok zavlečenia nie je premlčaný. Na žiadosť opozície sa do ústavy dostalo spresnenie, že sa zrušujú rozhodnutia štátnych orgánov v rozsahu, v ktorom boli vydané a odôvodnené na základe amnestií, a tiež ustanovenie, že zanikajú zákonné prekážky trestných stíhaní, ktoré mali základ v amnestiách.

Je to len predstieranie, že Slovensko je právnym štátom, ak už v minulosti zanikla trestnosť nejakého činu, nech ho akokoľvek morálne odsudzujeme.
Eduard Bárány, ústavný právnik a poradca premiéra R. Fica

Právnik, ktorý nechcel byť menovaný, však hovorí, že nebude stačiť len zmena ústavy. „Nepremlčateľnosť sa nemôže riešiť len novelou ústavy bez uplatnenia zmien v Trestnom zákone a Trestnom poriadku,“ poznamenal.

Advokát Peter Kubina, ktorý má zastupovať parlament spolu s Kresákom pred Ústavným súdom, dôvod na takúto novelizáciu nevidí. „Novelou ústavy sa nezasahuje do dlhodobo platných pravidiel počítania premlčacích dôb. Dnes v Trestnom zákone a aj v starom Trestnom zákone je ustanovenie, ktoré hovorí, že premlčacia doba neplynie po dobu, po ktorú nebolo možné človeka stíhať pre zákonnú prekážku.

Unikátne je to jedine v tom, že doteraz sa žiadna amnestia nerušila a verím, že už v budúcnosti ani nebude,“ povedal pre Pravdu Kubina. Podľa neho prijatá novela ústavy teda len obsahuje ustanovenie, ktoré hovorí, že pre vylúčenie pochybnosti zrušením amnestie odpadá zákonná prekážka trestného stíhania, ktorú tieto amnestie predstavovali.

Zavlečenie Michala Kováča ml. do Rakúska sa udialo ešte v roku 1995. V marci 1998 premiér Mečiar vydal amnestiu, ktorou zabránil stíhaniu páchateľov. V júli 1998 svoju prvú amnestiu opravil.

Po voľbách v tom istom roku premiér Mikuláš Dzurinda v úlohe zastupujúceho prezidenta amnestie svojho predchodcu zrušil, ale Ústavný súd rozhodol, že ich nemožno rušiť ani meniť. Odvtedy pokračovali neúspešné pokusy vyrovnať sa s nemorálnymi amnestiami. Vo štvrtok však nastal prelom, keď Národná rada schválila zmenu ústavy, ktorá umožňuje amnestie a milosti prezidenta zrušiť.

Ústavný právnik Eduard Bárány, ktorý zastáva názor, že amnestie nie je možné právne zrušiť, povedal, že problém nie je v konkrétnom technickom riešení, ale v samotnom akte rušenia amnestií. Považuje to za katastrofu. „Je to len predstieranie, že Slovensko je právnym štátom, ak už v minulosti zanikla trestnosť nejakého činu, nech ho akokoľvek morálne odsudzujeme. Keď sa po dvoch desaťročiach rozhodne, že sa nebude prihliadať na premlčaciu dobu, tak sa dostáva ten, kto by bol prípadne trestne stíhaný, ešte do horšej pozície, ako keby mu žiadna amnestia nebola udelená,“ vyjadril sa včera pre Pravdu Bárány, ktorý je aj poradcom premiéra.

V súčasnosti je ťažké povedať, či sa páchatelia únosu napokon postavia pred súd a dostanú aj trest. Tento rok na konci augusta uplynie už 22 rokov od únosu prezidentovho syna. Trest by teda pre únoscov prišiel po dlhých rokoch, otázkou však je, či by splnil svoj účel. Samotní politici vnímajú zrušenie amnestií ako vyrovnanie sa s traumou z minulosti, keď sa príslušníci tajnej služby dopustili aktu štátneho terorizmu a ten amnestoval iný štátny orgán.

V každom prípade ani poslanci jednoznačne nehovoria, či súd pošle páchateľov za mreže. Povedal to aj poslanec Peter Kresák vo štvrtok v pléne parlamentu. „Nemajme, prosím, krvavé oči. Nehovorme občanom, že ak sa nám podarí zrušiť amnestie, pôjde osoba X do väzenia. Chceme iba, aby sa obnovila spravodlivosť a aby sa Slovenská republika dokázala po 20 rokoch hrdo pozrieť do očí občanom aj medzinárodnému spoločenstvu,“ vyjadril sa Kresák.

Pokiaľ ide o uznesenie o zrušení Mečiarových amnestií, ale aj milosti prezidenta Michala Kováča jeho synovi v kauze Technopol, na jeho prijatie bude potrebných 90 hlasov poslancov. S tým nebude problém, pretože novela ústavy vo veci rušenia amnestií prešla 124 hlasmi.

Záverečnú bodku za celým procesom dá Ústavný súd. Ten môže odobriť postup Národnej rady, respektíve sa nevyjadrí, čím ho tiež vlastne odobrí, alebo vydá verdikt, že parlament konal v rozpore s ústavou. Viaceré okolnosti však napovedajú tomu, že súd rušenie amnestií nezastaví. Napríklad preto, že nemusí stihnúť lehotu 60 dní na rozhodnutie. V tom prípade bude teda zrušenie amnestií platiť. Ďalší dôvod je, že Ústavný súd je nekompletný a nenájde sa dostatočný počet sudcov, ktorí by vo veci dokázali rozhodnúť.

© Autorské práva vyhradené

156 debata chyba
Viac na túto tému: #Ústavný súd SR #Michal Kováč ml. #únos prezidentovho syna