Uviedli to odborníci v oblasti školstva po tom, čo sa objavil šokujúci návrh zrušiť povinnú maturitu zo slovenského jazyka na gymnáziách. Reformný dokument rezortu školstva v súčasnosti pripomienkuje verejnosť.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Ministerstvo vo svojej vízii o fungovaní školstva navrhuje nepovinnú maturitu zo slovenčiny a zároveň povinnosť skladať skúšku dospelosti z prírodovedného predmetu. Učitelia aj riaditelia gymnázií by na to išli inak. Najskôr by upravili obsah výučby predmetu a potom maturitnú skúšku. Vyučovanie chcú postaviť hlavne na komunikácii.
„V rámci literatúry by malo byť viac interpretácie, čiže nie sa učiť telefónny zoznam, autora a všetky jeho diela,“ navrhuje Ján Papuga, predseda Slovenskej asociácie učiteľov slovenčiny. Žiak by tak s učiteľom diskutoval o motívoch či skrytých významoch jedného diela. Študent by sa mal podľa neho najmä počas hodín literatúry a slohu viac prezentovať.
Slovenčinári by zmenili aj podobu skúšky zo slovenského jazyka. Tá dnešná je podľa nich niekedy špecificky zameraná, že občas váhajú nad odpoveďami. Aj keď ideálny test je ťažké vytvoriť, pomôcť by podľa nich mohlo zvýšenie počtu recenzentov, ktorí sa podieľajú na príprave a úprave testu. Pri tvorbe slohu v rámci maturity by zas odporúčali využívať hybridné žánre. „V Česku majú napríklad jeden zo žánrov rozprávanie s prvkami umeleckého opisu,“ približuje Papuga.
Väčšina Pravdou oslovených odborníkov považuje slovenčinu za súčasť poznania národnej identity či všeobecného vzdelania. Zhodujú sa na tom, že je nevyhnutná tak pre tlmočníka, ako aj pre jadrového fyzika. Podľa nich je nefér, že sa vypúšťa povinná skúška zo slovenčiny a zároveň sa zavádza povinnosť vybrať si prírodovedný predmet.
Ministerstvo vo svojej vízii o fungovaní školstva navrhuje nepovinnú maturitu zo slovenčiny a zároveň povinnosť skladať skúšku dospelosti z prírodovedného predmetu.
Zástancovia nápadu, naopak, tvrdia, že sa vďaka nemu bude gymnazista môcť ľahšie špecializovať na vybranú vysokú školu a budúcu kariéru. Navrhujú napríklad, aby maturita zo slovenčiny bola súčasťou obhajoby práce, na ktorej by študent počas posledného roka pracoval. Tam by sa podľa nich prejavila gramatická aj štylistická zdatnosť študenta.
Ministerstvo zvažuje, že maturitné predmety na gymnáziách rozdelí do dvoch balíčkov. Prvý, spoločenskovedný, by tvorili predmety ako slovenský jazyk a literatúra, dejepis či filozofia. Druhý balíček by obsahoval prírodovedné disciplíny, teda matematiku, fyziku či geografiu. Študent by si na maturitnú skúšku musel z každej skupiny vybrať po jednom predmete. Povinná by zostala maturita z cudzieho jazyka a voliteľného predmetu.
Súhlasíte s vypustením slovenčiny z povinných maturít?
Jozef Škorupa, riaditeľ Gymnázia Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši
„Pokiaľ ide o plusy alebo prečo maturitu nechať v pôvodnej verzii, je to, že na mnohých pracovných pozíciách na Slovensku sa vyžaduje znalosť slovenského jazyka a maturita z neho sa považuje za dôkaz. Maturitná skúška by však mala byť dôkaz, že žiak ovláda slovenský jazyk na dobrej úrovni, a nie či pozná gramatické alebo štylistické nuansy, ktoré v bežnom živote nepoužije. Ja by som preto navrhoval, aby maturita zo slovenčiny bola integrovaná do obhajoby napríklad práce, ktorú by žiak robil, kde by dokázal gramatickú, štylistickú spôsobilosť.“
Ivana Horecká, učiteľka slovenčiny, Gymnázium bilingválne Žilina, na ul. T. Ružičku
„Neviem, či existuje európska krajina, kde by žiaci nematurovali z materinského jazyka a literatúry. Slovenčina ako povinný maturitný predmet so sebou nesie aj určité hodnoty ako poznanie kultúrneho dedičstva, identifikácia sa s národom. Pri tomto predmete nejde len o "preskúšanie vedomostí“. Môže však platiť, že o výkonoch žiaka vieme z vysvedčení. Potom nevidím ako nevyhnutné, aby každý maturoval zo slovenčiny. Na druhej strane, nevidím zmysel ani v tom, aby žiak musel maturovať aj zo spoločenskovedného, aj z prírodovedného predmetu. Ak slobodná voľba predmetov, potom nech je skutočná a dôsledná. O potrebnosti maturity z určitého predmetu tak budú rozhodovať požiadavky vysokej školy."
Lucia Molnár Satinská, lingvistka z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied
„Reforma výučby slovenčiny je určite potrebná, ale zrušenie maturity je strčením hlavy do piesku. Myslím si, že aj vedkyňa potrebuje vedieť presne sformulovať myšlienku, napísať grant, oponentský posudok, pripraviť prezentáciu a to je niečo, čoho základy by mohla dať maturita zo slovenčiny. Literatúra rozširuje obzory, ale som si vedomá toho, že jej výučba môže byť nesmierne nudná. Som však presvedčená, že existuje beletria, ktorá obohatí aj budúceho inžiniera.“
Sibyla Mislovičová, lingvistka z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV
„Každý študent, aj ten, ktorý bude študovať napríklad fyziku, bude v slovenských školách potrebovať slovenský jazyk, a to nielen pri písaní diplomovej práce. Myslím si však, že by bolo užitočné okrem literatúry rozšíriť vyučovanie o hodiny z jazykovej kultúry, štylistiky a rétoriky.“
Ján Papuga, lingvista, predseda Slovenskej asociácie učiteľov slovenčiny
„Problém je v tom, že výučba slovenčiny je dnes málo postavená na komunikácii. Kedysi pri preberaní rečníckeho štýlu mal žiak raz za polrok ústny prejav, dnes to len odovzdá písomne. Je potrebné tlačiť na to, aby sa literatúra neučila ako telefónny zoznam, ale aby bol dôraz na interpretácii. Tiež by som prekopal povinnú literatúru, mať naozaj len pár povinných autorov, ktorí naozaj pohli slovenskou literatúrou, a celú súčasnú slovenskú a zahraničnú literatúru nechať na učiteľovi. Pri slohoch by som sa zameral na praktickejšie žánre, napríklad na stredných odborných školách dať väčší priestor recenzii či odbornému opisu.“