Dôchodcovská odysea za zdravým rozumom

Už si vraj zvykli, že dnešný svet nie je pre starých. Že sa veľmi zrýchlil a vládnu mu technológie, ktoré už vo vyššom veku nejdú tak zľahka do hlavy. Odmietajú sa však zmieriť s tým, že ich akosi pričasto považujú za hlupákov.

03.04.2017 15:00
dôchodca, dôchodok, penzie, spis Foto:
Napriek dôchodcovskému veku sa viacerí starší ľudia odmietajú zmieriť s tým, že ich akosi pričasto považujú za hlupákov.
debata (6)

Že pomaly vo všetkých inštitúciách, na úradoch či v obchodoch sa každý spolieha iba na to, že ako seniori už nedokážu čítať drobné písmenká rôznych zložitých nariadení, zmlúv – a teda, ak treba, ani sa účinne brániť.

„Nemusíte byť práve notorickí sťažovatelia, no ak sa vám len v priebehu jediného týždňa hneď na piatich miestach snažia natlačiť do hlavy kaleráby, tak vás to naštve,“ zdôrazňujú manželia Karol (75) a Jana (72) Farkašovci z Bratislavy, dlhoroční čitatelia Pravdy. Obaja podčiarkujú, že sa nechcú hrať na múdrych a dôležitých. Lenže takisto ich uráža, keď sa k nim ktosi správa ako k nesvojprávnym iba preto, že sú už seniori.

Začína pani Jana, inžinierka ekonómie a bývalá kontrolórka: „Koncom januára som si kúpila zimné topánky, vo výhodnej sezónnej zľave, no beztak nie lacné.“ Výrobok, hoci svetoznámej značky, jej však po dni nosenia zodral päty. Vybrala sa ho reklamovať. „Podľa reklamačného poriadku by tovar po vrátení do 30 dní mali v predajni vymeniť za nový, prípadne mi vrátiť peniaze,“ hovorí.

Predavačky však o takom predpise netušili. „Po prieťahoch mi vedenie po mesiaci písomne oznámilo, že kúpené topánky mi dá opraviť. Vraj ich pätu rozšíri tým, že časť vystrihne alebo vyklepe… Nonsens! To sa vôbec nehanbia?!“ pýta sa.

Druhým „kalerábom“ prispieva pre zmenu pán Karol, niekdajší stredoškolský profesor. Už roky využíva mobil rovnakého operátora. Asi vôbec s najjednoduchším paušálom. Nejaké voľné minúty, hovory s blízkymi zadarmo, žiadne SMS či internet. Stačilo mu naň šesť eur mesačne. „Chcem len presne to isté,“ zdôraznil, keď ho po telefóne žiadali na ďalšie obdobie predĺžiť platnosť jeho zmluvy. „Poštou mi však obratom prišla zmluva úplne s inými podmienkami a začali mi chodiť účty s vyše dvojnásobnou sumou. Trikrát som veci reklamoval a nič sa nezmenilo. Naposledy som spísal sťažnosť, mali by mi asi 20 eur vrátiť, nuž neviem, či sa dočkám.“

Tretia skúsenosť Farkašovcov súvisí s ich vnučkou. Pani Jana ju donedávna každé popoludnie sprevádzala zo školy. Školským autobusom, ktorý prevádzkuje mestský prepravca a kde sa cvikajú bežné lístky. Čo by dôchodkyňa však už MHD jazdí zadarmo. Autobus prechádza celou mestskou časťou, v ktorej vnučka býva. Deti doň pri školách nastupujú a vystupujú. „Vy dnu nesmiete! Spoj je iba pre žiakov!“ vykríkol však toho dňa na pani Janu šofér. „Nesmiem? Doteraz som mohla… A podľa akého nariadenia vlastne nesmiem?!“ Na túto otázku dodnes nedostala odpoveď. Aj keď oslovila mestský magistrát, ktorý list posunul aj prepravcovi. Najprv zareagovali okamžite, vraj vodič konal správne. Odkedy však tvrdohlavo napísala znovu, pričom sa dôrazne zaujímala o predpis, ktorý to šoférovi nariaďuje, na reakciu už vyše mesiaca čaká márne.

Vo štvrtom prípade pani Farkašovú „vytočili“ v pobočke televízneho operátora. „Po zmenách v úvode roka potrebovala som vymeniť technické zariadenie, ktoré upravuje televízny signál,“ hovorí. V sále plnej ľudí sa len spýtala, či tam majú nejakého informátora. „Na osmičke!“ príkro jej poradil jeden zo zamestnancov. Pri priehradke s týmto číslom nikto nesedel takmer pol hodiny. Spýtala sa teda znovu, na čo jej iný pracovník vyštekol: „Sú na školení. Príďte niekedy po prvom apríli!“

Poslednou v jednom týždni bola čudná skúsenosť so správou bytového domu, v ktorom bývajú spolu s ďalšími susedmi, väčšinou tiež v penzijnom veku. Pred piatimi rokmi ho dali zatepliť, no ešte asi tri roky predtým si majitelia niekoľkých bytov stihli svoje lodžiové steny obložiť tepelnoizolačným materiálom svojpomocne. „Urobili to neodborne, bez súhlasu ostatných vlastníkov. Firme, ktorá potom dom zatepľovala, len skomplikovali prácu. Napriek tomu teraz žiadajú, aby sa im finančné náklady na tieto úpravy vrátili. A aby sme sa na ne zložili my všetci obyvatelia domu,“ opisuje pán Karol.

Ako dodáva jeho manželka, žiadatelia o peniaze navyše zneužili, že pracujú v domovom výbore a zmanipulovali starších ľudí, aby ich zámer na domovej schôdzi schválili. „Dokonca im odhlasovali aj to, že ak by sa vec dostala na súd, vlastníci všetkých bytov by museli uhradiť súdne trovy,“ tvrdí. Drzosť žiadateľov podľa Farkašovcov len podčiarkuje fakt, že svoje nároky nepodložili žiadnymi účtenkami za použitý materiál a prácu a všetky ceny len odhadli.

Väčšina penzistov by to asi dávno vzdala. Keď ich dnešná doba nehodne odmieta chápať, je to ako boj s veternými mlynmi. Farkašovci však odolávajú. „Už sme sa zaťali. A pokiaľ budeme vládať, neprestaneme bojovať za zdravý rozum! Ten by mal predsa víťaziť v každej dobe!“

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #dôchodok #Dôchodcovia #seniori #penzisti