Uznesenie v pléne parlamentu predniesol koaličný poslanec za SNS Anton Hrnko a podpísaní sú pod ním okrem neho aj poslanec Smeru Martin Nemky a Elemér Jakab (Most-Híd).
Prezident Andrej Kiska letel podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka medzi Bratislavou a Popradom na vlastnú žiadosť 319-krát. Tieto lety nesúviseli s výkonom jeho funkcie. Ako Kaliňák informoval poslancov NR SR, tieto lety stáli 789 525 eur, pričom prezidentská kancelária za ne neplatila. Navyše, okrem týchto letov letel Kiska podľa Kaliňáka letkou ministerstva vnútra sedemkrát medzi Košicami a Popradom. Tieto lety tiež nesúviseli s výkonom funkcie. Kiska podľa šéfa rezortu vnútra vládnou letkou absolvoval až 70 percent letov, ktoré nesúviseli s jeho funkciou.
V rokoch 2015–2017 lietadlá letky MV vykonali podľa Kaliňáka vyše 800 letov s ústavnými činiteľmi SR. Z toho prezident letel 454-krát, premiér 183-krát, predseda parlamentu 66-krát a ostatní ústavní činitelia, najmä ministri 178-krát. Súkromne využil lietadlo letky MV aj predseda vlády, a to štyrikrát do Prahy a Košíc, za čo zaplatil 9 900 eur.
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) predložil informáciu o využívaní letky ministerstva vnútra za roky 2015 až 2017 na žiadosť poslancov za Smer-SD, ktorí vychádzali z medializovaných informácií, že prezident Andrej Kiska využíva letku na cesty, ktoré nie sú vždy služobné.
Prezident Kiska sa vyjadril k aktuálnej otázke využívania lietadiel letky ministerstva vnútra. „Tak ako som od začiatku svojho pôsobenia rešpektoval vyjadrenia ministra vnútra a využíval vládnu letku, tak teraz opätovne rešpektujem žiadosť ministra vnútra o to, aby som obmedzil využitie vládnej letky. Ak by minister vnútra v sebe našiel odvahu a postavil sa pred verejnosť a skutočne povedal, ako celá táto situácia vznikla, tak celú túto kampaň proti prezidentovi by sme vôbec nemuseli mať,“ povedal.
Matovič žiada zatvoriť obchody aspoň na časť nedieľ
Zatvoriť obchody v nedeľu by bolo lepším riešením, ako zakázať maloobchodný predaj počas všetkých sviatkov. V rozprave k návrhu novely Zákonníka práce poslancov za OĽaNO-NOVA, ktorou sa mal zakázať maloobchodný predaj počas nedieľ, to uviedol Igor Matovič. Navrhol kompromisné riešenie, podľa ktorého by boli v prvom kroku obchody zatvorené počas nedieľ napríklad do 14:00 alebo do 16:00 a o pár rokov by sa mohli obchody počas nedieľ zatvoriť úplne.
Líder OĽaNO-NOVA v súvislosti so schváleným zatvorením obchodov počas 16 sviatočných dní v roku upozornil na to, že ak sviatok na Slovensku pripadne na stred týždňa, ľudia v prihraničných oblastiach môžu ísť za nákupmi do okolitých krajín. "Veľká časť Bratislavčanov skončí v Rakúsku na nákupoch,“ povedal Matovič. Takýchto sviatkov, ktoré pripadnú na stred týždňa, môže byť podľa Matoviča v jednotlivých rokoch šesť až osem.
Ako upozornil poslanec za OĽaNO-NOVA Richard Vašečka, na Slovensku v nedeľu pracuje 21 % ľudí, čo ho radí na prvé miesto v Európe. "Toto číslo za posledné roky výrazne rastie,“ uviedol. V odvetví obchodu podľa neho pracuje 300-tisíc ľudí a niektorí z nich chodia do práce aj v nedeľu, najmä ženy. Zatvorenie obchodov v nedeľu podľa Vašečku podporuje nadpolovičná väčšina spotrebiteľov. Slovensko by sa týmto krokom podľa neho inšpirovalo krajinami, ako sú Francúzsko, Dánsko, Veľká Británia či Rakúsko.
Podľa poslanca Smeru Juraja Blanára treba o zatvorení obchodov počas nedieľ najprv rokovať so sociálnymi partnermi. Je presvedčený o tom, že Slovensko k zakázaniu maloobchodného predaja počas nedieľ raz dospeje. "Ja s týmto návrhom rád budem súhlasiť, ak bude vyrokovaný so sociálnymi partnermi,“ dodal.
Národná rada SR schválila minulý týždeň zatvorenie obchodov počas šestnástich sviatočných dní v roku. Od júna zostanú obchody počas 15 sviatkov zatvorené celý deň, 24. decembra bude zakázaný maloobchodný predaj po 12:00.
O regulačnej novele v skrátenom konaní
Poslanci budú rokovať o novele zákona o regulácii v sieťových odvetviach v skrátenom legislatívnom konaní. Koaliční poslanci totiž zahlasovali za vládny návrh na zrýchlené konanie. Dôvodom skráteného legislatívneho konania je podľa ministra hospodárstva Petra Žigu hrozba značných hospodárskych škôd štátu. Opoziční poslanci sú presvedčení, že na skrátené konanie nie je žiadny dôvod. O samotnej novele regulačného zákona by mali poslanci rokovať hneď po schválení rýchleho konania.
Vďaka novele zákona o regulácii v sieťových odvetviach by sa malo posilniť postavenie vlády pri činnosti a kontrole Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Na základe novely totiž ministerstvá hospodárstva a životného prostredia znova získajú kompetenciu vyjadrovať sa k cenovým rozhodnutiam úradu. Podľa novely bude taktiež menovanie šéfa ÚRSO už len v rukách vlády. Doteraz ho menoval na návrh vlády prezident SR.
Návrh o resocializačných centrách neprešiel
Návrh novely civilného mimosporového poriadku, ktorý predložili na rokovanie parlamentu poslanci za SaS Natália Blahová a Ondrej Dostál, poslanci neposunuli do druhého čítania. Cieľom predloženého návrhu bolo zabezpečiť, aby sa do resocializačných centier dostávali iba osoby, ktoré úspešne absolvovali protidrogovú liečbu alebo liečbu inej závislosti. „Zabezpečí sa tým, že do resocializačných zariadení sa nebudú dostávať závislé osoby, u ktorých hrozia úteky a delikvencia. Takisto sa predloženým návrhom zabezpečuje, aby sa do reedukačného centra, dostavali maloletí len na základe odporúčania znalca z odboru psychológie o tom, že umiestnenie maloletého v takomto type zariadenia je v jeho záujme,“ odôvodňovali predkladatelia.
Poslanci nepodporili odbremenenie riaditeľov škôl
Riaditelia základných a stredných škôl by nemali byť povinní vykonávať priamu vyučovaciu činnosť. To chceli dosiahnuť vo svojom návrhu novely zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch poslanci z SaS Branislav Gröhling, Eugen Jurzyca a Martin Poliačik. „Novela má za cieľ dosiahnuť stav, aby riaditelia základných a stredných škôl neboli povinní vykonávať priamu vyučovaciu činnosť v prípade, ak s tým zriaďovateľ súhlasí,“ odôvodňovali. Zriaďovateľovi sa tým umožní vytvoriť riaditeľom podmienky na to, aby sa mohli (najmä na väčších školách) plne venovať riadeniu chodu školy a neboli zaťažovaní pedagogickou prácou. Poslanci NR SR však návrh nepodporili.