Za schválenie uznesenia zdvihlo ruky 92 zákonodarcov. Popri poslancoch troch strán koalície, Smeru, SNS a Mostu-Híd, zaň však hlasovali už len zástupcovia ĽS NS a trojica nezaradených. Poslanci opozičných SaS a OĽaNO, ktorých lídri Kiskovo „neospravedlniteľné“ lietanie takisto ostro kritizovali, boli poväčšine proti. Dokument nepodporili ani „kollárovci“ zo Sme rodina.
Pravda hneď po hlasovaní oslovila Kanceláriu prezidenta s tromi otázkami: Či sa Kiska výzve podvolí úplne, alebo len súkromné lety za štátne peniaze obmedzí. Či sa bude viac presúvať autom. A či zaplatí zhruba milión eur za doterajšie cesty špeciálom, ktoré nesúviseli s výkonom prezidentskej funkcie, čo mu odporučil šéf Národnej rady Andrej Danko (SNS).
Prezidentov hovorca Roman Krpelan odpovedal iba veľmi stručne: „Platí to, čo prezident povedal v pondelok“. A odcitoval Kiskovo vyjadrenie z pracovného výjazdu do Brezna a Podbrezovej: „Tak, ako som na začiatku svojho pôsobenia ako prezident rešpektoval žiadosť ministra vnútra a využíval vládnu letku, teraz opätovne rešpektujem žiadosť ministra vnútra o to, aby som obmedzil využitie vládnej letky. A bol by som rád, keby aj minister vnútra rešpektoval moje žiadosti.“
Podľa politického analytika Jána Baránka by Kiska mal byť najmä natoľko súdny, aby pochopil, že jeho neustále lety „hore-dole“ si táto krajina nemôže dovoliť. „Už ako kandidát si mal uvedomiť, že funkcia prvého muža štátu nesie so sebou aj isté obmedzenia,“ mieni Baránek.
Nepovažuje síce za vhodné, aby Kiska súkromne prelietaný milión vrátil. No prijal by, aby sa jasne legislatívne vymedzilo, kedy prezident koná ako súkromná osoba a kedy ako štátnik, či aké má mať možnosti cestovať za rodinou do svojho vzdialeného bydliska. „Ak Kiska tvrdí, že je prezidentom 24 hodín denne, prečo tak veľmi zdôrazňoval, že dalajlámu prijal ako súkromná osoba?“ uvažuje.
Baránek tiež porovnáva prezidentov odkaz ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi (Smer) skrytý v citovanom výroku, aby rešpektoval aj jeho dávnejšiu výzvu a odišiel z postu ministra vnútra pre kauzu Bašternák.
„Táto požiadavka na rešpektovanie nie je obojstranne rovnocenná a hlava štátu ňou nemôže operovať,“ tvrdí analytik. Ako vysvetlil, Kaliňák má v rezorte za vládnu letku zodpovednosť, preto sú jeho výzvy k prezidentovi o jej využívaní kvalifikované. Naopak, Kiska žiadnu právomoc odvolať Kaliňáka z ministerského kresla nemá.
Konanie voči Kiskovi v utorok zároveň začal parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Prezident mu bude musieť vysvetliť svoju marcovú cestu do Poľska, na ktorú mal, podľa podnetu Smeru a SNS, zobrať vládnym špeciálom aj svoju dcéru Natáliu a iné súkromné osoby. A poklepať základný kameň mrakodrapu, ktorý tam postaví spoločnosť HB Reavis, kde jeho dcéra pracuje.
Autori podnetu označili za „neprípustné“ aby si Kiska vládnou letkou vozil príbuzných a súkromníkov. V jeho správaní vidia viacnásobný konflikt záujmov a zneužitie verejných peňazí. „Je to legitímny podnet, nech nám pán prezident dá nejaké vysvetlenie,“ argumentoval poslanec Pavol Goga (Smer).
Naopak, opozícia v podnete vidí len politickú hru namierenú voči hlave štátu a pripomína, že na základné kamene neraz poklepával aj premiér Robert Fico (Smer). „Jediný dôvod, prečo súhlasím, aby sa otvorilo konanie, je, že si veľmi rád pozriem vyjadrenie ministerstva vnútra k okolnostiam tohto daného letu,“ uviedol predseda výboru Martin Poliačik (SaS).
Krpelan ešte v marci informoval, že súčasťou Kiskovej delegácie na tejto návšteve neboli na palube lietadla žiadni prezidentovi rodinní príslušníci ani súkromné osoby. „Nikto z členov rodiny prezidenta Kisku nebol v čase jeho návštevy v Poľsku,“ dodal hovorca.
Kritika sa na adresu prezidenta zniesla po tom, čo Kaliňák minulý týždeň predložil snemovni správu o využívaní vládnej letky v uplynulých rokoch. Urobil tak na žiadosť poslancov Smeru, ktorí vychádzali z medializovaných informácií, že hlava štátu ju používa na cesty, ktoré nie sú vždy služobné.
Kiska však pri svojej obrane argumentoval tým, že sám Kaliňák ho kedysi osobne požiadal, aby letku ako prezident využíval čo najčastejšie. „Mrzí ma, že teraz opätovne klame, a že práve takýto človek zastáva takú dôležitú funkciu,“ bránil sa. Minister to však odmieta a tvrdí, že „odporučil prezidentovi, aby letecký útvar využíval len na služobné účely“.
Prezidentove lety v číslach
- Prezident Andrej Kiska podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka letel od nástupu do funkcie v roku 2014 vládnym špeciálom súkromne 382-krát, čo zo štátnej kasy vytiahlo asi 955-tisíc eur. Od 1. januára 2015 do 24. marca 2017 vykonal celkovo 454 letov, z nich 319 súkromných za takmer 800-tisíc eur, a to len medzi Bratislavou, kde má úrad, a Popradom, kde býva jeho rodina.
- Okrem týchto letov letel prezident aj sedemkrát súkromne medzi Popradom a Košicami, pričom vzdušná vzdialenosť oboch miest je 112 kilometrov, kým autom iba o 8 kilometrov viac. Špeciál pritom z Bratislavy do Popradu letel naprázdno, odtiaľ sa s prezidentom a jeho sprievodom presunul do Košíc, potom späť do Popradu a napokon sa prázdny vrátil do Bratislavy.
- Celkovo takto prezident podľa šéfa rezortu vnútra absolvoval vládnou letkou až 70 percent takých letov, ktoré nijako nesúviseli s jeho funkciou.
- Kaliňák tiež v správe vyčíslil, že vládne špeciály v uvedenom období rokov 2015 až 2017 vykonali vyše 800 letov s ústavnými činiteľmi. Z toho popri zmienených 454 letoch prezidenta využil premiér letku 183-krát, predseda parlamentu (SNS) 66-krát a ostatní, najmä ministri, spolu 178-krát. Súkromne okrem Kisku letel špeciálom aj Fico, a to štyrikrát, spiatočne do Prahy a Košíc, za čo však zaplatil 9 900 eur.
Kubánek pokutu 108– tisíc eur nedostane
Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií poslancovi Smeru Stanislavovi Kubánkovi neudelil pokutu 108– tisíc eur, ako to pôvodne členovia výboru navrhovali. Koaliční poslanci Kubánka podržali a Jozef Burian (Smer) navrhol, aby voči nemu začali nové konanie.
Výbor riešil deväť konaní voči Kubánkovi, keďže vo viacerých rokoch nemal pozastavenú živnosť a bol aj konateľom v obchodnej spoločnosti. Burian navrhuje, aby Kubánek dostal dve pokuty. Jednu za nepozastavenú živnosť a druhú za to, že bol konateľom v obchodnej spoločnosti. Za každú by mu hrozila pokuta vo výške šesť mesačných platov verejného funkcionára, spolu približne 24-tisíc eur. Týmto návrhom by sa mal výbor zaoberať na ďalšom rokovaní.
Poslanec Ondrej Dostál (SaS) navrhoval, aby za každý rok dostal Kubánek pokutu, čo by činilo 108-tisíc eur. Poslanci však návrhy uznesení nepodporili. Predseda výboru Martin Poliačik bol z výsledku sklamaný, podľa neho sa každé jedno z deviatich majetkových priznaní malo na výbore otvárať samostatne. „Predpokladal som, že všetkých deväť uznesení skončí pokutou. Koaliční kolegovia Kubánka podržali a majú návrh alternatívneho riešenia,“ povedal Poliačik.
Výbor sa zaoberal aj poslancami, ktorí pred parlamentnými voľbami strane Sieť požičali čiastku prevyšujúcu 35-násobok minimálnej mzdy a neuviedli to v majetkovom priznaní. Výbor sa uzniesol, že poslanci Andrej Hrnčiar a Eduard Adamčík (obaja Most-Híd) musia zaplatiť pokutu vo výške trojnásobku platu verejného funkcionára.
Poslanci Peter Šuca (Smer) a Eugen Jurzyca (SaS) podľa prijatého uznesenia prídu o šesť platov. Dôvodom je, že počas funkčného obdobia nemali pozastavenú živnosť.
Pôvodný článok z agentúr sme nahradili článkom z denníka Pravda.