Pri Rázsochách má štátu radiť súkromník

, , 05.04.2017 07:00
Rázsochy, nemocnica,
Na rozostavaných bratislavských Rázsochách má vyrásť nová univerzitná nemocnica. Autor: ,

Na Slovensku je dosť manažérov, ktorí dokážu riadiť nemocnicu. Tvrdí to Slovenská lekárska komora, ktorej sa nepáči koncepcia výstavby novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave (UNB). Tú má v stredu schváliť vláda. Podľa nej bude štát päť rokov platiť za rady pri výstavbe aj projekte súkromníkovi, ktorého bude hľadať v medzinárodnom tendri.

Rezort zdravotníctva takúto spoluprácu nazval hybridným modelom. Komore odkazuje, že netreba prepadať panike, pretože prevádzkovať aj vlastniť toto zdravotnícke zariadenie bude štát. Nemocnica by mala podľa návrhu stáť v lokalite Rázsochy. Hotová by mala byť v roku 2022.

Zástupcom lekárskej stavovskej organizácie sa nepáči, že dozor a kontrolu nad výstavbou bude mať súkromný koncesionár, ktorý potom podľa nej získa zdravotnícke zariadenie do správy. „Pridelená výstavba a následne prevádzkovanie novej UNB koncesionárom (manažérom zdravotnej starostlivosti) tým vyjadruje preukázateľné zlyhávanie štátu vo svojej funkcii efektívne riadiť verejné nemocnice,“ povedal prezident Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár.

Podľa neho ide aj o nepriamu dehonestáciu kvality a úrovne riadiacich pracovníkov na Slovensku, keď sa hľadá spása v zahraničných manažéroch. „Sme presvedčení, že na Slovensku je dosť erudovaných a vyškolených manažérov v zdravotníctve,“ doplnil.

Jedinú cestu vidí Kollár v tom, že štát bude garantom prípravy, realizácie výstavby a tiež prevádzkovateľom. Komora aj s ďalšími odbornými spoločnosťami žiadajú, aby boli pri ďalšej tvorbe projektu.

„Zámerom je vybrať v úvode projektu v medzinárodnej súťaži partnera, ktorého úlohou je vytvoriť a nastaviť koncepčný model medicínskych a nemedicínskych procesov. Prevádzkovať a vlastniť nemocnicu bude však štát,“ reagovalo na kritiku ministerstvo zdravotníctva prostredníctvom svojej hovorkyne Zuzany Eliášovej.

Podľa koncepcie rozvoja novej Univerzitnej nemocnice ministerstvo verejne obstará tzv. manažment zdravotnej starostlivosti, teda spoločnosť, ktorá bude spolupracovať pri návrhu medicínskeho profilu nemocnice, spracuje architektonickú štúdiu a projektovú dokumentáciu. Zároveň bude vykonávať poradcu vo vzťahu ku generálnemu dodávateľovi stavby.

Univerzitnú nemocnicu Bratislava v súčasnosti tvorí päť nemocničných zariadení v rôznych častiach hlavného mesta. Všetky spolu majú 2 575 lôžok. Ministerstvo zdravotníctva v koncepcii počíta už iba s dvoma nemocnicami univerzitného typu – obnovenej ružinovskej a novej na Rázsochách.

Areál na Kramároch má postupne prechádzať do útlmu a napokon zaniknúť. Nemocnica v Starom Meste sa zmení na centrum na liečbu nervových, duševných chorôb a geriatrických pacientov. Zo zariadenia v Podunajských Biskupiciach bude doliečovací ústav a petržalská nemocnica dostane prívlastok mestská, rozsah jej starostlivosti by mal zostať zachovaný.

Lekári tiež poukazujú na to, že na Rázsochách po takýchto redukciách naplánovali málo postelí, nie viac ako 600. Lôžková kapacita podobných nemocníc v Európe býva podľa nich väčšia. Eliášová oponuje, že počet lôžok klesne oproti súčasnému stavu iba o 160, ráta sa však so zvýšením dlhodobej, geriatrickej a ošetrovateľskej starostlivosti. „Slovenská lekárska komora bola od začiatku oslovená zo strany ministerstva zdravotníctva a aktívne sa podieľala na procese prípravy tohto materiálu,“ uzavrela hovorkyňa.

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko sa domnieva, že do lôžkového fondu by sa mala počítať kapacita všetkých nemocníc v Bratislave vrátane súkromnej, ktorú postaví spoločnosť Svet zdravia.

„Z nášho pohľadu je kľúčové, aby sa tieto lôžka jednoznačne počítali. Pacient nerozoznáva, či sú súkromné, alebo štátne, ale sú to postele, ktoré sa delia na akútne, chronické a psychiatrické. Univerzitná nemocnica bude mať dve časti, rekonštruovaný Ružinov a novú nemocnicu, tým pádom bude lôžok viac. Pre Bratislavu budú aj chronické lôžka v starej nemocnici a v Petržalke tiež,“ vymenoval Petko. Spoločnosť Svet zdravia koncom minulého roka ohlásila, že do roku 2021 v hlavnom meste postaví prvú koncovú nemocnicu novej generácie. Zariadenie so 400 posteľami má vyrásť v lokalite Bory.

Najväčšiu rakúsku nemocnicu financuje štát aj mesto

V Rakúsku sídli najväčšia nemocnica v hlavnom meste Viedni. Patrí medzi najväčšie nemocnice svojho druhu v Európe. Oficiálny názov znie: Allgemeines Krankenhaus der Stadt Wien, skrátene AKH, čo možno preložiť do slovenčiny ako Všeobecná nemocnica mesta Viedeň. Funguje ako univerzitná a prostredníctvom viedenskej medicínskej univerzity sa podieľa na vzdelávaní a príprave budúceho odborného personálu. Nemocnica zamestnáva takmer 9 000 ľudí a disponuje až 2 000 lôžkami. Poplatky na starostlivosť o jedného pacienta sa v roku 2017 pohybujú vo výške 1 200 eur, suma na obyvateľov pochádzajúcich z cudziny je o niečo vyššia. Na financovaní nemocnice sa podieľa hlavne štát s mestom Viedeň a univerzitou. Ich posledná obrovská investícia v hodnote 2,2 miliardy eur je určená na rozvoj, medziiným na nákup nových medicínskych prístrojov a zariadení. (aa)

Nová nemocnica má ušetriť stámilióny

Stámilióny eur sa majú ušetriť zmenami vo fungovaní Univerzitnej nemocnice v Bratislave (UNB). Projekt reorganizácie UNB, vybudovania novej nemocnice s kapacitou 578 lôžok na Rázsochách, rekonštrukcie a dostavania ružinovskej nemocnice a zatvorenie Kramárov podľa ministerstva financií prinesie čistú súčasnú hodnotu vo výške 289 miliónov eur.

Investícia sa má vrátiť do roku 2032. Ak by nenastali žiadne zmeny a všetko by fungovalo tak ako doteraz, čistá súčasná hodnota by bola podľa ministerstva negatívna, a to –387 miliónov eur. Čistú súčasnú hodnotu treba brať ako finančné toky za celé obdobie, ktoré zohľadňujú prínosy aj náklady na financovanie.

Univerzitná nemocnica v Bratislave dnes generuje ročnú stratu vo výške približne 35 miliónov eur. V roku 2023 má mať stratu 29 miliónov eur. "Výstavba novej nemocnice aj rekonštrukcia predpokladajú po dokončení výstavby a zefektívnení prevádzky výrazné zlepšenie hospodárenia. Výstavba novej nemocnice má priniesť prevádzkový zisk 15 miliónov eur v roku 2024.

V prípade rekonštrukcie a optimalizácie sa predpokladá postupné zlepšovanie stratového hospodárenia a následne približne vyrovnaný rozpočet od roku 2025," tvrdí vo svojej analýze Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií. Analýza nepočíta s plánovanou súkromnou koncovou nemocnicou v lokalite Bory, ktorá má mať 400 lôžok.

Výstavba novej nemocnice a reorganizácia zároveň očakáva prínosy z lepšej starostlivosti a zníženia odvrátiteľnej úmrtnosti v bratislavskom regióne o 5 percent do roku 2030. Stavba novej nemocnice má stáť 236 miliónov eur, rekonštrukcia a dostavba nemocnice v Ružinove 72 miliónov eur bez DPH.

Výstavbu a prevádzku bude financovať štát, súkromný manažér zdravotnej starostlivosti má však dohliadnuť nad stavbou a nastaviť procesy tak, aby zabezpečil lepšie hospodárenie nemocnice a mohol manažment po piatich rokoch odovzdať štátu. Súkromný manažér má za naplnenie úspor dostať odmenu 2,5 miliónov eur ročne po dobu 5 rokov.

„Financovanie štátom spolu s obstaraním súkromného manažéra zdravotnej starostlivosti (hybridný model) vyhodnotilo ministerstvo zdravotníctva ako nákladovo efektívnejšie ako PPP, aj ako variant so štátnym financovaním a manažmentom. Súkromný manažér má ušetriť počas výstavby aj prevádzky novej nemocnice,“ dodáva Útvar hodnoty za peniaze.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Rázsochy #Univerzitná nemocnica v Bratislave
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku