Prokurátor Michal Serbin, ktorý ešte v roku 2000 podal obžalobu na súd na 13 ľudí vrátane šéfa tajnej služby Ivana Lexu, si myslí, že ak sa nájde odvaha sudcu vyhodnotiť objektívne dôkazy zhromaždené vo vyšetrovacom spise, tak páchatelia únosu môžu byť odsúdení. „Pre očistu spoločnosti a fakt, že príslušníci štátneho orgánu chránení nezákonnou amnestiou si nemôžu dovoliť zneužívať svoje postavenie, by mali dostať tresty odňatia slobody nepodmienečne ako výstrahu pre iných porušovateľov právneho poriadku v Slovenskej republike,“ povedal pre Pravdu Serbin.
Poslanci podľa očakávania urobili rozhodujúci krok, aby sa k slovu mohli dostať súdy. Národná rada drvivou väčšinou hlasov schválila uznesenie, ktorým zrušila Mečiarove amnestie z marca a z júla 1998. Zároveň zrušila aj milosť prezidenta Michala Kováča z decembra 1997 pre jeho syna v kauze Technopol. Za hlasovalo 129 poslancov vládnej koalície a opozície. Uznesenie nepodporili kotlebovci. Celé hlasovanie…
Okamžite ako vyjde uznesenie parlamentu v Zbierke zákonov, musí začať konať Ústavný súd. Bude mať 60 dní na to, aby rozhodol, či je uznesenie v súlade s ústavou. Ak to do dvoch mesiacov nestihne, tak rozhodnutie parlamentu o zrušení Mečiarových amnestií bude platiť. Ďalšou možnosťou je, že sa vyjadrí a potvrdí zrušenie amnestií alebo rozhodnutie parlamentu zastaví. Únos prezidentovho syna do Rakúska sa stal 31. augusta 1995. O niekoľko mesiacov neskôr, v roku 1996, zhorel pri výbuchu svojho auta Róbert Remiáš, ktorý bol spojkou korunného svedka únosu. Keď premiér Vladimír Mečiar prevzal niektoré právomoci hlavy štátu v roku 1998, amnestoval páchateľov trestného činu zavlečenia. Od roku 1999 nasledovali neúspešné pokusy s amorálnymi amnestiami skoncovať.
Premiér Fico označil zrušenie amnestií za jeden „z najvýznamnejších počinov“ vládnej koalície za posledných dvanásť mesiacov. „Dozrel čas a politická vôľa, aby sme túto stigmu slovenskej politiky hlasovaním v Národnej rade odstránili,“ vyhlásil Fico. Podľa neho riešenie, s ktorým prišla vládna koalícia, bolo jediné možné, aj keď je presvedčený, že je na hrane ústavnosti. Zároveň vyzdvihol spoluprácu s opozíciou a fakt, že do procesu zrušenia amnestií sa zahrnul aj Ústavný súd.
Šéf parlamentu Andrej Danko (SNS) ocenil, že došlo k zhode koalície a opozície. „Čo sa nám trom podarilo, je, že sme zastavili politické preteky na tejto politickej téme, kto je lepší a kto je horší,“ povedal Danko.
Podľa šéfa vládneho Mostu-Híd Bélu Bugára sa rozhodnutím parlamentu mení novodobá história SR a umožní sa vyšetrenie únosu prezidentovho syna. „Robili sme to ako vládna koalícia v presvedčení, že to dlhujeme občanom, aj keď sme to nezapríčinili,“ zdôraznil šéf Mostu-Híd. Verí, že Ústavný súd potvrdí zrušenie Mečiarových amnestií a milosti prezidenta Michala Kováča pre jeho syna.
Opozícia sa pokúšala presadiť vlastné riešenie zrušenia amnestií, s ktorým prišiel poslanec klubu OĽaNO-Nova Ján Budaj. Tento návrh však nemal podporu vládnej koalície. Smeru a SNS prekážalo, že chce vynechať z hry Ústavný súd.
Budaj privítal, že vládna koalícia zmenila postoj a nakoniec spolu s opozíciou Mečiarove amnestie zrušila. „Už som toľko chválil aj pána Fica, aj vládnu koalíciu, že to nechcem preháňať. Verme, že bude takto konať aj v budúcnosti," uviedol Budaj. Prečítal list matky zavraždeného Róberta Remiáša, v ktorom poslancom ďakovala, ako sa zachovali pri hlasovaní. „Odteraz môžeme mať nádej, že sme urobili jeden krok smerom od zlého dedičstva mafiánskych 90. rokov a že sa politika na Slovensku odkláňa od kriminálnych praktík,“ citoval okrem iného z listu Budaj.
Otázky a odpovede
Čo bude nasledovať po zrušení amnestií?
Ústavný súd bude musieť do dvoch mesiacov rozhodnúť, či je zrušenie Mečiarových amnestií v súlade s ústavou. Ak do polovice júna nerozhodne, platí to, čo prijal parlament. Koalícia presadila, že ak by sa Ústavný súd nevyjadril, zrušenie amnestií platí a v budúcnosti to nebude možné zvrátiť. Ak by sa na Ústavný súd obrátili páchatelia únosu prezidentovho syna, že sú stíhaní po zrušení amnestií, súd bude musieť ich ústavnú sťažnosť odmietnuť. Rozhodovanie Ústavného súdu sa môže predĺžiť, ak budú advokáti zastupujúci pred súdom parlament, namietať zaujatosť niektorých sudcov Ústavného súdu. Ten sa tým bude musieť zaoberať.
Môže už začať v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. konať polícia, prokuratúra a súdy?
Tí budú môcť konať hneď po tom, čo vyjde uznesenie parlamentu o zrušení Mečiarových amnestií v Zbierke zákonov. Nemusia ani čakať na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý bude posudzovať súlad uznesenia s ústavou. Polícia, prokuratúra a súdy môžu konať automaticky, pretože parlament zrušil rozhodnutia vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov o zastavení vyšetrovania alebo o odložení veci. V tomto prípade neplatí ani premlčacia lehota.
Kedy sa môžu pred súd postaviť 13 obvinení v kauze zavlečenia?
Na Okresnom súde Bratislava III, kde bola pred 17 rokmi podaná obžaloba, bude musieť sudca naštudovať spis, ktorý má asi 20-tisíc strán. Ten môže vec vrátiť na došetrenie. Ak mu tento postup odobrí druhostupňový súd, polícia a prokuratúra budú musieť došetrenie vykonať. V opačnom prípade sudca vytýči hlavné pojednávanie. Naštudovať spis bude musieť aj prokurátor, pretože Michal Serbin, ktorý obžalobu podával, je už v penzii.
Prokuratúra a súdy ihneď ako prijaté uznesenie parlamentu vyjde v Zbierke zákonov, môžu začať konať. Nemusia čakať na verdikt Ústavného súdu. Prokuratúra by mala požiadať súd, aby sa kauzou únosu zaoberal. Obžaloba na páchateľov únosu je uložená na Okresnom súde Bratislava III. Niektorí právnici však hovoria, že bude potrebné ešte zmeniť Trestný poriadok. Ten umožňuje obnovu konania, ak sa objavia nové skutočnosti alebo dôkazy. Zrušenie amnestie tam však nepatrí. Námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky nedávno pre Pravdu povedal, že bude preto potrebné novelizovať Trestný poriadok, aby súdy mohli konať. Ministerstvo spravodlivosti má iný názor. Jeho hovorca odkázal na prijatú novelu ústavy. V nej sa hovorí, že sa zrušujú rozhodnutia štátnych orgánov v rozsahu, v ktorom boli vydané a odôvodnené na základe amnestií a milostí.
Pokiaľ ide o zrušenie milosti Michala Kováča pre jeho syna v kauze Technopol, opozícia tlačila na vládne strany, aby sa zrušili všetky Kováčove milosti v tejto kauze. Najskôr sa rôznili informácie o tom, koľkých osôb by sa milosti mali týkať. Kancelária prezidenta denník Pravda pred časom informovala, že Kováč omilostil v spomínanej veci celkovo šesť osôb. Opozícia vyčítala koalícii, že medzi omilostenými je aj kontroverzný podnikateľ Marian Kočner, a pýtala sa, prečo ho chcú chrániť. Politici vládnej koalície argumentovali napríklad tým, že ich úlohou nebolo riešiť kauzu Technopol, ale problém príbuzenského vzťahu, keď otec – prezident omilostil syna.
Treba pripomenúť, že zrušenie Mečiarových amnestií sa vzťahuje aj na páchateľov zmareného referenda v roku 1997. Vtedajší prezident Michal Kováč pripojil k trom referendovým otázkam o vstupe Slovenska do NATO aj štvrtú o priamej voľbe hlavy štátu občanmi. Vtedajší minister vnútra za HZDS Gustáv Krajči prevzal na seba zodpovednosť, dal vytlačiť hlasovacie lístky len s tromi otázkami bez štvrtej o priamej voľbe prezidenta. Stalo sa, že niekde dostali ľudia lístok s tromi, inde so štyrmi otázkami. Referendová komisia následne vyhlásila, že referendum bolo zmarené.
Uzneseniu parlamentu o zrušení amnestií predchádzala minulotýždňová zmena ústavy, ktorá dala poslancom zmocnenie zrušiť amnestie a milosť prezidenta, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu.
Podľa politológa Tomáša Koziaka bolo potrebné celú kauzu okolo Mečiarových amnestií už uzavrieť, pretože traumatizovali spoločnosť. „Udiali sa veci, ktoré boli nielen za hranou zákonnosti, ale aj fungovania demokracie. Nie je možné, aby sa štátny orgán využíval na vybavovanie si politických účtov a takých závažných trestných činov ako je únos a vražda, čo je na úrovni diktatúr,“ zhodnotil politológ. Ako ďalej uviedol, je skeptický, či dôjde aj k odsúdeniu a potrestaniu vinníkov. „Je to veľká výzva pre fungovanie právneho štátu a súdov. Každý súdny človek si myslí, že za spáchaný trestný čin má prísť trest. Určití ľudia, ktorí sú označovaní za vinníkov a majú finančné prostriedky a vplyv, sa budú brániť zubami-nechtami,“ dodal politológ.
Fakty o únose Michala Kováča ml., udelení a zrušení amnestií
- 31. augusta 1995 – Ôsmi muži zastavili auto syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča neďaleko Svätého Jura pri Bratislave, kde býval. Vyvliekli ho z auta, dostal elektrické šoky a násilím doňho vliali fľašu whisky. Prebral sa pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu. Na základe telefonátu zo Slovenska ho našla rakúska polícia.
- 2. septembra 1995 – Prezident Michal Kováč požiadal ministra zahraničných vecí Juraja Schenka, aby požiadal Rakúsko o vydanie jeho syna. Premiér Vladimír Mečiar nevidel zo strany vlády právne dôvody žiadať rakúske orgány o vydanie. Kováč ml. sa vrátil na Slovensko vo februári 1996.
- september 1995 – Prvému vyšetrovateľovi zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny Jaroslavovi Šimuničovi bol odňatý tento prípad.
- október 1995 – Druhému vyšetrovateľovi zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny Petrovi Vačokovi bol tento prípad odňatý. Novým vyšetrovateľom sa stal Jozef Číž.
- 29. apríla 1996 – V Bratislave pri nevyjasnenom výbuchu auta zahynul jeho vodič Róbert Remiáš, blízky priateľ bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa, korunného svedka únosu.
- máj 1996 – Číž vyšetrovací spis zavlečenia uložil do šuplíka, zdôvodnil to nedostatkom dôkazov na začatie trestného stíhania.
- december 1997 – Prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi milosť.
- 3. marca 1998 – Vtedajší premiér Vladimír Mečiar vyhlásil v zastúpení prezidenta rozhodnutie o amnestii vzťahujúcej sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml.
- 7. júla 1998 – Premiér Mečiar opravil svoju amnestiu z 3. marca. Nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečenia Kováča ml. do cudziny.
- 8. decembra 1998 – Po parlamentných voľbách nový premiér a zastupujúci prezident Mikuláš Dzurinda zrušil Mečiarove amnestie. Umožnil tým konať v kauzách zmareného referenda a zavlečenia Kováča ml.
- 4. februára 1999 – Ústavný súd rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť, čím negoval Dzurindovo rozhodnutie.
- november 2000 – Bratislavský krajský prokurátor Michal Serbin podal na Krajskom súde v Bratislave obžalobu na poslanca Národnej rady a exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu a ďalších 12 ľudí. Obvinil ich z trestného činu zavlečenia Kováča ml. do cudziny.
- jún 2001 – Trestné stíhanie obvineného Lexu a spol. v kauze Kováčovho únosu do cudziny senát Okresného súdu Bratislava III zastavil. Krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania kvôli amnestiám.
- august 2002 – Generálna prokuratúra podala sťažnosť proti zastaveniu trestného stíhania na Najvyšší súd.
- december 2002 – Najvyšší súd zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry. Konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra Vladimíra Mečiara z roku 1998.
Obvinení zo zavlečenia prezidentovho syna
Ôsmich príslušníkov SIS – Ivana Lexu, Gejzu V., Róberta B., Milana L., Petra S., Michala H., Romana K. a Igora K. prokurátor v roku 2000 obvinil z trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa a zo zavlečenia do cudziny, z lúpeže a vydierania. Deviaty príslušník SIS Igor M. bol obvinený z iného trestného činu súvisiaceho s únosom. Šéf kontrarozviedky Jaroslav Svěchota bol tiež pôvodne obvinený, ale Ústavný súd obvinenie zrušil.
- Ivan Lexa (riaditeľ SIS od apríla 1995 do októbra 1998) dnes podniká, má ranč v Pezinku v tesnej blízkosti Špecializovaného trestného súdu. Bývalý šéf tajných mal dať podľa obžaloby ústny pokyn agentovi Michalovi H. vytvoriť organizovanú skupinu osôb napojených na podsvetie, ktorá mala sledovať a zavliecť Kováča ml. do Rakúska.
- Jaroslav Svěchota (vtedajší šéf kontrarozviedky SIS a neskôr Lexov námestník) bol tiež pôvodne obvinený. Senát Ústavného súdu pod vedením Tibora Šafárika v decembri 1999 v jeho prípade zrušil uznesenie o obvinení zo zavlečenia. O podnetoch ďalších obvinených v tejto kauze vrátane viacnásobných podnetov Lexu rozhodoval iný senát Ústavného súdu, ktorý ich vyhodnotil ako neopodstatnené a podnety odmietol. Svěchota po odchode z tajnej služby v roku 1998 robil advokáta, v novembri 2004 zomrel.
- Gejza V. (vtedajší riaditeľ odboru sledovania a operatívnej techniky SIS) podľa prokurátora mal prikázať použitie ITP na sledovanie zavlečeného Kováča ml.
- Róbert B. (vtedajší vedúci oddelenia sledovačky)
- Milan L. (vtedajší vedúci oddelenia inšpekcie SIS) po roku 2006 pracoval na ministerstve životného prostredia, keď ho riadili nominanti SNS. Pôsobil aj v Slovenskej inšpekcii životného prostredia.
- Peter S. (vtedajší zástupca vedúceho 1. oddelenia SIS)
- Roman K. (vtedajší príslušník odboru špeciálnych operácií SIS) podľa obžaloby mal previezť Kováča ml. cez hraničný priechod Berg do Hainburgu.
- Igor K. (vtedajší príslušník odboru špeciálnych operácií SIS) podľa obžaloby mal previezť Kováča ml. cez hraničný priechod Berg do Hainburgu.
- Michal H. (riadil v tajnej službe odbor špeciálnych operácií). Podľa obžaloby na Lexov príkaz vytvoril organizovanú skupinu civilných osôb, ktorá mala zadržať a uniesť Michala Kováča ml. Podľa obžaloby mal byť pri zastavení auta Kováča ml. a únose vo Sv. Jure. Michal H. spolupracoval so synom Jána Čarnogurského (bývalý politik za KDH) na viacerých obchodných projektoch. Viackrát sedel vo vyšetrovacej väzbe, nielen v súvislosti s únosom, ale aj pre podozrenia z vydierania desiatok podnikateľov a iných obetí pre zisk. Tieto zločiny mali vykonávať tajné komandá zložené z bývalých a aktívnych policajtov.
- Igor M. (vtedajší príslušník SIS) mal podľa obžaloby dať zlikvidovať stopy po mercedese, ktorý sa zúčastnil na únose, prokurátor ho obvinil z trestného činu nadržiavania.
Štyri civilné osoby – Ľuboša K., Martina L., Miroslava Š. a Jozefa Z. prokurátor obvinil z trestného činu zavlečenia do cudziny, lúpeže, vydierania v spolupáchateľstve.
- Ľuboš K. (bývalý elitný policajt a siskár) sa podľa obžaloby priamo podieľal na zavlečení Kováča ml. do Rakúska. V čase únosu bol zamestnancom SBS, ktorá bola pod vplyvom SIS. Najvyšší súd ho vlani poslal na 14 rokov za mreže za falšovanie zmeniek v hodnote 2,4 milióna eur, vlani utiekol do Mali, Slovensko požiadalo o jeho vydanie.
- Martin L. (bývalý policajt) bol v súvislosti s únosom vo väzbe. Podľa obžaloby sa priamo podieľal na zavlečení Kováča ml. do Rakúska.
- Miroslav Š. (človek z podsvetia) mal blízko k mafiánskemu gangu takáčovcov. Podľa obžaloby sa podieľal na zastavení mercedesu s Kováčom ml. pri Sv. Jure a pod hrozbou zbraňou ho prinútil nastúpiť do pristaveného auta tajnej služby.
- Jozef Z. (človek z podsvetia) sa podľa prokuratúry podieľal na zastavení mercedesu s Kováčom ml. pri Sv. Jure, a pod hrozbou zbraňou ho prinútil nastúpiť do pristaveného auta tajnej služby.
(vv)
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom z denníka Pravda.