Minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) predstavil dva návrhy zákonov, ktoré podľa neho prinášajú dlho očakávané novinky. „Mali by zvýšiť flexibilitu vysokých škôl pri poskytovaní vysokoškolského vzdelávania a ich vnútornej činnosti a zároveň posilniť zodpovednosť za kvalitu poskytovania vysokoškolského vzdelávania,“ vyhlásil Plavčan. Podľa neho sa zhodujú s reformou školstva a zároveň boli aj súčasťou programového vyhlásenia vlády. „Niet na čo čakať, je potrebné tieto zmeny uskutočniť rýchlo,“ dodal minister.
Návrh zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania mení hodnotenie kvality vysokých škôl. Namiesto dnešnej Akreditačnej komisie by ich mala posudzovať nezávislá a verejnoprávna Slovenská akreditačná agentúra, ktorá vznikne zo zákona. Akreditačná komisia zanikne.
Plavčan si myslí, že zmeny v akreditácii môžu viesť k optimalizácii siete vysokých škôl. „Neviem, či to bude znamenať práve inštitucionálne zníženie počtu. V každom prípade sa hodnotenie výskumu a vývoja oddelí a hodnotenie tvorivej činnosti nebude povinné. Ak sa škola nebude uchádzať o toto hodnotenie, tak automaticky stráca časť peňazí zo štátneho rozpočtu,“ uviedol minister.
Problémom v tomto sektore je značne vysoký počet škôl, časť z nich je s pochybnou kvalitou. Tie vychovávajú absolventov, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce. V súvislosti s nimi sa v kuloároch otvorene hovorí o kupovaní si titulov. Vysoké školy už dvakrát prešli komplexnou akreditáciou, ktorá mala počet zredukovať. Jej výsledky podľa ministerstva nepriniesli očakávané zásadnejšie rozlíšenie kvality vysokých škôl, preto sa rozhodlo pre nezávislú agentúru. Tento model funguje vo väčšine krajín EÚ.
Bývalý minister školstva Juraj Draxler (nom. Smeru) pripomenul, že Akreditačná komisia sa v minulých rokoch snažila prostredie vyčistiť, napríklad pomerne tvrdo zakročila proti rôznym alokovaným pracoviskám. „Redukcia vysokých škôl je v prvom rade záležitosťou toho, či sa podarí vytvoriť priestor, či už Akreditačnej komisii, alebo v novom ponímaní Slovenskej akreditačnej agentúre. Je dôležité, aby mala voľné ruky, aby bola dobre personálne obsadená a aby mala aj materiálne podmienky na svoju prácu. Pokiaľ sa toto nepodarí splniť, tak je relatívne jedno, aký model je nastavený,“ konkretizoval Draxler.
Druhá výrazná zmena, s ktorou prichádza Plavčan, sa týka vysokoškolských učiteľov. Podľa návrhu novely zákona o vysokých školách na pedagogickú funkciu už nebude potrebný titul profesora a docenta. Znamená to, že školy sa takto otvoria odborníkom z praxe. Katedry či fakulty budú však musieť učiteľské miesta obsadzovať konkurzom. Takýto pedagóg bude potom musieť do šiestich rokov prejsť najmenej habilitačným konaním. „Prednosti tejto zmeny by sa prejavili, ak by vysoké školy vedeli pritiahnuť do svojich radov aj odborníkov zo zahraničných inštitúcií,“ zhodnotil prezident Slovenskej rektorskej konferencie Rudolf Kropil.
Pre viac komfortu pre študentov novela zákona upravuje aj pravidlá školného pri prekročení bežnej dĺžky štúdia. Bezplatne budú môcť študovať o jeden rok dlhšie, čiže šesť rokov. V súčasnosti to takto funguje už napríklad v Českej republike. „Pri viacerých diskusiách sme sa stretávali s problémom, že náš systém, keď pri prekročení o jeden rok študenti platia celoročné školné, je dosť striktný. Takže ho zvoľňujeme a zavádzame možnosť akéhosi jedného omylu. Takisto sa tým rieši problém, že v prípade neúspešnej štátnej skúšky alebo pri akademickej mobilite, ak im neuznajú hneď všetky predmety, musia študenti prirodzene pokračovať v štúdiu o rok dlhšie,“ spresnil generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl ministerstva školstva Jozef Jurkovič.
Obe novely sú súčasťou medzirezortného pripomienkového konania do 26. apríla. Ich účinnosť ministerstvo navrhuje od 1. januára 2018.