Amnestie v kauze únosu čakajú na okresnom súde

Aj keď v kauze únosu Michala Kováča ml. už môže Okresný súd Bratislava III konať, rozhodol sa, že tak neurobí. Chce si najskôr počkať na verdikt Ústavného súdu, ktorý má do 60 dní povedať, či je uznesenie parlamentu o zrušení Mečiarových amnestií v súlade s ústavou. Ide o prekvapujúce rozhodnutie, pretože uznesenie Národnej rady už vyšlo v Zbierke zákonov a nič súdu nebráni v tom, aby kauzu únosu otvoril.

, 06.04.2017 13:55, aktualizované: 19:20
ústavný súd Foto:
Ústavný súd má do 60 dní rozhodnúť, či je uznesenie parlamentu o zrušení Mečiarových amnestií v súlade s ústavou.
debata (8)

Poslancovi a ústavnému právnikovi Petrovi Kresákovi z Mostu-Híd sa to nezdá. „Neviem, či je konanie okresného súdu v súlade so zákonom, pretože uznesenie parlamentu je platné a účinné,“ povedal pre Pravdu Kresák.

Spis s obžalobou na 13 ľudí vrátane vtedajšieho riaditeľa tajnej služby Ivana Lexu, ktorí sa mali podieľať na únose Kováča ml., podal prokurátor Michal Serbin ešte v roku 2000. Pojednávať sa však nemohlo, pretože tomu bránili amnestie Vladimíra Mečiara, čo sa po dnešku zmenilo. Spis s obžalobou je odvtedy na Okresnom súde Bratislava III.

Ako informoval denník Pravda hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak, po rozhodnutí Ústavného súdu kauzu zavlečenia dostane nový zákonný sudca, pretože ten, ktorý už vo veci rozhodoval, na Okresnom súde Bratislava III nepracuje. Vo veci bude aktívna aj generálna prokuratúra. „Vo všetkých dotknutých trestných veciach bude vykonávať aktívnu dohľadovú právomoc,“ povedala hovorkyňa generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.

Prečítajte si aj komentár Radšej pomaly, ale isto

Pokiaľ ide o Ústavný súd, už mu plynie 60-dňová lehota, dokedy má rozhodnúť, či je uznesenie parlamentu o zrušení Mečiarových amnestií a milosti prezidenta Michala Kováča pre jeho syna v súlade s ústavou. Lehota pre Ústavný súd sa počíta podľa kalendárnych dní, takže pracovných dní bude mať k dispozícii menej. Viacerí ústavní právnici si myslia, že Ústavný súd má dostatok času.

Bývalý predseda Ústavného súdu a poradca prezidenta Ján Mazák je presvedčený, že ústavní sudcovia v Košiciach stihnú rozhodnúť. Mazák uviedol dva dôvody. „Prvým je, že neverím, že by Ústavný súd a jeho poradcovia nesledovali vývoj okolo kauzy zrušovania Mečiarových amnestií a neanalyzovali možné scenáre. Určite už majú predprípravu za sebou,“ mienil Mazák. Druhým dôvodom podľa neho je, že problém posúdenia súladu uznesenia Národnej rady s ústavou nie je dramaticky zložitý. Vysvetlil, že sudcovia si vytypujú články ústavy, s ktorými budú prijaté uznesenie Národnej rady konfrontovať, ďalej judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj iných ústavných súdov, Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Podobný názor má aj ústavný právnik a bývalý ústavný sudca Ján Drgonec. „Ústavný súd sa asi nebude môcť rozptyľovať inými kauzami, ale 60 dní nie je krátky čas. Tá lehota predurčuje činnosť Ústavného súdu,“ mienil Drgonec.

Ak by Ústavný súd nestihol rozhodnúť, tak zrušenie amnestií bude platiť. Ďalšia možnosť je, že sa súd vyjadrí a zrušenie amnestií odobrí alebo rozhodnutie parlamentu vyhlási za neústavné, čo sa však neočakáva. Rozhodovať budú všetci desiati sudcovia a na verdikte sa musia zhodnúť aspoň siedmi. To znamená nadpolovičná väčšina z trinástich. Ako je však známe, traja sudcovia chýbajú, pretože ich prezident Andrej Kiska odmietol vymenovať.

Či sa teda sedem sudcov zhodne na spoločnom stanovisku k amnestiám, je otvorené. Situáciu môžu ovplyvniť aj prípadné námietky zástupcov parlamentu, pretože niektorých sudcov môžu označiť za zaujatých. Opozícia hovorí napríklad o sudcoch Petrovi Brňákovi, ktorý bol v minulosti poslancom za HZDS a amnestie považoval za nezrušiteľné či exposlancovi za SDĽ Ladislavovi Oroszovi. V decembri 2000 sa Orosz zdržal v parlamente pri hlasovaní o ústavnom zákone o zrušení Mečiarových amnestií, ktoré predkladalo KDH.

Dôvody namietať zaujatosť niektorých sudcov bývalý šéf Ústavného súdu Mazák však nevidí. Podľa neho títo sudcovia sú už viac ako desať rokov mimo politického diania a sú nezávislí a nestranní, i keď je to len predpoklad, ktorý by mohol byť vyvrátiteľný. „Uvážil by som, či ich odmietať pre nedostatok nestrannosti, že kedysi dávno vyjadrili svoj názor, ktorý bol samozrejme názorom politika. Osobne by som to neurobil. Uprednostnil by som funkčnosť pléna pred možnými námietkami. Funkčnosť pléna je vyššia hodnota ako nejaká námietka zaujatosti,“ dodal Mazák.

Poslanec Peter Kresák, ktorý bude zastupovať parlament v konaní pred Ústavným súdom, sa nechcel vyjadrovať, či bude namietať niektorých sudcov. „Nepredbiehajme. Hľadajme právne, nie politické dôvody. V tomto čase by nebolo seriózne niekomu niečo odkazovať,“ poznamenal Kresák. Parlament v stredu drvivou väčšinou hlasov schválil zrušenie amnestií, ktoré premiér Vladimír Mečiar v pozícii zastupujúceho prezidenta udelil v marci a v júli 1998 na skutok zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do Rakúska. Parlament zrušil aj milosť prezidenta Kováča, ktorú v decembri 1997 udelil svojmu synovi v kauze podvodu na podniku Technopol. Minulý týždeň zároveň poslanci schválili zmenu ústavy, ktorá umožňuje parlamentu rušiť amnestie a milosti hlavy štátu, ak odporujú demokratickému a právnemu štátu.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #Mečiarove amnestie
Flowers