„Tak ako bola opravovaná amnestia Vladimíra Mečiara, nevzťahuje sa na zavlečenie Michala Kováča do cudziny, skonštatoval to aj II. senát Ústavného súdu pod vedením JUDr. Drgonca pod číslom 80/1999 z 18. augusta 1999, ktorý uviedol, že znenie z 3. marca 1998 sa týka trestných činov, ktoré boli spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení a opravované znenie zo 7. 7. je právnym paškvilom, pretože ani prezident v tom čase nemal oprávnenie brániť vyšetreniu tohto trestného činu, nakoľko, ak nie je preukázané, že bol spáchaný trestný čin, nemôže sa aplikovať amnestia a v takom prípade sa vec odloži s odôvodnením, že nejde o trestný čin a nie, že sa na to vzťahuje amnestia,“ povedal v online rozhovore s čitateľmi Pravdy Michal Serbin.
Vyjadril sa aj k podrobnostia zavlečenia. „Na Slovensku nebolo žiadnej inej organizácie, ktorá by si dovolila zavliecť prezidentovho syna do Rakúska. Vyšetrovaniu sa venoval tým pod vedením plukovníka JUDr. Jozefa Šáteka a hlavným vyšetrovateľom bol plukovník Ondrej Ivan, ktorému podliehali príslušníci kriminálnej polície, medzi inými aj môj priateľ Viliam K. a samozrejme, množstvo technikov, ktorí vyhodnocovali zistené stopy a zadokumentovali ich v 15 zväzkovom vyšetrovacom spise v rozsahu 20 000 strán. Na sledovaní, zadržaní a prevezení Michala Kováča ml. do Rakúska sa podieľali tri skupiny, ktoré tvorili príslušníci SIS s technikou, patriacou Slovenskej informačnej službe a špeciálna skupina vytvorená na tento prípad Michalom H.“