Minulosť je v rukách prokurátorov

, 10.04.2017 12:00
sr sr, parlament, mečiarove amnestie, poslanci
Poslanci zrušili v parlamente Mečiarove amnestie 5. apríla. Autor: ,

Parlamentom zrušená milosť pre Michala Kováča ml. oživila jeho obvinenie v kauze Technopol spred dvoch desaťročí. Aj keď bol nemeckým súdom v Mníchove v roku 2000 oslobodený, na Slovensku bolo voči nemu trestné stíhanie zastavené vďaka milosti z decembra 1997, ktorú mu dal jeho otec prezident.

Kováčov advokát Ján Havlát bude žiadať zastavenie trestného stíhania. „Predložíme právoplatné rozhodnutie mníchovského súdu v tejto veci. Z tohto dôvodu sú orgány činné v trestnom konaní povinné zastaviť ďalšie konanie. Platí zásada z rímskeho práva, že nikto nemôže byť dvakrát stíhaný za to isté, a tam to bolo právoplatne skončené,“ povedal pre Pravdu Havlát.

Parlament minulý týždeň na základe novely ústavy prijal uznesenie o zrušení Mečiarových amnestií, ktoré zabránili postaviť pred súd páchateľov zavlečenia Kováča ml. do Rakúska. Podľa obžaloby sa na únose podieľali príslušníci tajnej služby vrátane jej šéfa Ivana Lexu. Poslanci zároveň zrušili aj spomínanú milosť prezidenta Kováča pre jeho syna v kauze Technopol. Ústavnému súdu od piatka plynie 60-dňová lehota, počas ktorej má povedať, či je zrušenie amnestií a milosti v súlade s ústavou.

Advokát Havlát nevie, čo urobia teraz vyšetrovatelia. „Sú dve možnosti, buď začnú niečo v tejto veci konať, alebo budú čakať do 60 dní, ako rozhodne Ústavný súd,“ uviedol Havlát. Krajská prokuratúra Bratislava nemá spisový materiál týkajúci sa Kováča ml. „Predmetné spisové materiály budú vyžiadané zo Štátneho archívu a po ich naštudovaní bude možné zo strany prokuratúry prijať opatrenia týkajúce sa ďalšieho postupu,“ podotkol hovorca krajskej prokuratúry Michal Šúrek.

Kováč ml. je v súčasnosti zamestnancom rezortu diplomacie. Pôsobí ako vedúci Slovenského ekonomického a kultúrneho úradu v Tchaj-peji na Taiwane. Mimo štátnej služby by ho mohol rezort postaviť vtedy, ak by voči Kováčovi bolo vznesené obvinenie. Ministerstvo však nemá k dispozícii uznesenie o vznesení obvinenia. „Zatiaľ teda nie je možné zo strany ministerstva vyvodzovať žiadne pracovnoprávne dôsledky, po pokračovaní v trestnom konaní budeme postupovať v súlade so zákonom o štátnej službe,“ poznamenal hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Susko.

V kauze Technopol sa treba vrátiť až o štvrťstoročie dozadu. V roku 1992 sa mal uskutočniť fiktívny dovoz textilných výrobkov z Holandska do ČSFR v hodnote 2,3 milióna amerických dolárov a škodu mala pritom utrpieť bratislavská firma Technopol. Medzitým sa prezidentom stal Michal Kováč a dramaticky sa zhoršili jeho vzťahy s premiérom Vladimírom Mečiarom. Informácie, že na mladého Kováča je vydaný medzinárodný zatykač v Nemecku, sa objavili už niekoľko mesiacov pred jeho únosom do Rakúska. Keďže domovská krajina nevydáva svojho občana do zahraničia, únoscovia mohli kalkulovať s tým, že jeho zatknutie by mohli dosiahnuť práve zavlečením do Rakúska. Tam ho síce zadržali, ale nakoniec vydali späť na Slovensko, pretože cez hranice sa dostal proti svojej vôli. Milosť od svojho otca prezidenta dostal preto, aby mohol ísť do Nemecka vypovedať. Vďaka milosti mu totiž polícia vrátila zadržaný pas. V roku 2000 súd v Mníchove trestné stíhanie Kováča ml. zastavil.

Zrušenie Mečiarových amnestií sa dotkne aj kauzy zmareného referenda z roku 1997, v ktorej figuroval vtedajší minister vnútra za HZDS Gustáv Krajči. V jeseni toho istého roku prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I Michal Barila obvinil Krajčiho z trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda a tiež z trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery. O niekoľko dní však nadriadený prokurátor Tibor Šumichrast trestné oznámenie odložil.

Krajská prokuratúra rovnako ako v prípade Kováča ml. najnovšie uviedla, že spis v tejto veci si vyžiada zo Štátneho archívu. Krajči nechcel komentovať zrušenie Mečiarových amnestií. „Nebudem sa k tejto veci vyjadrovať, nechám to na právnikov," spomenul minulý týždeň podľa portálu teraz.sk.

Referendum v roku 1997 sa malo pôvodne uskutočniť s tromi otázkami – o vstupe Slovenska do NATO, o rozmiestnení jadrových zbraní a o rozmiestnení vojenských základní na slovenskom území. Prezident Michal Kováč pridal k týmto otázkam aj štvrtú, o priamej voľbe hlavy štátu podľa priloženého návrhu ústavného zákona. Vecou sa zaoberal Ústavný súd. Rozhodol, že ústava neobsahuje zákaz, aby v referende bola aj otázka o zmene ústavy. Zároveň súd povedal, že príloha štvrtej otázky je v rozpore so zákonom o spôsobe vykonania referenda, čo ale neodporovalo tomu, aby sa referendum so štyrmi otázkami udialo. Minister Krajči však vyhlásil, že berie na seba politickú zodpovednosť a dal tlačiť hlasovacie lístky len s tromi otázkami, bez otázky o priamej voľbe. V niektorých referendových miestnostiach sa následne dostali k ľuďom lístky s tromi, inde so štyrmi otázkami. Referendová komisia označila ľudové hlasovanie za zmarené.ä

Parlament Krajčiho zbavil poslaneckej imunity v roku 1999, ale pred súd sa nedostal pre platnosť Mečiarových amnestií. V roku 2003 sa Krajči pripojil ku skupine poslancov okolo Vojtecha Tkáča, ktorí z Mečiarovho HZDS odišli. Sčasti sa kajal aj za zmarené referendum, zároveň však povedal, že bol viazaný uznesením Mečiarovej vlády. Ako sám priznal, mal aj inú možnosť, podať demisiu, čo však neurobil. „Čiže dalo sa to riešiť aj ináč, čo, samozrejme, považujem za chybu a ospravedlňujem sa aj občanom, ktorí tento proces vnímali a myslím si, že ten signál, ktorý bol vtedy vyslaný do zahraničia, nebol pozitívny,“ nechal sa počuť v Rádiu Twist, keď sa porúčal z HZDS.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Vladimír Mečiar #Mečiarove amnestie #Michal Kováč ml. #kauza Technopol
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku