Podľa legislatívy ju malo posielať Národné centrum zdravotníckych informácií do vlastných rúk, no nerobí tak. Lekári aj lekárnici výjazd do Bratislavy považujú za porušenie zákona a aj za stratu času. Preukazy sú súčasťou elektronizácie zdravotníctva, ktorá má naplno fungovať od januára 2018.
„Osobné preberanie elektronických preukazov nepovažujem za najšťastnejšie riešenie, bohužiaľ, musíme sa prispôsobiť situácii takej, aká je,“ povedal prezident Slovenskej komory zubných lekárov Jozef Moravčík. Národnému centru zdravotníckych informácií, ktoré zastrešuje projekt elektronizácie a e-preukazy vydáva, už navrhovali, aby ich mohla distribuovať komora, návrh však neprešiel. Moravčík uviedol, že chápe určitú opatrnosť, ale mal by si aj štát uvedomiť, že ak má niekto pricestovať z veľkej diaľky, tak to znamená na celý deň zatvoriť ambulanciu.
Požiadať o preukaz musia zdravotníci do konca októbra tohto roka. A musia to urobiť osobne. Ide o všetky skupiny, to znamená lekári, sestry, zubári, laboranti, lekárnici, okrem zubnej techniky, dopravy a očnej optiky. Celkovo je to 80 318 ľudí. Doteraz si čipovú kartu vyzdvihlo len 634 z nich.
Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) porušovanie zákona odmieta. „Pri vydávaní e-preukazov postupujeme v súlade so zákonom o národnom zdravotníckom informačnom systéme. Žiadosť o vydanie podáva zdravotnícky pracovník osobne na pracovisku národného centra,“ povedala jeho hovorkyňa Soňa Valášiková. To podľa nej neplatí v tom prípade, ak je žiadosť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom.
Toto tvrdenie spochybňuje psychiater Vladimír Hacek. „Takáto možnosť v žiadosti o vydanie preukazu ani nie je uvedená,“ povedal Hacek s tým, že disponuje elektronickým podpisom a mohol by ho využiť.
Aj prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ považuje za najväčší problém samotný fyzický proces vydania tejto karty. „Momentálne je legislatíva nastavená tak, že je potrebné ju aktivovať ,osobnou návštevou‘ v národnom centre,“ vysvetlil Sukeľ s tým, že o tom už hovoril s vedením centra. „Riaditeľ ma ubezpečil, že robia opatrenia, aby o tie karty bolo možné reálne požiadať aj elektronicky, a následne by boli doručené cez určité centrá v rámci republiky,“ spresnil šéf lekárnikov. Zaregistrovaných majú 4¤500 farmaceutov.
Legislatíva ďalej hovorí, že centrum pošle čipovú kartu zdravotníckemu pracovníkovi do vlastných rúk najneskôr do 30 dní od podania žiadosti a do desiatich dní mu zašle aktivačný kód.
„Podľa zákona má preukaz posielať NCZI, ale z vlastnej skúsenosti som si ho musel osobne prevziať, pretože sa zadáva pri jeho aktivácii aj 6-miestne heslo, ktoré používa poskytovateľ trikrát pri prihlasovaní do elektronického systému,“ poukázal šéf asociácie súkromných lekárov Marián Šóth.
Šóth si nevie dobre predstaviť, ako si lekári z opačného konca republiky budú musieť prísť po kartu do hlavného mesta. „Určite bude musieť zavrieť ambulanciu, celý deň a možno aj noc stráviť v Bratislave a na ceste tam a späť,“ doplnil. Asociácia združuje vyše 3 500 ambulantných lekárov, a skoro nikto si ešte neprevzal preukaz, výnimkou sú možno tí, ktorí sú v pilotnom testovaní.
Kým niektorí lekárnici karty už majú a lekári už na tom pracujú, so sestrami o nich ešte nikto nehovoril. Uviedla to prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová. „Centru zdravotníckych informácií musíme najskôr pripraviť údaje z registra,“ vysvetlila Lazorová. Následne by sa podľa nej mali spárovať s údajmi od zamestnávateľov, potom s údajmi zo Sociálnej poisťovne, kto je aktívny pracujúci, a potom ešte s údajmi ministerstva vnútra ohľadom bydliska. Je to podľa nej komplikovaný proces. „Ak by si napríklad niekto zmenil bydlisko alebo pracuje inde, tak preukaz nedostane,“ doplnila šéfka sesterskej komory. Počty sestier v registri prekročili hranicu tridsaťtisíc.
Elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka bude slúžiť na vstup do informačného systému, kde sa budú nachádzať zdravotné záznamy všetkých pacientov. Tie tvoria zvláštnu kategóriu osobných údajov, ktoré sú šifrované tak, aby sa k nim nedostali hekeri. Tieto údaje si vyžadujú vyššiu úroveň ochrany a na nahliadnutie nestačí zadanie len hesla. Prístup k nim má iba oprávnená osoba, ktorá sa identifikuje a overí cez elektronickú kartu opatrenú čipom. Na prístup k záznamom je potrebná ešte takzvaná čítačka. Ani potom sa k záznamom nedostane každý zdravotnícky pracovník. Prístup bude odstupňovaný podľa toho, o aké úkony pôjde. Napríklad laborant nemusí vedieť, na aké choroby sa pacient lieči.
Elektronizácia zdravotníctva, takzvaný projekt eHealth, by mala pomôcť zjednodušiť vyšetrenie aj liečbu, dokonca skrátiť čakacie lehoty na vyšetrenie. Všetky informácie o pacientoch budú na jednom elektronickom mieste, to znamená, že lekár bude mať k dispozícii všetky výsledky vyšetrení, prehľad užívaných liekov, na čo sa chorý lieči, aké ochorenia prekonal. Lekárnik si môže stiahnuť recept, a bude mať prehľad o všetkých liekoch, ktoré chorý užíva. Nemalo by sa stať, aby chorý dostal lieky, ktoré pôsobia proti sebe, prípadne aby dostal dva lieky s rovnakou účinnou látkou. Tiež by sa mali odstrániť duplicitné vyšetrenia. Okrem lekára bude mať k záznamom prístup aj samotný pacient cez elektronický občiansky preukaz s čipom.
O projekte eHealth sa začalo hovoriť ešte v roku 2008, v prevádzke mal byť najskôr v roku 2013, potom sa viackrát odkladal. Ani dnes ešte nebeží naplno, zatiaľ je len v pilotnej prevádzke a testujú ho vybraní lekári, lekárnici či nemocnice. Plne fungovať má od januára 2018, stál 50 mil. eur.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) podrobil projekt elektronizácie kontrole a minulý rok v marci zverejnil správu. Inšpektori zistili, že verejné obstarávanie a následná realizácia projektu mali nedostatky, ktoré zmenili pôvodný predmet zákazky a narušili princíp transparentnosti. Predseda NKÚ Karol Mitrík považoval tieto zistenia za také závažné, že výsledky kontroly posunul Generálnej prokuratúre. Jej hovorkyňa Andrea Predajňová spresnila, že podnet odstúpili Krajskej prokuratúre v Bratislave na ďalšie konanie. V prípade je už podľa polície vedené trestné stíhanie vo veci trestného činu marenia povinnosti pri správe cudzieho majetku. „Vyšetrovanie v súčasnej dobe naďalej pokračuje a vo veci sa vykonávajú potrebné úkony s cieľom jej náležitého objasnenia,“ odpovedal hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Michal Szeiff na otázku, čo je vo vyšetrovaní nové.