Agresívnu baktériu zničí iba oheň

Tá sa rýchlo šíri a napáda vinič, ovocné stromy, lesné dreviny či bylinky. Vo svete s ňou zvádzajú márny boj.

Ide o baktériu Xylella fastidiosa, ktorá spôsobuje Pierceovu chorobu rastlín (prejavuje sa náhlym zhnednutím a uschnutím okraja listu, ktoré sa postupne rozšíri). K nám sa dostala s okrasným krom s názvom polygala nádherná. Agrorezort vyzval obyvateľov, ktorí kúpili túto rastlinu v máji alebo v júni minulého roka v sieti záhradníctiev v Bratislave alebo v Košiciach, aby ihneď informovali oblastných fytoinšpektorov z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP). Celkovo bolo predaných 11 kusov okrasného kra. Každý z nich predstavuje potenciálny zdroj ďalšej infekcie.

„V praxi to znamená, že z pôvodne vysadených 11 rastlín sa v priebehu minulého i tohto roka mohla infekcia preniesť do okruhu 10 a viac kilometrov,“ upozornila Zuzana Peiger Ačjaková, hovorkyňa ministerstva. Zabrániť jej šíreniu sa dá iba tým, že rastlinu a všetky hostiteľské rastliny treba v okolí sto metrov spáliť. Nariaďuje to európska legislatíva. „Ak budú do tohto územia spadať privátne záhrady, chránené územia, národné parky, ovocné sady alebo vinice, opatrenie sa bude musieť vykonať,“ doplnila hovorkyňa. Týmto postupom podľa nej môže byť ohrozená napríklad aj existencia ovocných škôlok, kde sa pestujú mladé ovocné stromčeky a nachádzali by sa na napadnutom území. „Ich činnosť bude zastavená až do doby, pokiaľ sa nepreverí, že v oblasti sa na žiadnych rastlinách infekcia nenachádza,“ poznamenala Ačjaková. To by mohlo trvať aj niekoľko rokov.

Baktéria napáda a v krátkom čase usmrcuje viac ako 200 hostiteľských druhov rastlín

Záhradné centrá, do ktorých boli kríky dovezené z Česka, skontroloval ÚKSÚP. Testy ukázali, že aspoň jedna polygala nádherná, pôvodom zo Španielska, bola pozitívne testovaná. Všetky rastliny pochádzali z jednej dodávky, ktorú predali obchody v Košiciach a v Bratislave. Tie sú zamerané na výrobky pre domácich kutilov, dom a záhradu. Obe firmy pre Pravdu uviedli, že postupujú v súlade s nariadeniami a odporúčaniami ministerstva pôdohospodárstva a ÚKSÚP v Bratislave. Tvrdia, že informácie o nákaze skôr nemali. Zároveň uisťujú, že sa snažia zabezpečiť v tejto oblasti efektívnu kontrolu.

Baktéria napáda a v krátkom čase usmrcuje viac ako 200 hostiteľských druhov rastlín. „V našich podmienkach ekonomicky najvýznamnejšie sú vinič hroznorodý, broskyňa obyčajná, slivka domáca či lucerna siata,“ vymenovala Ľuba Gašparová z ÚKSÚP. Infekcia sa prejavuje uschnutím listov, vädnutím a následným odumieraním. „Pre niektoré druhy hostiteľských rastlín, napríklad pre broskyne, je typické aj zaostávanie, spomalenie rastu, predčasné kvitnutie a zmenšenie plodov,“ upresnila Gašparová.

„Nakazí aj zdravé rastliny. Väčšinou sú pritom napádané len tie, ktoré sú napríklad poranené či majú nedostatok živín,“ priblížil nebezpečnú baktériu, ktorá pochádza z Ameriky, Martin Suvák, fytopatológ z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Ide o druh, proti ktorého rozšíreniu bojuje nariadeniami aj Európska únia. Šíri sa však aj napriek opatreniam, medzi ktoré patrí aj zákaz premiestňovania rastlín z napadnutého územia.

Nová baktéria môže podľa fytopatológa spôsobiť obrovské škody na úrode. Dôsledkom nákazy je upchávanie vodivých systémov rastliny v koreňoch, stonkách, kmeňoch a v listoch, čím zabraňuje zásobovaniu rastliny vodou a živinami. Následne v krátkom čase celá rastlina odumrie. Jedinou účinnou metódou, ako sa ochorenia zbaviť, je rastlinu a jej okolie spáliť.

Prevenciou môžu byť postreky s obsahom medi. „Najefektívneším spôsobom je baktériu na naše územie ani nepustiť,“ podčiarkol fytopatológ. Prenáša ju cicavý hmyz, najmä cikádky, dokáže ju rozšíriť na veľké plochy. „Vtedy je dôležité zasahovať ani nie proti baktérii ale proti hmyzu, ktorý baktériu prenáša,“ pripomenul odborník. Pre ľudí nebezpečná nie je.

Roľníci, ovocinári aj lesníci pre Pravdu potvrdili, že s ochorením ani s baktériou nemajú žiadne skúsenosti. Pozorne však sledujú prípady zo zahraničia. „Z Talianska, kde jej padli za obeť olivovníky, stromčeky buď nedovážame, alebo berieme len tie, ktoré majú certifikát, teda zdravotný pas,“ poukázal Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie. Pri rozšírení novej baktérie sa obáva fatálnych následkov.

Ovocinár môže bojovať proti infekcii postrekom

Postreky slúžia ako prevencia pri ovocných stromčekoch, lesníci po nich siahnuť nemôžu. „Keď sa objaví škodca, strom sa zotne a až potom nasleduje jeho likvidácia postrekom alebo spálením, čo znamená, že by sme boli voči novej baktérii o krok pozadu,“ popísal Andrej Kunca, vedúci Strediska lesníckej ochranárskej služby v Banskej Štiavnici.

Ovocinár môže bojovať proti infekcii postrekom či vysadením vyšľachtenej odrody stromu, ktorý je odolný voči chorobe. „V lesníctve to nie je cesta. Šírenie škodcov je tu rýchlejšie ako v agrosektore a nová baktéria môže priniesť katastrofálne následky. "Môže sa stať, že prídeme o domáce dreviny, a keď budeme chcieť mať les, budeme musieť doviesť odolné kmene drevín, čím sa môže znížiť biodiverzita,“ varoval Kunca. Ako príklad uvádza Portugalsko, kde pre háďatko borovicové (kmeň hlístovce) hynú borovice. „Dnes majú 800-tisíc hektárov eukalyptov namiesto borovíc,“ podotkol.

Doposiaľ boli zistené výskyty v Taliansku, kde baktéria zlikvidovala produkciu olív v oblasti Apulia, vo Francúzku na ostrove Korzika a Provence-Alpes-Côte d'Azur a na Baleárskych ostrovoch Španielska, ale aj vo východnej časti Nemecka a najnovšie aj v Česku.